Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/288/2007

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne G.. W. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX F., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK, spol. s r.o., so sídlom Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovaným X./. F. U., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, X./. Š. S., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., právne zastúpený JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, v konaní o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že Zmluva o pôžičke zo dňa 31.03.2002 v článku II. bod 2. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 8 % ročne z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom.

II. Súd u r č u j e, že Dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v článku II. bod 2. a v článku III. bod 2. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 6 % ročne z dlžnej sumy j e n e p l a t n ý m právnym úkonom.

III. O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. -263 zo dňa 22.04.2013 súd určil, že Zmluva o pôžičke zo dňa 31.12.2002 v čl. II. bod 1., kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z dlžnej a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s plnením povinnosti a v čl. II. bod 2., kde bol dohodnutý denný úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s vrátením pôžičky je neplatným právnym úkonom, zároveň určil, že dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v čl. II bod 2. a v čl. III v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania a v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom, v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol a o trovách uviedol, že rozhodne postupom podľa v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -327 zo dňa 03.12.2013 súd potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku č. I. a II. v časti neplatnosti právneho úkonu zmluvy o pôžičke a dohody o urovnaní, čo do zmluvnej pokuty a vo výroku č. III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Zároveň zrušil rozsudok v I. a II. výroku v časti o neplatnosť právneho úkonu zmluvy o pôžičke a dohody o urovnaní, čo do úroku z omeškania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v časti úroku z omeškania vyplýva, že odvolací súd posudzoval odvolacie námietky vo vzťahu k dohodnutému úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne. Odvolací súd mal za to, že je neplatnou len tá časť právneho úkonu zmluvy o pôžičke, ktorá je v rozpore s kogentným ustanovením , preto je zmluva neplatnou v zmysle ustanovenia len v časti presahujúcej ustanovenia v spojení s Nariadenia

vlády č. Pokiaľ prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní o výške úroku z omeškania z takejto zmluvy vyhlásil zmluvu o pôžičke a dohodu o urovnaní za neplatnú v časti úroku z omeškania nad uvedenú hornú hranicu, jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.

Súd vec prejednal opätovne, viazaný pritom v zmysle právnym názorom odvolacieho súdu a to na pojednávaní dňa 14.04.2014.

Právna zástupkyňa žalobkyne prítomná na tomto pojednávaní žiadala, aby súd doplnil dokazovanie ohľadne skutočností ako, a v akej výške splácal žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade jednotlivé splátky pôžičky.

Prítomní právni zástupcovia žalovaných v 1. a 2. rade návrhy na doplnenie dokazovania prednesené právnou zástupkyňou žalobkyne žiadali v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

- 3 - 20C/288/2007-377

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa , právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Zmluvou o pôžičke uzatvorenej dňa 31.12.2002 medzi žalovaným v 1. a 2. rade si zmluvné strany dohodli, že dlžník v tomto konaní žalovaný v 1. rade je povinný veriteľovi žalovanému v 2. rade vrátiť poskytnutú istinu a podľa Článku II. bod 2 Zmluvy o pôžičke si dohodli zmluvné strany denný úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s vrátením pôžičky a dohodnutého úroku.

Rovnako dňa 13.01.2005 bola medzi žalovaným v 1. a 2. rade podpísaná Dohoda o urovnaní, na základe ktorej sa zaviazal žalovaný v 1. rade vrátiť veriteľovi v tomto konaní žalovanému v 2. rade požičanú istinu v termíne najneskôr do 31.12.2005. Zároveň si v Článku II. bod 2 zmluvné strany dojednali úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne za každý deň omeškania. Rovnako tento úrok si dohodli aj v Článku III. bod 2 Dohody o urovnaní, podľa ktorého dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi denný úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej a nezaplatenej sumy tak, ako je špecifikovaná v Článku II. bod 2 tejto uzatvorenej dohody.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu rozhodol o neplatnosti týchto právnych úkonov a to Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 31.12.2002 a Dohody o urovnaní, ktorá bola uzatvorená dňa 13.01.2005 a to v článku, kde si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.08.2010 sp. zn. podľa ktorého, dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom.

Právna úprava zmluvy o pôžičke ako občianskozáväzkového vzťahu nevylučuje, aby si zmluvné strany dojednali úroky z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného dlhu. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Súdna prax je jednotná v tom, že z povahy ustanovenia v spojení s Nariadenia vlády č. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné ( porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod 5, ročník 2000, R 5/2000).

Dohoda o úrokoch z omeškania, ktorých výška prekračuje hornú hranicu stanovenú zákonom je v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom.

- 5 - 20C/288/2007-378-

Súd z tohto dôvodu mal za to, že úroky z omeškania dohodnuté v Zmluve o pôžičke zo dňa 31.12.2002 v Článku II. bod 2 a rovnako aj v Dohode o urovnaní uzatvorenej dňa 13.01.2005 v Článku II. bod 2 a v Článku III. bod 2 prekračujúce hornú hranicu stanovenú zákonom, sú v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom pre ich rozpor so zákonom tak, ako to súd už vyššie uviedol.

V Zmluve o pôžičke, ktorá bola uzatvorená dňa 31.12.2002 bola splatnosť pôžičky podľa Článku I. bod 3 dohodnutá v termíne do 31.12.2004. Podľa názoru súdu sa tak žalovaný v 1. rade ako dlžník vo vzťahu k žalovanému v 2. rade ako veriteľovi dostal do omeškania deň nasledujúci po uplynutí tejto lehoty, t.j. dňom 01.01.2005. Základná úroková sadzba k 01.01.2005 bola vo výške 4 %, z tohto dôvodu má žalovaný v 2. rade nárok na úrok z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. účinného do 31.12.2008 vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8 % ročne.

Rovnako podľa Dohody o urovnaní zo dňa 13.01.2005 sa žalovaný v 1. rade zaviazal vrátiť poskytnutú sumu veriteľovi v termíne do 31.12.2005. Deň nasledujúci, t.j. odo dňa 01.01.2006 sa podľa názoru súdu dostal do omeškania s peňažným plnením. Základná úroková sadzba k 01.01.2006 predstavovala 3 % ročne, z tohto dôvodu má žalovaný v 2. rade od tohto dátumu nárok na úrok z omeškania iba vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. vo výške 6 % ročne.

Úroky z omeškania dohodnuté medzi žalovanými v 1. a 2. rade presahujúce kogentne stanovenú hornú hranicu zákonom, súd tak vyhlásil za absolútne neplatný právny úkon pre ich rozpor so zákonom.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 14.04.2014 navrhla doplniť dokazovanie vypočutím účastníkov konania a to žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne skutočností ako, a v akej výške bol dlh žalovanému v 2. rade ako veriteľovi splatený.

Návrh na doplnenie dokazovania na pojednávaní súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.1997 podľa ktorého, Ústavný súd SR je oprávnený preskúmať aj také konanie a rozhodnutie všeobecných súdov, ktorým by došlo k porušeniu základných práv tvoriacich obsah ústavného inštitútu súdnej ochrany. Do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred všeobecným súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi, v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Súd nepovažoval návrh právnej zástupkyne žalobkyne na vypočutie žalovaných v 1. a 2. rade ohľadne splácania pôžičky za hospodárny a účelný. Tento návrh na doplnenie dokazovania súd v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, nakoľko

posudzoval len neplatnosť právneho úkonu v časti úrokov z omeškania presahujúcich kogentne stanovenú hornú hranicu zákonom určenú tak, ako to vyslovil odvolací súd vo svojom rozhodnutí, kde uviedol, že dojednané úroky z omeškania v predmetných právnych úkonoch v časti presahujúcich zákonom stanovenú hornú hranicu sú absolútne neplatným právnym úkonom.

O trovách konania súd rozhodol podľa podľa ktorého, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na časové obdobie vedenia tohto súdneho sporu a zložitosť problematiky, súd rozhodne o trovách konania vo vzťahu k účastníkom konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.