Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/168/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobkyne: X. N., trvale bytom Z. K.M. XXXX/X, 841 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, 2/ Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, o zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.05.2012, sp. zn. SR 01155/12, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2012 domáhala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.05.2012, sp. zn. SR 01155/12, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ sumu 1 840,83 eura s príslušenstvom. Mala za to, že predmetný rozsudok je nezákonný, v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, a preto je daný dôvod na jeho zrušenie podľa o rozhodcovskom konaní. V ďalšom žalobkyňa poukázal na konkrétne dôvody porušenia jej práv ako spotrebiteľa a požiadala o odloženie vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku.

Uznesením č.k. -9 zo dňa 14.11.2012 súd odložil vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.05.2012, sp. zn. SR 01155/12 až do právoplatného skončenia rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný 1/ žiadal žalobu ako oneskorene podanú zamietnuť. Mal za to, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty v zmysle , keď žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 18.06.2012, žalobu na súd však podala až dňa 05.11.2012.

Žalovaný 2/ rovnako žiadal žalobu ako oneskorene podanú zamietnuť, navyše poukázal na to, že v spore nemá ani pasívnu vecnú legitimáciu, keď neuzatvoril rozhodcovskú zmluvu, ktorej zmluvnými stranami bola len žalobkyňa a žalovaný 1/ a rovnako nebol ani zmluvnou stranou záväzkového vzťahu, ktorý bol predmetom sporu prejednávaného v rozhodcovskom konaní. Ďalej podrobne popísal priebeh rozhodcovského konania a vyjadril sa aj k tomu, prečo podľa jeho názoru v predmetnom prípade neboli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 11.04.2014 o 09.00 hod., na ktorý všetkých účastníkov riadne predvolal. Žalobkyňa ani žalovaný 2/ sa však na pojednávanie nedostavili,

svoju neúčasť neospravedlnili a nepožiadali ani o odročenie pojednávania, preto súd za splnenia zákonných podmienok v zmysle vec prejednal v ich neprítomnosti.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 28.05.2012 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 vydal rozsudok sp. zn. SR 01155/12 vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej X. N., trvale bytom Z. K. XXXX/X, 841 07 Bratislava, ktorým bola žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému 1/) sumu 1 840,83 eura s príslušenstvom. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná, navyše vyplýva aj zo samotného rozhodcovského rozsudku (č.l. 5-6 spisu). Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni dourčený dňa 18.06.2012, čo mal súd za preukázané z doručenky na č.l. 49 spisu.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne: Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len "") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a). Podľa prvá veta žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.06.2012. Súd pri tomto zistení vychádzal z údajov na doručenke k predmetnému rozhodcovskému rozsudku (č.l. 49 spisu), keďže v konaní nebol tvrdený ani preukázaný opak. Lehota 30 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak začala žalobkyni plynúť dňa 19.06.2012 a posledným dňom na podanie žaloby na súde bol deň 18.07.2012. Ak potom žalobkyňa doručila súdu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku až dňa 05.11.2012, urobila tak oneskorene, a preto súdu neostávalo iné ako jej žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.

Vzhľadom na uvedený dôvod zamietnutia žaloby považuje súd za nadbytočné osobitne sa vyjadrovať k námietke žalovaného 2/ ohľadne nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, aj keď sa s ňou súd stotožňuje.

Súd však považuje za potrebné vyjadriť sa k podaniu žalobkyne, ktoré bolo osobne podané do podateľne tunajšieho súdu dňa 11.04.2014 o 10.05 hod., a ktorým žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ako aj tú skutočnosť, že nebol podaný návrh na odročenie pojednávania. Poukázala na to, že predvolanie na pojednávanie bolo prevzaté splnomocnencom dňa 28.03.2014. Ďalej uviedla, že v konaní ju mal zastupovať advokát JUDr. Andrej Huorka, ale vzhľadom na to, že ona nežije na území SR, mal jej zaslať plnomocenstvo. Neskôr zistila, že menovaný advokát už nevykonáva advokátsku činnosť od roku 2012, pričom jej túto skutočnosť neoznámil. Vzhľadom ku krátkej lehote na dostavenie sa na pojednávanie sa nemohla dostaviť zo zahraničia, ani si zabezpečiť nového advokáta. K veci (k vyjadreniu žalovaných k žalobe) uviedla, že v prípade nových skutočností a objektívnej škode platí 3 ročná a nie 30 dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v jej prípade však rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko jej nebol doručený do vlastných rúk.

Súd poukazuje na to, že rozsudok vo veci smej bol vyhlásený na pojednávaní dňa 11.04.2014 o 09.25 hod.. Vyššie uvedené podanie žalobkyne bolo teda doručené súdu až po vyhlásení rozsudku. V zmysle pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na túto skutočnosť súd neprihliadol (objektívne ani nemohol prihliadnuť) pri rozhodovaní na predmetné podanie žalobkyne. Aj keby však toto podanie bolo doručené súdu včas, nepovažoval by ho súd za dôvodné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že prvé pojednávanie vo veci nariadil už na termín 11.04.2013, na ktorý všetkých účastníkov riadne predvolal. Dňa 10.04.2013 JUDr. Andrej Huorka, advokát so sídlom Gelnická 8, Bratislava, elektronickým podaním oznámil súdu, že matka žalobkyne ho požiadala, aby prevzal zastupovanie žalobkyne v konaní s tým, že nakoľko žalobkyňa žije trvale v Taliansku, poslal jej plnomocenstvo, aby si nechala overiť podpis a po jeho doručení ho ihneď zašle súdu. Z uvedeného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania. Súd jeho žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil na termín 04.06.2013. Na predmetné pojednávanie sa dostavil označený advokát, avšak plnomocenstvo od

žalobkyne nepredložil s tým, že ho ešte stále neobdržal. Súd pojednávanie odročil na termín 09.07.2013, na ktorý sa opätovne dostavil označený advokát s tým, že ešte stále nemá plnomocenstvo od žalobkyne, a nakoľko trvá na zastupovaní žalobkyne, požiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že po predložení plnomocenstva súd nariadi nový termín pojednávania. Keďže plnomocenstvo nebolo zo strany advokáta súdu predložené, súd ho výzvou zo dňa 03.01.2014 vyzval na jeho predloženie v lehote 30 dní s tým, že inak bude mať súd za to, že žalobkyňa nie je v konaní zastúpená a bude ďalej konať so samotnou žalobkyňou. Výzvu si advokát prevzal dňa 10.01.2014, plnomocenstvo však opätovne nepredložil. Súd preto nariadil pojednávanie na termín 11.04.2014, na ktorom vec rozhodol. Predovšetkým treba poukázať na to, že žalobkyňa počas celého konania (ktoré sa vedie už rok a pol) nepreukázala, že by sa skutočne zdržiavala mimo územia SR (v Taliansku) a že by skutočne požiadala vyššie označeného advokáta o zastupovanie v tomto konaní. Neuviedla žiadne dôvody, prečo počas takej dlhej doby neurobila voči súdu ani jeden úkon, ktorým by uvedené skutočnosti dala súdu včas na vedomie. Počas celej doby komunikoval so súdom iba (domnelý) advokát, ktorý navyše aj v elektronickom podaní zo dňa 10.04.2013 (keď už podľa tvrdenia žalobkyne nebol advokátom) používal označenie "advokát". Bez ohľadu na to, či menovaný skutočne prestal vykonávať advokátsku činnosť v roku 2012 (čo rovnako nebolo ničím preukázané), žalobkyni nič nebránilo, aby menovaného splnomocnila na zastupovanie v konaní ako fyzickú osobu (všeobecného zástupcu), prípadne aby splnomocnila iného advokáta (inú fyzickú osobu) na zastupovanie. Nedostatok komunikácie medzi žalobkyňou a menovaným, resp. iné problémy v ich vzájomnom vzťahu (ktoré súdu zostali neznáme a pre ktoré nedošlo k náprave uvedeného stavu) nemôžu ísť na úkor riadneho priebehu súdneho konania. V tejto súvislosti súd poukazuje na v zmysle ktorého v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Súd tiež poukazuje na to žalobca je dominus litis (pán sporu) a je teda predovšetkým na ňom, aby sa aktívne zaujímal o konanie, ktoré svojím návrhom (žalobou) na súde začal a za týmto účelom vyvíjal aktívnu činnosť (vrátane poskytovania potrebnej súčinnosti súdu). Tiež treba poukázať na to, že súd doručoval všetky písomnosti (vyjadrenia žalovaných k žalobe, poučenia o procesných právach a povinnostiach, predvolania na všetky pojednávania) samotnej žalobkyni, a nie domnelému zástupcovi. Žalobkyni tak neodňal možnosť konať pred súdom, keď jej neznemožnil realizáciu jej procesných práv, ktoré jej právny poriadok priznáva. Na tomto závere nemohla nič zmeniť ani tá skutočnosť, že žalobkyňa splnomocnila svoju matku na preberanie pošty (ako to vyplýva z podania žalobkyne v spojení s vyjadrením matky žalobkyne na pojednávaní dňa 09.07.2013). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. augusta 2011, podľa ktorého "...pokiaľ sťažovateľ splnomocnil vo svojom mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok určených do vlastných rúk splnomocnenca, musí znášať aj následky spojené s právnymi účinkami ich riadneho doručenia, resp. so začatím riadneho plynutia lehôt na podanie zákonom prípustných opravných prostriedkov, tak ako keby si bol tieto prevzal osobne". Obdobne možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 12. septembra 2011, v ktorom najvyšší súd rovnako uznal doručenie písomnosti splnomocnencovi na preberanie pošty za účinné doručenie. V obidvoch prípadoch sa pritom jednalo o doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta pri vylúčení náhradného doručenia. V posudzovanej veci však išlo o obyčajné doručovanie (predvolanie na pojednávanie ani vyjadrenie žalovaných k žalobe nie je potrebné doručovať do vlastných rúk). Navyše aj zo samotného podania žalobkyne je zrejmé, že o termíne pojednávania ako aj o vyjadreniach žalovaných mala vedomosť (keďže na ne v podaní reaguje). Kedy sa o nich dozvedela a či skutočne nemala dostatok času na to, aby sa dostavila na pojednávanie, zostáva iba v rovine ničím nepreukázaných a navyše neurčitých tvrdení žalobkyne. Pritom samotná žalobkyňa v podaní uvádza, že splnomocnenec prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 28.03.2014, čo súd považuje (bez ohľadu na to, kedy o nich splnomocnenec informoval žalobkyňu) za dostatočný časový úsek na to, aby sa žalobkyňa mohla na pojednávanie (nariadené na termín 11.04.2014) nie len fyzicky dostaviť, ale o to viac, aby dala súdu iným spôsobom (písomne, telefonicky, faxom, e-mailom) na vedomie namietané skutočnosti a požiadala o odročenie pojednávania. Ak tak neurobila včas, musí niesť z toho plynúce následky. Súdu pritom zostáva neznáme, prečo žalobkyňa, informovaná o čase pojednávania, neoznámila súdu svoju žiadosť o odročenie pojednávania telefonicky, ale namiesto toho zvolila časovo náročnejší postup vyhotovenia podania v písomnej forme a jeho osobného doručenia na súd.

Čo sa týka náhrady trov konania, o tejto súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že žalovaným ako úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ani jeden z nich si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.