Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Er/118/2011

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: UniCredit Bank Slovakia, a.s. Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00681709 zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o. Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti povinným : P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. I., K. XXXX/XX, t.č. L. B. XX, XXX XX L. B., G. J., 2. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. I., K. XXXX/XX, o vymoženie 957,03 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2011 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 957,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na Rozhodcovský Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislava zo dňa 13.01.2011 vydaný rozhodcom Mgr. Ing. Juraj Jánošík, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 10.06.2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným rozhodcovským rozsudkom bola povinným uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 957,03 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,10 % ročne zo sumy 847,99 eur od 28.06.2007 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v sume 29,- eur paušálneho poplatku na krytie správnych nákladov Rozhodcovského súdu vo výške 16,60 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 138,99 eur a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o úvere č. 048/03/041 zo dňa 18.08.2003, na základe ktorej bol povinným v 1. a v 2. rade poskytnutý úver vo výške 2655,61 eur, ktorú sumu úveru mal povinný splatiť do 15.08.2007 v splátkach po 70,37 eur. V zmluve o úvere v článku IX. Záverečné ustanovenia v bode 2. je uvedené: zmluvné strany sa dohodli, ak nebude možné vyriešiť spor z tohto záväzkového vzťahu dohodou zmluvných strán, je pre riešenie sporu príslušný rozhodcovský súd zriadený prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk. Nález vydaný v rozhodcovskom konaní je konečný a pre dlžníka a veriteľa záväzný. Ak rozhodcovský súd nebude do vzniku sporu zo záväzkového vzťahu zriadený, je pre riešenie sporov miestne príslušný všeobecný súd v sídle veriteľa. V bode 3. je uvedené, veriteľ je však oprávnený podľa vlastného uváženia, v prípade, že je navrhovateľom, podať návrh na začatie konania ktorémukoľvek rozhodcovskému súdu, ak bude v čase sporu zriadený alebo súdu v Slovenskej republike alebo na zahraničnom súde, ak je takýto súd miestne príslušným súdom dlžníka. Súdny exekútor Mgr. Kamil Líška, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave , Ulica 29. Augusta 2, 811 07 Bratislava, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 02.02.2011 súd udelil poverenia na vykonanie exekúcie Mgr. Kamilovi Líškovi. Poverený exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky povinného v 1. rade a návrh na odklad exekúcie povinného v 1. rade.

- 2 -

Sp.zn.

Podľa Exekučného poriadku ( ExP ), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c). Podľa ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Zmluva o úvere č. 048/03/041 bola s povinnými uzavretá dňa 15.10.2003, teda skôr ako nadobudla účinnosť novela , na základe ktorej s účinnosťou od 01.04.2004 boli do vložené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. V prechodných ustanoveniach k tejto novele veta prvá O.Z. spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona. Z tohto je zrejmé, že aj zmluvy uzavreté pred 01.04.2004, ak spĺňajú ďalšie zákonom stanovené podmienky, sú spotrebiteľskými zmluvami. Podľa ustanovenia veta prvá , ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami , 54, tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zákon číslo upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Zmluva o úvere je zo dňa 15.10.2003, v čase jej uzavretia ustanovenie (účinný od 01.01.2000 do 24.11.2004)zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

- 3 -

Sp.zn.

Právna úprava ustanovenia § 52 O.Z. v znení do 31.12.2007 teda nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 05.02.2013), preto súd uvedenú úverovú zmluvu, vyhodnotil ako zmluvný vzťah spotrebiteľský, nakoľko povinné osoby nie sú podnikateľmi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Nie je možné uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Táto je obsiahnutá vo formuláre zmluvy o úvere, teda je súčasťou formulárovej zmluvy a dlžník teda povinný nemal možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. V prípade, že by rozhodcovská doložka bola dohodnutá s povinnými individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebitelia boli riadne oboznámení s rozhodcovskou doložkou a pristúpili na ňu. V texte zmluvy o úvere bola bez akýchkoľvek pochybností uvedená vyššie citovaná rozhodcovská doložka, ktorú povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko bola pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Poskytovateľ úveru, mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra ) a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného

titulu - rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná. Na základe uvedených skutočností zrejmých zo zmluvy o úvere viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ; ďalej len ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“).Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe

- 4 -

Sp.zn.

rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle ZoRK v spojení s ) viazaný. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle ZoRK je potrebné na účely ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v Exp., či sú tu nedostatky uvedené v alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie ( ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní ( ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012 sp. zn. , je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Súd vyhodnotil vzťah medzi oprávneným a povinnými ako vzťah spotrebiteľský, z úradnej povinnosti preskúmal rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že ak rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 O.Z. účinného do 31.12.2007, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si

- 5 -

Sp.zn.

spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Súd je názoru,že voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola jednostranná a nekalá, nakoľko subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť je v tomto prípade veriteľ t.j. oprávnený, pretože zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej formulárovej zmluve, ktorú v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto súd exekúciu zastavil. Súd zároveň poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. a sp.zn. , kde je uvedené, že „ princíp „vígilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 ExP vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.“ Exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je vzhľadom na uvedené nulitným právnym aktom. Súd z dôvodov vyššie uvedených a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že exekúciu z úradnej moci zastavil a v zmysle zásady hospodárnosti konania o námietkach povinného v 1. rade a o návrhu na odklad exekúcie povinného v 1. rade rozhodovať nebude. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súd o týchto rozhodne po predložení vyúčtovania trov exekúcie exekútorom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám

- 6 -

Sp.zn.

uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.