Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-520-2004.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/520/2004
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Železiarne Podbrezová a.s. skrátene ŽP a.s. so sídlom Kolkáreň 35, 976 81 Podbrezová, IČO: 31 562 141, zast. JUDr. Martinom Cibuľom, advokátom so sídlom M. Pišúta 919/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti povinnému t. č. neexistujúci právny subjekt Stavoindustria TME Banská Bystrica s.r.o. naposledy so síslom Zvolenská cesta 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 330 266, na vymoženie pohľadávky vo výške 112,59 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota ako náhradníkom súdneho exekútora JUDr. Júlie Kubjatkovej so sídlom exekútorského úradu Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, pod spis. zn. EX 67/04, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
30,85 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 112,59 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cb/53/1998 zo dňa 07. 04. 1998.
Poverením č. 5601 008278 zo dňa 10. 05. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Júliu Kubjatkovú so sídlom exekútorského úradu Brezno, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 67/04. Dňom 06. 02. 2014 zanikol výkon funkcie JUDr. Júlie Kubjatkovej, súdneho exekútora, do funkcie náhradníka ustanovila Slovenská komora exekútorov JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 24. 05. 2013, súdny exekútor súdu postúpil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Zároveň si vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 71,30 eura.
Oprávnený podaním zo dňa 02. 05. 2013, podaným súdnemu exekútorovi dňa 03. 05. 2013, podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že po začatí exekučného konania bol na povinného uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
25-24 K 140/01 zo dňa 21. 09. 2004 vyhlásený konkurz, v ktorom si oprávnený svoju pohľadávku uplatnil prihláškou. Rozvrhovým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici ukončil konkurz a čiastočne uspokojil aj pohľadávku oprávneného. Povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 21. 11. 2008. Oprávnený preto navrhol zastaviť exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku, lebo majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku vydal uznesenie, že exekúciu vyhlasuje za neprípustnú, exekúciu zastavuje a súdnemu exekútorovi priznáva náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Súd z aktuálneho výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25 - 24 K 140/01-155 zo dňa 21. 09. 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 09. 2004, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Stavoindustria TME Banská Bystrica s.r.o., Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica, IČO: 31 330 266. Povinný bol dňa 21. 11. 2008 vymazaný z Obchodného registra, dôvod výmazu: ex offo výmaz.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe návrhu oprávneného zo dňa 02. 05. 2013, v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa. § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 151 ods. 1 prvej vety O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,30 eura.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, v znení platnom do 30.04.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).
K zastaveniu exekúcie v danom prípade došlo z dôvodu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko oprávnený procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť, súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich tento uplatnil.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou sa odmeňujú tieto (ďalej vymenované) úkony exekučnej činnosti vyplýva z toho, že v prípade taxatívne vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna suma 3,32 eura. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu súd priznal paušálnu náhradu. Jedná sa o úkony - preštudovanie exekučného titulu s prílohami (15 min.), preštudovanie návrhu na vykonanie exekúcie (15 min.), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (10 min.), ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie; úkon vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (25 min.), ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedené úkony odmenu podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd podporne poukazuje aj na tú skutočnosť že súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (preštudovanie a vypracovanie pri paušálnou sumou odmeňovaných úkonoch exekučnej činnosti) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 17CoE/168/2012-81 zo dňa 25. 07. 2012, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012, č. k. 16CoE/364/2011-44 zo dňa 25. 10. 2011).
Pokiaľ ide o úkony vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie (10 min.), vypracovanie žiadosti o poskytnutie preddavku (5 min.) a vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie (25 min.), tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypracovávanie zmluvy o vykonaní exekúcie, žiadosti o poskytnutie preddavku alebo vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. V tomto smere súd rovnako poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 43CoE/304/2011 zo dňa 23. 11. 2011, č. k. 1CoE/437/2011.
Čo sa týka úkonu vypracovanie cestovného príkazu a úradného záznamu (20 min.), súd nepovažoval uvedených 20 minút za čas účelne vynaložený na exekúciu. V zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, z čoho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (vypracovanie) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky. Navyše, súd nepovažoval za účelne vynaložené hotové výdavky na pracovnú cestu, preto nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi ani odmenu za tento čas vynaložený na tento úkon.
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 eura za dve začaté hodiny exekučnej činnosti (spolu 115 min.) á 6,64 eura, a to za vypracovanie výzvy na prehlásenie o majetkovom stave (10 min.), vypracovanie predvolania povinného (10 min.), za vypracovanie výzvy na prehlásenie o majetkovom stave (10 min.), vypracovanie oznámenia o stave exekučného konania (20 min.), vypracovanie prihlášky pohľadávky do konkurzu (20 min.), lustrovanie povinného cez epi.sk (15 min.), vypracovanie oznámenia súdnej exekútorky (15 min.) a vypracovanie návrhu na zastavenie (15 min.).
Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za 2 paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti, a to: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie a 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, preto neuznal súdnemu exekútorovi vyúčtované hotové výdavky za pracovnú cestu BR - BB - BR vo výške 19,03 eura. Súd z predloženého exekučného spisu zistil, že sa jednalo o pracovnú cestu vykonanú za účelom doručovania písomností povinnému. Súd nepovažoval predmetný výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, nakoľko v exekučnom spise sa už v čase uskutočnenia pracovnej cesty nachádzala vrátená zásielka z poštovej prepravy s oznámením, že adresát je na uvedenej adrese neznámy, a teda písomnosti už boli povinnému doručené v zmysle § 49 ods. 2 Exekučného poriadku.
Keď súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov vo výške 5840 eura za paušálne výdavky /kancelárske potreby, toner, obálky/. Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného
zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.
Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške spolu 6,95 eura, z toho 5,31 eura za poštovné a 1,64 eura za telekomunikačné výdavky.
Súd po vykonaných úpravách uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 30,85 eura. Z toho odmena súdneho exekútora činí 19,92 eura, hotové výdavky 6,95 eura a vyúčtovaná 20 % DPH predstavuje 3,98 eura (základ dane 19,92 eura).
Súd zároveň v súvislosti s ustanovením § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré navrhol oprávnený aplikovať pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora, súd uvádza, že v danom prípade nebola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nakoľko právne predpisy účinné v čase vyhlásenia konkurzu na majetok povinného spájali s vyhlásením konkurzu iné účinky ako zastavenie exekučného konania, preto nebolo možné cit. ustanovenie v danom prípade aplikovať.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie. Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu návrhu oprávneného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.