Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-60-2006.pdf
PDF · 144.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/60/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: L. Š., H. N. N. X, XXX XX G., proti odporkyni: V. Š., H. N. N. X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom, PhD. , advokátom Ak so sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie 11, v konaní o určenie vlastníctva k bytu takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2006, žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX na N. X, S. G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D. Ť., na parc. č. XXXX, pod súpisným číslom XXXX a žiadal aj náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že v súvislosti s predajom rodinného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola jeho matka H. Š., bolo ako súčasť kúpnej ceny stanovené, že kupujúci zabezpečí, aby navrhovateľovi z prostriedkov komunálnej bytovej výstavby bol pridelený komunálny 3-izbový byt. Navrhovateľ po vzájomnej dohode so svojou matkou od roku 1980, kedy sa oženil s odporkyňou, obýval predmetný rodinný dom a staral sa o jeho údržbu a potrebné rekonštrukčné práce, pričom tieto jeho aktivity na zveľaďovaní rodinného majetku sa jeho matka zaviazala zohľadniť pri dedičskom konaní. Keďže sa však rozhodla predčasne predať dom, oznámila navrhovateľovi, že jeho potencionálny podiel na dedičstve bude riešiť tak, že mu zabezpečí pridelenie komunálneho bytu, čo sa aj stalo. V roku 1997 v čase odkupovania komunálnych bytov do osobného vlastníctva vzhľadom na ekonomickú situáciu, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal, došlo k úplnému vyrovnaniu vyššie uvedeného záväzku matky navrhovateľa ohľadom vyporiadania jeho potencionálneho dedičského podielu a to tak, že v priebehu rokov 1997 a 1998 matka navrhovateľa mu poskytla na jeho žiadosť finančné prostriedky na odkúpenie 3-izbového bytu, ktorý dovtedy obýval ako nájomca so svojou rodinou. Podľa zák. č. 182/1993 Z. z. však Zmluva o prevode bytu do osobného vlastníctva bola zhotovená na oboch manželov ako spoluvlastníkov. Medzičasom však na základe narušenia psychického zdravia odporkyne došlo k výraznému zhoršeniu vzájomných vzťahov, ktoré vyústili do rozvodového konania a na základe lží a podvodov zo strany odporkyne v novembri 2002 došlo aj k rozvodu manželstva. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania nedošlo, kvôli odporu odporkyne a jej vyjadrenia o jeho zbytočnosti. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že predmetný byt chce predať, pretože na základe lží, ohovárania a podvodu zo strany odporkyne sa jeho zdravotný stav rapídne zhoršil, a prišiel o schopnosť ekonomicky aktívne žiť, pritom na byte viazne ťarcha, ktorú navrhovateľ nie je schopný riešiť inak, ako jeho predajom. Odporkyňa sa v roku 2002 najprv v predvečer pojednávania o rozvod manželstva pokúsila navrhovateľa zavraždiť, následne vykonštruovanými
obvineniami a lžami dosiahla jeho uväznenie a naďalej ho permanentne psychicky a fyzicky týra. Odporkyňa napriek veľkorysej ponuke zo strany navrhovateľa, aby byt predali a vyriešili predmetnú ťarchu a zvyšok finančných prostriedkov rozdelili reagovala tak, že mu povedala, že byt sa predávať nebude, pretože byt je jej, a navrhovateľ z neho odíde a zaplatí odporkyni 500.000,- Sk. Odporkyňa bráni navrhovateľovi vo vyporiadaní záväzku voči štátu, napriek vzájomnej dohode odmieta úhrady za služby spojené s užívaním bytu a tak spôsobuje ešte aj vznik dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 12.9.2007 v ktorom uviedla, že predmetný byt nadobudla spolu s navrhovateľom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností bol povolený bývalým Okresným úradom Košice IV dňa 30.9.1997, pod číslom V-10400/97. S navrhovateľom uzatvorila manželstvo dňa 8.11.1980 pred bývalým Obvodným národným výborom Košice - Staré mesto a rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 18.11.2002, č. k. 24C/607/2002-36 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003. Medzi navrhovateľom a odporkyňou k dohode o vyporiadaní zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo v lehote ustanovenej § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v tejto lehote nedošlo ani k podaniu návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu. Odporkyňa ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a v domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Preto bola toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne, a podiel každého z nich je o veľkosti 1 k celku. Ďalej odporkyňa uviedla, že tvrdenia navrhovateľa o pričinení sa jeho matky pri pridelení komunálneho bytu je irelevantné pre vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k predmetnému bytu a teda aj pre určenie vlastníckeho práva k bytu, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že na úhradu kúpnej ceny bytu použil peniaze, ktoré získal od svojej matky, je tvrdenie nepravdivé, vymyslené a nepodstatné pre určenie vlastníckeho práva k bytu a že ďalšie tvrdenie navrhovateľa obsiahnuté v čl. 3 návrhu sú vymyslené a vo svojej podstate sú obyčajným ohováraním. Odporkyňa zároveň poukázala na to, že na Okresnom súde Košice I sa vedie konanie pod spisovou značkou 16C/173/2007 medzi odporkyňou a navrhovateľom o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa považovala návrh navrhovateľa za nedôvodný bez akéhokoľvek právneho základu a navrhla aby ho súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania.
Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 17.9.2008 č. k. 16C/60/2006-102 návrh navrhovateľa zamietol, konanie o relatívnu neplatnosť právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie, navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 6.402,- Sk v prospech právneho zástupcu odporkyne a rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Co/359/2008-139 zo dňa 29.4.2009 zrušil rozsudok v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, aby po vrátení veci sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a iba v prípade, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem bude potrebné opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku, pričom ako predbežnú otázku bude potrebné okrem iného vyriešiť aj to, či navrhovateľom tvrdená relatívna neplatnosť právneho úkonu je dôvodná alebo nie, či v danom prípade nešlo o absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na ďalšie tvrdenia navrhovateľa týkajúcich sa nadobudnutia vlastníctva k bytu (zaplatenie kúpnej ceny z prostriedkov nepatriacich do BSM) bude potrebné vyporiadať sa aj s tým, či zaplatením kúpnej ceny účastníci nadobudli byt do BSM alebo nie. Odvolací súd zároveň uložil prvostupňovému súdu rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a súčasne sa vysporiadať aj so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol v odvolaní.
Okresný súd Košice I po vrátení veci odvolacím súdom na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č. k. 16C/60/2006-165 zo dňa 11.6.2010, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 455,28 eur v prospech právneho zástupcu
odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1Co/33/2011-190 zo dňa 9.8.2011 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že navrhovateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. t. j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za dôvodne podané a že súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, pretože za situácie, že v konaní bolo preukázané, že účastníci boli v zlej finančnej situácii, mali nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu domácností, že v konaní nebolo preukázané, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (dary navrhovateľovi jeho matkou), nemôže viesť k záveru, že byt účastníci nadobudli do BSM, lebo základnou podmienkou pre takýto záver musí byť minimálne preukázaný, že byt bol kupovaný aj z finančných prostriedkov patriacich do BSM, alebo manželia pred uzavretím kúpnej zmluvy uzavreli dohodu, že i keď byt je kupovaný z výlučných finančných prostriedkov jedného z manželov, byt bude patriť do BSM. K takýmto záverom súd prvého stupňa nedospel. Odvolací súd mal zato, že pri hodnotení dokazovania, resp. pri hodnotení výpovede svedkov a účastníkov je potrebné prihliadať na dobu, ktorá uplynula od doby darovania finančných prostriedkov po výpoveď na vek svedkyne, prípadne účastníkov konania a na jej zdravotný stav. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti pri hodnotení svedeckej výpovede matky navrhovateľa nezohľadňoval. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd mal zato, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prvostupňovému súdu po vrátení veci uložil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlive a všetky v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 132 O. s. p. a opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
Okresný súd Košice rozsudkom č. k. 16C/60/2006-216 zo dňa 18.4.2012 určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX s kuchyňou a príslušenstvom v Košiciach, na Berlínskej ulici 2, nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, vedeného na Správe katastra Košice na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. Ť. ako bytový dom s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XX XXX-L. k celku a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti uvedenému rozsudku odporkyňa podala včas odvolanie v ktorom navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Co/352/2012-271 zo dňa 26.9.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V danom prípade predmetom konania je žaloba o určenie vlastníckeho práva k bytu z dôvodu, že bol nadobudnutý počas trvania manželstva účastníkov, avšak bol vyplatený navrhovateľom z jeho finančných prostriedkov nadobudnutý darom od matky. Hoci ustálenie akým právnym úkonom došlo k nadobudnutiu vlastníctva bytu bolo rozhodujúcim na náležité skutkové a právne posúdenie veci, podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa túto otázku náležite nevyriešil. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia totiž konštatoval, že kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkom bytu Mestom Košice a účastníkmi konania ako nájomníkmi dňa 10.4.1997 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu - § 143 OZ, pričom mal za preukázané, že kúpna cena bola zaplatená v celom rozsahu z prostriedkov nepatriacich do BSM, preto účastníci konania nenadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia iba konštatoval, že návrh z tohto dôvodu považoval za dôvodný a navrhovateľa určil za výlučného vlastníka predmetného bytu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však žiadnym spôsobom nemožno zistiť akými úvahami sa riadil pri posudzovaní nadobudnutia predmetného bytu navrhovateľom, pokiaľ kúpnu zmluvu, ako nadobúdací titul považoval za neplatný právny úkon. Z § 132 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovení
zákonom. V danom prípade z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je však zrejmé akým spôsobom navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu. Za týchto okolností je potrebné považovať rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň zrušil napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny poplatok za návrh, nakoľko ide o výrok závislý od výroku, ktorým bolo rozhodované vo veci samej a tento výrok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, takže konanie vo veci samej nie je právoplatne skončené. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne H. Š., obsahom listinných dôkazov predloženými účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Z prvotnej výpovede navrhovateľa súd zistil, že do X-L. bytu č. XX, nachádzajúceho sa na N. X v G. sa nasťahovali s odporkyňou v roku 1988 počas trvania manželstva a že uvedený byt bol súčasťou kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela jeho matka s kupujúcim. Následne v roku 1997 došlo k odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva účastníkov konania. Manželstvo účastníkov konania zaniklo rozvodom manželstva v roku 2002 a po rozvode manželstva účastníkci konania nepodali na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neuzavreli ani dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že kúpnu cenu bytu v sume 15.692,- Sk zaplatil vo dvoch splátkach poštovou peňažnou poukážkou a to zo sumy cca 18.000,- Sk, ktorú dostal v hotovosti od svojej matky H. Š. titulom vyporiadania jeho dedičstva, pričom tvrdil, že sumu 18.000,- Sk prevzal od svojej matky v byte na Z. M. X v G., že o prevzatí tejto sumy nepodpísal žiadny doklad, a že hneď po prevzatí peňazí išiel zaplatiť prvú splátku kúpnej ceny bytu a následne zaplatil ďalšie splátky. Navrhovateľ tvrdil, že si nepamätá kedy mu vyššie uvedenú sumu odovzdala jeho matka, avšak pri odovzdaní peňazí bol prítomný jeho otec U. Š.. Navrhovateľ odporkyňu nežiadal o to, aby prispela na kúpnu cenu bytu, pretože vedel, že odporkyňa nemá žiadne finančné prostriedky.
Navrhovateľ na pojednávaniach dňa 24.1.2014 a 21.3.2014 vo svojej výpovedi tvrdil, že v roku 2005 došlo k exkalovaniu vzťahov medzi účastníkmi konania a každodenné konflikty chcel vyriešiť predajom bytu, pričom v prípade ak by sa byt predal bolo by potrebné vyriešiť tak bývanie navrhovateľa ako aj bývanie odporkyne. Preto v roku 2005 sa obrátil na realitnú kanceláriu Finop s.r.o. v Košiciach, ktorú žiadal o realizáciu predaja bytu na N. X v G. a kúpy dvoch bytov pre navrhovateľa a odporkyňu, keďže bol toho názoru , že vlastníkmi bytu na N. X v G. sú obaja účastníci konania, čo je vyjadrené aj v liste vlastníctva zápisom X/X. Navrhovateľ chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť to, aby sa odporkyňa do tejto dostavila, podpísala zmluvy o prevodoch, ktoré uviedol vo svojej výpovedi a vlastne celú záležitosť okolo bytu týmto spôsobom vybavili. Navrhovateľ informoval odporkyňu o tom, že sa obrátil na realitnú kanceláriu Finop s.r.o. ohľadom predaja bytu, žiadal ju aby sa spolu dostavili do realitnej kancelárie za účelom dojednania spolupráce pri predaji bytu a kúpy ďalších dvoch bytov, resp. samostatných bývaní. Odporkyňa s týmto návrhom navrhovateľa nesúhlasila, pretože tvrdila, že byt sa predávať nebude, pretože byt patrí jej a že navrhovateľ musí z bytu odísť a zaplatiť jej 500.000,- Sk. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že žiadosť o odkúpenie bytu adresovanú Mestu Košice napísal a podpísal a že túto podpísala aj odporkyňa. Ďalej uviedol, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997 podpísali obaja účastníci konania súčasne, keďže navrhovateľ mal záujem v čase podpísania uvedenej zmluvy o to, aby účastníci konania vybavovali záležitosti spolu. Navrhovateľ tvrdil, že o tej skutočnosti, že zmluva o prevode vlastníctva bytu v časti, v ktorej je odporkyňa uvedená ako kupujúca je relatívne neplatná sa dozvedel v momente podpísania zmluvy, keďže z právneho hľadiska odporkyňa sa nemohla stať spoluvlastníčkou bytu, pretože kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov navrhovateľa a zák. č. 182/1993 nedovolil inú formu podpísania zmluvy a že pri podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu predávajúceho (Mesto Košice) nežiadal o to, aby v zmluve bol uvedený ako jediný kupujúci, pretože pred podpísaním zmluvy mal právnu problematiku prevodu bytu preštudovanú a zákon neumožňoval, aby zmluvu podpísal iba navrhovateľ. Navrhovateľ odporkyňu neinformoval ani pred uzavretím ani pri uzavretí zmluvy o tom, že kúpna cena bytu bude zaplatená z výlučných prostriedkov navrhovateľa, nakoľko zo strany odporkyne nebola žiadna iniciatíva na získanie finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny a bolo zrejmé, že o zaplatenie tejto ceny sa musí postarať navrhovateľ a že pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu účastníci konania nemali žiadne úspory. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že účastníci konania neriešili pred podpísaním zmluvy o prevode
vlastníctva bytu tú otázku, že pokiaľ navrhovateľ zaplatí kúpnu cenu bytu zo svojich výlučných finančných prostriedkov nadobudne byt do svojho výlučného vlastníctva a že po podpísaní zmluvy navrhovateľ povedal raz odporkyni, že kúpnu cena bytu uhradil z finančných prostriedkov darovaných od svojej matky, a že navrhovateľ nehovoril odporkyni pred podpísaním zmluvy o tom, že výlučným vlastníkom bytu sa stane navrhovateľ. Podľa tvrdenia navrhovateľa v roku 1997 a 1998 účastníci konania žili v usporiadanom manželstve a rozumeli si. V tomto období príjmy rodiny vystačili iba na úhradu bežných výdajov, pričom väčšie výdaje domácnosti financoval navrhovateľ zo svojho podnikania, pričom v roku 1996 kúpnu cenu za novú chladničku zaplatil navrhovateľ, avšak túto vec považoval za vec, ktorá slúži celej rodine a ktorá je vo vlastníctve tak navrhovateľa ako aj odporkyne, teda v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že pokiaľ v návrhu na začatie konania tvrdil, že k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi konania nedošlo kvôli odporu odporkyne a jej vyjadreniu, že je to zbytočné, počas rozvodového konania zo strany súdu odznela otázka akým spôsobom bude vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov na čo odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nie je čo vyporiadať, lebo to čo účastníci konania majú doma je rozpadnuté a na tom istom pojednávaní o byte na N. X povedala, že je zadlžený a že je úplne zbytočné niečo vyporiadať.
Odporkyňa vo svojej prvotnej výpovedi uviedla, že účastníci konania v roku 1997, kedy došlo k odkúpeniu bytu žili v spoločnej domácnosti, hospodárili spolu, navrhovateľ podnikal ale spoločné úspory nemali, že jej navrhovateľ v roku 1997 žiadne peniaze k rukám nedal a že šeky o zaplatení kúpnej ceny za byt, ktoré navrhovateľ predložil súdu vypísal navrhovateľ vlastnou rukou. Aj navrhovateľ aj odporkyňa mali zriadené v banke samostatné účty s tým, že navrhovateľ vyberal peniaze z účtu odporkyne, pretože k nemu mal prístup, avšak odporkyňa k účtu navrhovateľa prístup nemala. Odporkyňa k tvrdeniu navrhovateľa o tom, že jeho matka mu poskytla peniaze titulom vyplatenia jeho potenciálneho dedičského podielu uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, a že podľa jej vedomostí matka navrhovateľa H. Š. vždy tvrdila, že navrhovateľovi žiadne peniaze nedá, pretože nevie s peniazmi hospodáriť.
Odporkyňa vo svojej výpovedi dňa 24.1.2014 a 21.3.2014 uviedla, že účastníci konania pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa rozprávali o tom, že sú radi, že byt nadobudnú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za celkom výhodnú cenu okolo 15.000,- Sk a že navrhovateľ ani pred podpísaním zmluvy ani po jej podpísaní nepovedal odporkyni o tom, že kúpna cena bytu bude zaplatená z výlučných prostriedkov navrhovateľa, a že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola si vedomá toho, že byt nadobúda odporkyňa a navrhovateľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporkyňa potvrdila vo svojej výpovedi, že v čase odkúpenia bytu účastníci konania nemali spoločné úspory a tvrdila, že s navrhovateľom sa dohodli pred kúpou bytu na tom, že postupne našetria na zaplatenie kúpnej ceny bytu a túto zaplatia v splátkach. Odporkyňa ďalej tvrdila, že pred podpísaním zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa s navrhovateľom nerozprávali o tom, že pokiaľ navrhovateľ zaplatí kúpnu cenu bytu zo svojich výlučných finančných prostriedkov byt nenadobúdajú účastníci konania do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňa považovala za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že ju informoval o rokovaní predaja bytu s realitnou kanceláriou Finop s.r.o. a tvrdila, že navrhovateľ jej nikdy nenavrhol uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že po rozvode manželstva stále tvrdil, že byt je jeho a že jej to dokáže. Preto následne podával rôzne trestné oznámenia na odporkyňu a že odporkyňa po rozvode manželstva sa viackrát pokúsila dohodnúť s navrhovateľom o vyporiadaní BSM, avšak navrhovateľ odmietol sa s odporkyňou rozprávať na túto tému a vyzýval ju, aby z bytu odišla.
Z výpovede svedkyne H. Š. (matky navrhovateľa) súd zistil, že mala vedomosti o tom, že navrhovateľ a odporkyňa majú finančné problémy, že poskytla navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk v hotovosti, ktorú mala uloženú na vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni a že vyššie uvedenú sumu mala úmysel jednoznačne poskytnúť iba navrhovateľovi, a že navrhovateľovi poskytla aj sumu 20.000,- Sk, ktorú taktiež mala uloženú na vkladnej knižke, avšak si nepamätala, či túto sumu poskytla navrhovateľovi pred alebo potom, ako mu poskytla sumu 40.000,- Sk, lebo si túto skutočnosť nepamätala, a taktiež si nepamätala, kedy poskytla navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk, a či mu poskytla aj sumu 14.500,- Sk, ktorá je uvedená v čestnom prehlásení. Súd na základe tvrdenia svedkyne Terézie Šoltésovej o tom, že navrhovateľovi poskytla raz sumu 40.000,- Sk a raz sumu 20.000,- Sk v hotovosti, ktoré vybrala zo svojej vkladnej knižky zriadenej v pobočke Slovenskej sporiteľne na ulici Boženy Němcovej v Košiciach vyžiadal správu od Slovenskej sporiteľne, a. s. o tom, či bol uskutočnený výber sumy 40.000,- Sk a 20.000,- Sk v rokoch 1998 a 1998 z vkladnej knižky svedkyne. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 18.8.2008 súd zistil, že uvedený peňažný ústav preveril vkladnú knižku na meno svedkyne H. Š., pričom v databáze
banky od 1.1.1998 sa požadované údaje nenachádzali a poukázal na ust. § 42 ods. 2 zák. č. 483/2001 o bankách v platnom znení, podľa ktorého je banka povinná uchovávať doklady o uskutočnených obchodoch najmenej 5 rokov od uskutočnenia obchodu.
Z čestného vyhlásenia zo dňa 18.9.2006 vyplýva, že svedkyňa H. Š. v roku 1988 pri predaji svojho rodinného domu stanovila ako súčasť jeho predajnej ceny odovzdanie X-L. komunálneho bytu pre svojho syna L. Š., teda navrhovateľa, ktorý v tom čase aj so svojou rodinou so súhlasom svedkyne obýval predmetný rodinný dom a že navrhovateľovi bol kupujúcim domu poskytnutý nový 3-izbový byt z komunálnej výstavby. Vzhľadom k podielu navrhovateľa na zveľaďovaní rodinného domu a svedkyne šlo v skutočnosti o prvú fázu vyporiadania jeho dedičského podielu na tomto rodinnom majetku. K definitívnemu uzavretiu vyporiadania jeho dedičského podielu došlo však až následne v rokoch 1997 a 1998, kedy mu svedkyňa postupne poskytla finančné prostriedky v celkovej výške cca 14.500,- Sk na odkúpenie ním a jeho rodinou obývaného komunálneho bytu č. XX na 6. poschodí na ulici N.D. X, G.
- Z. Ť. do osobného vlastníctva.
Z oznámenia o zápise uchádzača o byt do miestneho zoznamu zo dňa 6.11.1986 č. byt/2113/1986 vyplýva, že Obvodný národný výbor Košice I, bytový odbor zapísal navrhovateľa dňa 21.10.1986 ako uchádzača o byt do miestneho zoznamu pod poradovým číslom S/145.
Z rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov Obvodného národného výboru v Košiciach, bytový odbor č. byt/2217/88/Jj zo dňa 26.9.1988 vyplýva, že Obvodný národný výbor Košice I na základe žiadosti T. W. a L. Š., teda navrhovateľa schválil dohodu o výmene bytov tak, že František Demeter sa nasťahuje do X-L. bytu na Z. XX v G. a navrhovateľ sa nasťahuje do X-L. bytu č. XX nachádzajúceho sa na N. X v G..
Zo zápisnice o prevzatí bytu zo dňa 26.9.1988 súd zistil, že navrhovateľovi bol odovzdaný X-L. N. č. XX na N. X v G..
Z notárskej R. D. XXX/XX, D. XXX/XX zo dňa 9.9.1988 súd zistil, že U. Š. a jeho manželka H. Š. ako predávajúci a T. W. a jeho manželka L. W. ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť v kat. území G. - Z. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 190 m2 v skutočnosti rodinný dom č. súp. XXXX na Z. X. XX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere 200 m2. Podľa článku V. zmluvy účastníci sa dohodli, že predmetnú nehnuteľnosť uvoľnia kupujúcim do užívania až vtedy, ak L. Š. a jeho manželke V., F.. O., ktorý je synom predávajúcich, a ktorý toho času býva v rodinnom dome, ktorý je predmetom prevodu, bude pridelený byt zo Štátnej bytovej výstavby, ktorého užívateľmi sú toho času kupujúci.
Zo žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 5.8.1996 adresovanej Magistrátu Mesta Košice, Trieda SNP 48/A, Košice súd zistil, že navrhovateľ požiadal Mesto Košice o prevod vlastníctva bytu, na ktorý má s Bytovým podnikom Mesta Košice uzavretú nájomnú zmluvu. Z uvedenej žiadosti je zrejmé, že bola doručená Mestu Košice dňa 7.8.1996 a na tejto listine sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľa.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice I dňa 30.9.1997 pod číslom S.-XXXXX/XX súd zistil, že Mesto Košice ako predávajúci a navrhovateľ a odporkyňa ako kupujúci uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 10.4.1997 predmetom ktorej bol prevod vlastníctva X-L. bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, N. X v G. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu N. X, X, uvedených v článku III. vo veľkosti XXX/XXXXX-L., ktorú skutočnosť navrhovateľ aj odporkyňa potvrdili na zmluve vlastnoručnými podpismi.
Z poštového podacieho lístka zo dňa 21.2.1997 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil dňa 21.2.1997 Mestu Košice sumu 10.984,- Sk titulom 70%-nej úhrady ceny bytu.
Z poštového podacieho lístka zo dňa 27.4.1998 vyplýva, že navrhovateľ v uvedený deň zaplatil Mestu Košice titulom prvého doplatku kúpnej ceny za byt sumu 1.569,- Sk.
Z poštového podacieho lístka zo dňa 24.9.1998 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil Mestu Košice sumu 1.569,- Sk titulom druhého doplatku kúpnej ceny za byt.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, spisová značka 24C/607/2002, a to z rozsudku Okresného súdu Košice I č. k. 24C/607/2002-36 zo dňa 18.11.2002 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003.
Z potvrdenia zo dňa 22.2.2005 vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.2.2005 oznámenie o fyzickom napadnutí zo strany bývalej manželky o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/90 Zb.
Z potvrdenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Košice I zo dňa 13.2.2006 vyplýva, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na svoju bývalú manželku V. Š. a to dňa 13.2.2006.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 9.3.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní so svojou manželkou a to dňa 9.3.2006.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 11.3.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní zo strany bývalej manželky v byte na ulici N. X v G. a to dňa 11.3.2006.
Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Sever zo dňa 10.6.2006 vyplýva, že navrhovateľ podal ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 372/90 Zb. a to dňa 10.6.2006.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 18.6.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil oznámenie o podozrení z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona zo strany bývalej manželky V. Š., a to dňa 18.6.2006.
Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 30.7.2006 vyplýva, že navrhovateľ podal oznámenie o podozrení z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona zo strany bývalej manželky Š. V. v byte na ulici N. X v G. a to dňa 30.7.2006.
Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka úspešnosti návrhu a o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práva oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. V danom prípade sa súd zaoberal otázkou, či má navrhovateľ na požadovanom určení naliehavý právny záujem (keďže jeho návrh je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci návrhu môže byť podkladom pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti.
Súd v priebehu konania ďalej skúmal ako predbežnú otázku relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorú v priebehu konania vzniesol navrhovateľ a ktorý tvrdil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá s Mestom Košice je relatívne neplatná v bode kupujúci: Š. V., rod. O., pretože akýkoľvek majetok získaný darovaním či dedením za žiadnych okolností v intenciách § 143 Občianskeho zákonníka nemôže vstúpiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda z dôvodu, že kúpnu cenu bytu navrhovateľ zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov, ktoré získal darovaním od svojej matky.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa ust. § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva má ďalej obsahovať:
a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,
b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu,
c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava,
d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,
e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu,
f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,
g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.
Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktoré sú taxatívne vypočítané v ust. § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že pokiaľ oprávnené osoby, neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z tohto vyplývajúcimi.
Súd pri posúdení relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu poukazuje na tú skutočnosť, že dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu ktorý uviedol navrhovateľ v priebehu konania nie je možné zaradiť ani pod jedno ustanovenie § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia taxatívne uvádzajú prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preto súd dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý uviedol navrhovateľ považoval za právne bezvýznamné a nebolo potrebné sa zaoberať ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca v priebehu konania.
Podľa ust. § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu v konaní preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.11.1980, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, 24C/607/72-36 zo dňa 18.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003 a že počas trvania manželstva účastníkom konania vzniklo spoločné právo nájmu k X-L. bytu č. XX, nachádzajúceho sa na N. X v G.. Účastníci konania ako kupujúci a Mesto Košice ako predávajúci uzavreli dňa 10.4.1997 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol byt, ku ktorému vzniklo právo spoločného nájmu účastníkov konania. Z predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je zrejmé, že Okresný úrad Košice IV, katastrálny odbor povolil vklad tejto zmluvy dňa 30.9.1997 pod č. S., kedy rozhodnutie o povolenie vkladu nadobudlo právoplatnosť. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania súd zistil, že po rozvode manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM ani nepodali návrh na súd o vyporiadanie BSM.
Keďže navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že výlučným vlastníkom bytu sa stal na základe tej skutočnosti, že kúpnu cenu bytu zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov darovaných mu matkou a preto byt nebol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odporkyňa s touto argumentáciou navrhovateľa nesúhlasila tvrdiac, že byt patrí do BSM súd považoval za rozhodujúce ozrejmenie tej skutočnosti, z akých finančných prostriedkov bola zaplatená kúpna cena bytu. Navrhovateľ aj odporkyňa v priebehu konania zhodne tvrdili, že v čase odkúpenia bytu nemali spoločné úspory. Z výpovede svedkyne H. Š. (matky navrhovateľa) súd zistil, že mala vedomosti o tom, že navrhovateľ a odporkyňa majú finančné problémy, a že svedkyňa poskytla výlučne navrhovateľovi
sumu 40.000,- Sk v hotovosti a že mu poskytla aj sumu 20.000,- Sk. Svedkyňa si však už nepamätala, kedy vyššie uvedené sumy poskytla navrhovateľovi a či mu v skutočnosti poskytla aj sumu 14.500,- Sk, ktorá je uvedená v čestnom vyhlásení, ktoré svedkyňa podpísala. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne H. Š. vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré si nepamätala zohľadnil dobu, ktorá uplynula od doby darovania finančných prostriedkov navrhovateľovi po výpoveď, ako aj vek svedkyne (v čase výsluchu mala 80 rokov).
Výpoveďou navrhovateľa, odporkyne a svedkyne H. Š. a na základe predložených listinných dôkazov (čestné prehlásenie svedkyne zo dňa 18.9.2006, poštovej peňažnej poukážky zo dňa 21.2.1997, zo dňa 27.4.1998 a 24.9.1998) súd vzal za preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľ kúpnu cenu za byt na základe uzavretej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997 zaplatil výlučne z prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté - darované svedkyňou H. Š..
Z ustálenej judikatúry vyplýva právny názor, že v prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnutúť túto nehnuteľnosť do BSM, práve táto vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí, alebo nepatrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Preto bolo potrebné v priebehu konania ozrejmiť tú otázku aká bola prejavená vôľa účastníkov konania pri nadobudnutí bytu do vlastníctva, teda či v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu obaja prejavili vôľu nadobudnúť byt do BSM alebo do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Je nepochybné, že navrhovateľ počas konania iba tvrdil, že byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov darovaných mu matkou pričom ani netvrdil, že jeho prejavená vôľa v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola taká, že byt chcel nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva.
Z výpovede navrhovateľa súdu bolo preukázané, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci konania podpísali súčasne, keďže navrhovateľ mal záujem v čase uzavretia zmluvy o to, aby účastníci konania vybavovali túto záležitosť spoločne, naviac v roku 1997 žili v usporiadanom manželstve, rozumeli si, v tomto období ich príjmy postačovali iba na úhradu bežných výdajov, a väčšie výdaje domácnosti navrhovateľ financoval zo svojho podnikania, a v roku 1996 kúpnu cenu za novú chladničku zaplatil navrhovateľ, pričom túto vec považaoval za vec, ktorá patrí do BSM. Z výpovede navrhovateľa súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že neinformoval odporkyňu pred podpísaním zmluvy ani pri podpísaní zmluvy o tom, že kúpna cena bude zaplatená z jeho výlučných prostriedkov a že po podpísaní zmluvy jej povedal, že kúpnu cenu bytu zaplatil z finančných prostriedkov darovaných mu jeho matkou. Navrhovateľ taktiež tvrdil, že v roku 2005 chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť predaj bytu a kúpu dvoch bytov pre neho a pre odporkyňu a tak vyriešiť ich bývanie, keďže bol toho názoru, že vlastníkmi bytu sú obaja účastníci konania, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva.
Z výpovede odporkyne súd mal preukázanú tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola si vedomá toho, že účastníci konania byt nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že pred podpísaním zmluvy sa s navrhovateľom nerozprávali o tom, že pokiaľ navrhovateľ zaplatí kúpnu cenu bytu zo svojich výlučných finančných prostriedkov byt nenadobúdajú účastníci konania do BSM ale do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Z tvrdenia odporkyne vyplývala aj tá skutočnosť, že navrhovateľ jej pred rozvodom nikdy netvrdil, že byt je jeho, túto skutočnosť tvrdil iba po rozvode manželstva. Navrhovateľ tieto tvrdenia odporkyne v priebehu konania nerozporoval.
Na základe vyššie uvedených skutočností a za situácie, že navrhovateľ v konaní iba tvrdil, že byt je v jeho výlučnom vlastníctve z dôvodu zaplatenia kúpnej ceny z jeho výlučných finančných prostriedkov, pričom v konaní netvrdil aká bola jeho prejavená vôľa pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu byt nadobudnúť a do vlastníctva koho a zistenia súdu za akých okolností bola uzavretá účastníkmi konania zmluva o prevode dotknutého bytu (navrhovateľ a odporkyňa pred uzavretím zmluvy sa nerozprávali o tom či byt nadobudnú do BSM alebo nie, v čase uzavretia zmluvy manželstvo účastníkov konania bolo usporiadané, rozumeli si, navrhovateľ mal záujem spoločné záležitosti obstarať spoločne s odporkyňou, navrhovateľ až po rozvode manželstva tvrdil odporkyni, že byt je jeho), a navrhovateľ v roku 2005 chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť predaj bytu, lebo sa domnieval, že byt patrí jemu a
odporkyni, odôvodňuje záver súdu o tom, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu prejavil vôľu byt nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd v predmetnej veci dôsledným skúmaním zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997 nezistil žiadne také dôvody, ktoré by preukazovali absolútnu neplatnosť tejto zmluvy, keďže bola uzavretá vážne, určite, zrozumiteľne, jej predmetom nebolo plnenie nemožné, bola uzavretá písomne (vo forme ktorú vyžaduje zákon) a osobami spôsobilými na právne úkony a iný dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy účastníci konania sami nenamietali.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že i keď v konaní bolo preukázané, že kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných prostriedkov navrhovateľa (darovaných mu jeho matkou) z hľadiska určenia či byt patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúca vôľa, ktorú prejavili účastníci konania pri nadobudnutí tohto bytu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci konania jasne prejavili vôľu byt nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd dospel k záveru, že uvedený byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (bývalých manželov).
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie vo veci a v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto ho zamietol.
Navrhovateľ v konaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne O. N., F.. Š. na preukázanie tej skutočností, akým spôsobom navrhovateľ nadobudol finančné prostriedky na kúpu bytu, avšak súd vykonanie tohto dôkazu vzhľadom už na vykonané dokazovanie považoval za nadbytočný.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3, prvá veta O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.