Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-8-2014.pdf
PDF · 91.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/8/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. AK Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov o zaplatenie 205,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 18C/350/2013-42 zo dňa 21.10.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom.
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove, trovy odvolacieho konania vo výške 21,32 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 66,55 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Upravil Daňový úrad Bratislava, aby po doručení právoplatného uznesenia uhradil navrhovateľovi 9,87 Eur.
V odôvodnení citujúc ust. § 96 ods. 1, 3 O. s. p. uviedol, že navrhovateľ zobral návrh späť pred začatím prvého pojednávania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 205,37 Eur s úrokom z omeškania, ako aj žiadal priznať trovy konania. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa odpor. Vedľajší účastník, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, ktorý vystupoval na strane odporkyne, vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania, žiadal súd, aby návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania vo výške 66,55 Eur.
Navrhovateľ podaním zo dňa 23.09.2013 svoj návrh vzal späť, navrhol konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O. s. p. s tým, že odporkyňa, ktorá zastavenie konania nezavinila, si nežiadala trovy konania priznať.
Konštatoval, že procesné postavenie vedľajšieho účastníka je odôvodnené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu trov konania.
Z dôvodu, že odporkyni vzniklo právo na náhradu trov konania, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia ( 3 x úkon á 19,92 Eur, 3 x režijný paušál á 7,81 Eur, spolu s DPH 20 % 11,09 Eur ) vo výške 66,55 Eur.
Proti uvedenému uzneseniu, a to výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorým je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ( § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka ( § 93 ods. 2 O. s. p. ). Odvolateľ má za to, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie vo svojich radoch má členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Môžu využívať aj určitú podporu ministerstva. Odvolateľ s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 374/2008 Z. z. uviedol, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné.
Podľa odvolateľa združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových a významných skutočností. Účelom vstupu je získanie finančných prostriedkov, alebo zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Jeho trovy nie sú vynaložené účelne.
Tiež uviedol, že nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nebude porušené základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaložené. Poukázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze II. ÚS/88/03. Taktiež poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov tak v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach, Nitre, Prešove a Žiline.
S poukazom na § 137 O. s. p. a ustanovenia Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ uviedol, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby.
Podľa odvolateľa v danom prípade by bola namieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O. s. p., keďže predmetom konania je suma 205,37 Eur s príslušenstvom, ide o drobný spor a trovy právneho zastúpenia vo výške 66,55 Eur sú značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. Poukázal tiež na to, že je treba vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny. Vedľajší účastník v obdobných veciach vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Preto súd nemal vedľajšiemu účastníkovi priznať trovy právneho zastúpenia vo výške zjavne neúmernej výške istiny a povahe konania.
Z uvedených dôvodov navrhovateľ považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 O. s. p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,33 Eur s DPH pozostávajúce z 1/2-ice úkonu právnej služby vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,37 Eur s DPH.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 21,32 Eur pozostávajúce z odmeny za toto podanie vo výške 9,96 Eur ( § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ) a režijného paušálu vo výške 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20 % DPH vo výške 3,55 Eur ). Vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na rozhodnutia odvolacích súdov, z ktorých vyplýva právo vedľajšieho účastníka na právne zastúpenie a právo na náhradu trov v úspešných súdnych sporoch. Dal do pozornosti rozhodnutia Krajských súdov v Bratislave, Trnave, Nitre, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove.
Tiež uviedol, že Generálny prokurátor SR podal na základe ich podnetu na Najvyššom súde SR dňa 19.02.2013 mimoriadne dovolanie, v ktorom podrobne a presvedčivo argumentuje o nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania. Rovnako bolo podané Generálnym prokurátorom SR obdobné dovolanie dňa 27.05.2013.
Uviedol, že ak sa žalobca zaoberá neúčelnosťou ich trov, práve vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka v konaní došlo k procesnému úspechu odporcu, jeho argumentácia sa preto stala skutkovo aj právne nepresvedčivou. Rovnako protirečivo vyznieva aj konštatovanie o všeobecnosti podaní vedľajšieho účastníka. Ak by navrhovateľ nevzal návrh na začatie konanie späť, musel byť vo veci neúspešný, preto súd by prihliadal na premlčanie uplatneného nároku pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania. Tiež poukázal na to, že za nedôvodný dispozičný úkon ( späťvzatie žaloby ) musí navrhovateľ znášať dôsledky. Navrhovateľ pritom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od odporcu žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 146 ods. 2 prvá veda O. s. p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Uvedené vyplýva aj s poukazom na R 49/1993. Aj z uznesenia NS SR zo 14.09.2011 M Cdo/4/2010 a II. ÚS/281/2011 vyplýva, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania.
Ďalej uviedol, že nemožno mať žiadne ilúzie o ušľachtilých pohnútkach navrhovateľa vo vzťahu k späťvzatiu návrhu. Návrhy sú vzaté späť po tom, čo zistia ich vstup do konania a ich pôsobenia, a aby nevznikali ďalšie trovy, keď dôvodne predpokladá, že v konaní nebude úspešný.
K aplikácii ust. § 150 ods. 2 O. s. p. uviedol, že v predmetnej veci to nie je namieste. O prípad niekoľkonásobne vyššej sumy trov konania, ako samotnej pohľadávky v predmetnom prípade nejde. Uvedené ustanovenie je možné aplikovať v konaniach navrhovateľov hromadných žalobách drobných sporov a nie na trovy konania odporcov a na to nadväzujúce trovy konania vedľajších účastníkov, ktorí vystupujú na ich strane. Pri trovách konania odporcov, ako aj vedľajších účastníkov je totiž právna pomoc poskytovaná individuálne, a to pri obrane proti konkrétnemu uplatňovanému nároku.
V predmetnom konaní je dôležité to, že dosiahli procesný úspech na strane odporcu a trovy by sa mali posudzovať predovšetkým z procesného hľadiska. Záver o neúčelnosti trov je nesprávny, keďže spotrebiteľ dosiahol plný procesný úspech. Ak by navrhovateľ nepodával na súdoch návrhy o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne návrhy, ktorými si uplatňuje premlčané nároky, nemali by dôvod vstupovať do konaní.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy 205,37 Eur s príslušenstvom ako nesplatenej časti poskytnutých finančných prostriedkov. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa odpor. Následne podaním zo dňa 25.06.2013 do konania
vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov. Ďalším podaním zo dňa 20.09.2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania vo výške 66,55 Eur. Podaním zo dňa doručenia súdu 26.09.2013 navrhovateľ návrh v celom rozsahu vzal späť a navrhol konanie zastaviť.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 2, 3 , 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov, ďalej len O. s. p. ).
Z uvedeného je nepochybné, že vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16 vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne. V súvislosti s predmetným konaním sa dal zastúpiť právnym zástupcom a uplatnil si náhradu trov vzniknutých mu na právnom zastúpení. Navrhovateľ pritom vstup uvedeného vedľajšieho účastníka do konania nenamietal.
Vstup vedľajšieho účastníka na strane odporkyne považuje odvolací súd za naplnenie cieľa primárneho práva Európskej únie, vyplývajúceho z článku 169 Zmluvy o fungovaní EÚ na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa po späťvzatí žaloby konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania postupom podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Je nesporné, že navrhovateľ zavinil späťvzatím žaloby zastavenie konania vo veci, a to po tom, čo vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky. Z uvedeného plynie povinnosť navrhovateľa nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane trovy konania. Keďže odporkyňa si trovy konania nevyčíslila, ani neuplatnila, súd jej trovy nepriznal.
Trovy konania si uplatnil a vyčíslil vedľajší účastník na strane odporkyne, preto bolo správne, ak ich súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi aj priznal.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výške priznaných trov konania vedľajšieho účastníka. Tieto trovy boli priznané za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t. j. prevzatie zastúpenia a podanie vo veci samej, teda 2 x po 19,92 Eur + 2 x režijný paušál 7,81 Eur a 20 % DPH vo výške 11,09 Eur, teda spolu trovy konania vo výške 66,55 Eur. Súd prvého stupňa pochybil iba v tom, že uviedol, že priznáva trovy za 3 úkony právnej pomoci a 3 x režijný paušál, pritom priznal za 2 úkony právnej pomoci a 2 x režijný paušál a správne ustálil výšku trov konania na strane vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd sa stotožňuje s výškou trov priznaných vedľajšiemu účastníkovi na právnom zastúpení v rozsahu 66,55 Eur, vychádzajúc z výpočtového základu určeného v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, keď predmetom konania bola suma vo výške 205,37 Eur, podľa § 13a ods. 2 písm. d/, podľa ktorého odmena bola určená vo výške 1/2-ice zo základnej sadzby tarifnej odmeny, lebo ide o vyjadrenie k odvolaniu proti výroku o trovách konania a režijný paušál vo výške 7,81 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov.
Z vyššie uvedených dôvodov preto bolo uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku, t. j. výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom ako vo výroku vecne správnom postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdené.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, a to vo výške 21,32 Eur, pozostávajúcej z odmeny za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 9,96 Eur ( § 13a ods. 2 písm. b/ citovanej vyhlášky ) + režijného paušálu 7,81 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ) a 20 % DPH vo výške 3,55 Eur. Celkové trovy odvolacieho konania teda boli priznané vo výške 21,32 Eur, ktoré súd uložil navrhovateľovi zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta v Stropkove do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Keďže v odvolacom konaní nebol navrhovateľ úspešný, ale trovy konania si uplatnil vo výške 19,33 Eur, o jeho trovách konania bolo v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy rozhodnuté tak, že mu ich odvolací súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.