Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/244/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcu: AVITUS, a.s., so sídlom v Prahe, Karlovarská 326/43, Česká republika, IČO: 26 777 401, zast. advokátom JUDr. Petrom Zelenayom, Advokátska kancelária Bratislava, 29. augusta 19, proti žalovanému: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zast. advokátom JUDr. Martinom Fabiánom, Advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, 15.286,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. -257 z 1.3.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 18.286,94 eur s prísl., tak ako boli vyčíslené vo výroku rozsudku s tým, že plnením žalovaného zaniká v rozsahu ním poskytnutého plnenia povinnosť dlžníčky obchodnej spoločnosti Olha s.r.o. a plnením dlžníčky zaniká v rozsahu ňou poskytnutého plnenia povinnosť žalovaného. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.097 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.331,07 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca sa pôvodne domáhal vo vzťahu k žalovanému zaplatenia čiastky 15.286,94 € s prísl., titulom ručiteľského záväzku vyplývajúceho z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Košice II 20.12.2007, č.k. , písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 14.12.2010 došlo k rozšíreniu žalobného návrhu na sumu 18.286,94 € s prísl. z dôvodu, že čiastočné úhrady v tejto výške boli započítané na splatné úroky z omeškania, preto istina nepredstavuje dlh vo výške 15.286,94 €, ale 18.286,94 €. Ďalej vychádzal zo zistenia, že dňa 8.4.2008 medzi žalobcom, spoločnosťou Olha s.r.o. a žalovaným ako ručiteľom, došlo k uzavretiu dohody o spôsobe a podmienkach splácania dlhu, v ktorom okrem iného v článku III. došlo k vyhláseniu zo strany žalovaného ako ručiteľa, že v prípade neuhradenia dlhu špecifikovaného v predchádzajúcich ustanoveniach dlžníkom spoločnosťou Olha s.r.o. uhradí žalobkyni na jej výzvu celý splatný dlh. Listom zo 14.10.2009 žalobca upozornil priameho dlžníka (spoločnosť Olha s.r.o.), že dohodnutý splátkový kalendár ním nebol dodržaný, preto stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatným v celosti a vyzval ho v lehote 5 dní od doručenia výzvy zaplatiť zostatok istiny. Listom z 26.10.2009 žalobca oznámil žalovanému skutočnosť, že vyzval priameho dlžníka na zaplatenie dlhu, ktorý v stanovenej lehote dlh neuhradil, preto vyzval žalovaného ako ručiteľa, aby namiesto dlžníka zaplatil dlžný zostatok istiny s prísl..

Na základe vykonaného z dokazovania, vychádzajúc z , , , , , , ods. (správne ), a mal za preukázané, že priamym dlžníkom žalobcovi boli uhradené platby, pripísaním na účet žalobcu dňa 14.1.2008 čiastka 1.000 €, 8.2.2008 čiastka 1.000 €, 13.3.2008 čiastka 1.000 €, dňa 7.5.2008 čiastka 2.000€, dňa 16.6.2008 čiastka 1.000 €, dňa 22.7.2008 čiastka 500 €, dňa 23.10.2008 čiastka 1.000 €, dňa 23.1.2008 suma 3.000 CZK, dňa 16.3.2009 suma 9.000 CZK, dňa 9.6.2009 suma 7.000 CZK, dňa 18.9.2009 suma 5.000 CZK.

Vychádzajúc z článku 3 Dohody o spôsobe a podmienkach splácania dlhu, mal za preukázaný vznik ručiteľského záväzku žalovaného za dlžníka spoločnosti OLHA s.r.o. voči žalobcovi, pričom išlo o ručiteľský záväzok na dlh dlžníka spoločnosti OLHA s.r.o. podľa právoplatného platobného rozkazu, pričom naviac si účastníci dohodou zahrnuli naviac oproti platobnému rozkazu trovy právneho zastúpenia. Uzavrel, že žalovanému na základe výzvy z 26.10.2009 vznikla povinnosť dlh žalobkyni zaplatiť, ktorú povinnosť si nesplnil, preto nárok žalobcu voči žalovanému považoval za dôvodný. Uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu priznaná platobným rozkazom v čase podpísania dohody bola zaplatená v časti úrokov z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 9.508 € od 6.3.2007 do 4.4.2007, vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.508 € od 5.4.2007 do 6.2.2008, zostala nezaplatená istina v časti 24.172 € a úrokov z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.508 € od 7.2.2008 do zaplatenia a úrokov z omeškania z dlžných súm 4.553 €, 5.043 € a 5.068 € v plnom rozsahu tak, ako boli platobným rozkazom tieto úroky priznané. Mal za preukázané, že čiastkami uhradenými v čase od 7.5.2008 do 18.9.2009 v celkovej výške 5.885,06 € došlo k zníženiu istiny z pôvodnej sumy 24.172 € na 18.286,94 €.

Za nedôvodnú považoval námietku premlčania vo vzťahu k zaplateniu istiny 3.000 €, o ktorú sumu došlo k rozšíreniu žalobného návrhu, vychádzajúc zo záveru, že v dohode o spôsobe a podmienkach splácania dlhu z 8.4.2008, kedy žalovaný prevzal aj ručiteľský záväzok za splnenie dlhu priamym dlžníkom, bol dohodnutý splátkový kalendár z 2 splátok zo strany priameho dlžníka dodržaný, ďalšie splátky boli splatné postupne mesačne vždy do posledného dňa v mesiaci, preto všeobecná 3-ročná premlčacia doba podľa Obč.zákonníka na uplatnenie zaplatenia prvej splátky splatnej 31.5.2008 uplynula 31.5.2011 a premlčacia doba všetkých ostatných splátok mohla uplynúť až po tomto dátume. Výzva na zaplatenie dlhu z 26.10.2009 žalovanému bola doručená 2.11.2009, uplatnením fikcie doručenia, takže poskytnutá 5-dňová lehota na plnenie uplynula 7.11.2009, preto 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu na plnenie voči žalovanému ako ručiteľovi začala plynúť 8.11.2009 a mohla uplynúť najskôr 8.11.2012. K rozšíreniu žalobného návrhu došlo 14.12.2010, teda v rámci plynutia premlčacej doby. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia (odmena a hotové výdavky). Nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - účasť na odročenom pojednávaní 5.12.2012, pretože toto pojednávanie sa vôbec neuskutočnilo z technických dôvodov a za úkon - vyjadrenie k priebehu konania z 2.12.2012, keďže toto písomné vyjadrenie bolo predložené na pojednávaní 1.2.2013, nebolo možné sa s ním vopred oboznámiť a jeho obsah tak žalobca mohol prezentovať na ústnom pojednávaní, preto tento úkon nepovažoval za účelný. V súvislosti s účasťou advokáta na pojednávaní 27.10.2010 priznal náhradu za stratu času za 12 polhodín majúc za to, že ide o náhradu za čas strávený cestou do miesta úkonu, ktoré nie je miestom sídla advokáta, nie za čas čakania na dopravný prostriedok verejnej dopravy. Preto pri zohľadnení požiadavky leteckých spoločností, aby cestujúci bol 2 hodiny pred odletom na letisku a trvanie letu cca 1 hodinu, priznal náhradu v rozsahu 6 hodín za cestu z miesta sídla advokáta do miesta pojednávania a späť. Nepriznal nárok na náhradu cestovného za cestu z Bratislavy a späť na pojednávanie dňa 5.12.2012, vrátane náhrady za stratu času z dôvodu, že pojednávanie sa neuskutočnilo a nemal za preukázané, že žalobkyňa sa dostavila na pojednávanie z Bratislavy do Košíc. Nepriznal náhradu cestovného za cestu z Bratislavy a späť na pojednávania uskutočnené v dňoch 1.2.2013 a 1.3.2013, ako nárok na náhradu cestovného za použitie vlastného motorového vozidla, nakoľko neboli predložené relevantné doklady pre výpočet cestovného, doklady o nákupnej cene pohonných hmôt a nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že v čase uvedených

pojednávaní žalobkyňa bola oprávnená na užívanie motorového vozidla Mercedes Benz E 200 CDI EČ BA 768 XU a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške cestovného pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku.

Proti rozsudku vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, proti rozsudku vo veci samej podal odvolanie žalovaný.

Žalobca v odvolaní navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti, vo výroku o trovách konania tak, aby mu bola priznaná náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1097 € a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 10.285,26 €, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu. Nesúhlasil so stanoviskom súdu prvého stupňa v súvislosti s nepriznaním časti náhrady trov konania, pretože vychádzajúc z vyhl.č. advokátovi patrí odmena vo výške 1/4-iny základnej sadzby tarifnej odmeny za zastupovanie, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, bez ohľadu na právny dôvod, preto pojednávanie zo dňa 5.12.2012, ktoré sa neuskutočnilo, možno považovať za odročené bez prejednania veci, preto mu mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za tento úkon. Mal za to, že vyjadrenie v priebehu konania z 2.12.2012 je podaním vo veci samej a skutočnosť, že predmetné vyjadrenie bolo podané krátkou cestou priamo na súde prvého stupňa dňa 1.2.2013 a považuje sa za podanie, ako keby bolo podané poštou. Podaním písomného vyjadrenia nebola dotknutá ústnosť procesu ani účasť právneho zástupcu na pojednávaní. Ide o samostatné úkony, za ktoré patrí náhrada trov za právne zastúpenie, náhrada za stratu času a náhrada účelne vynaložených nákladov súvisiacich s cestou na pojednávanie. Nesúhlasil s nepriznaním náhrady cestovného na pojednávanie nariadené na 5.12.2012, ktoré sa z objektívnych príčin nekonalo, nakoľko pojednávanie sa konalo o 11.00 hod., znamená to, že jeho právny zástupca musel v čase o 5.30 hod. odísť z Bratislavy, keďže od tohto času bol na ceste, nemohol a ani nemal možnosť sa dozvedieť skutočnosť, že na tunajšom súde bol vyhlásený bombový poplach a že pojednávanie sa neuskutoční. Podľa neho nie je možné stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa, že sa jeho právny zástupca nedostavil z Bratislavy do Košíc, nakoľko v čase príchodu k budove súdu, bola už táto uzavretá a právny zástupca nemal možnosť sa na súde prezentovať. Avšak po svojom návrate bezodkladným písomným podaním informoval súd o týchto skutočnostiach, čo považoval s ohľadom na skutkové okolnosti za dostatočné. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že nepredložil doklady o nákupe pohonných hmôt a nepredložil ani oprávnenie na užívanie motorového vozidla. Poukazujúc na ust. odd. 5 , podľa neho súd prvého stupňa mal vychádzať z ceny, ktorá platila v čase nákupu na pracovnú cestu zistenú Štatistickým úradom SR. K stanovisku o absencii dokladov na oprávnenie užívať motorové vozidlo Mercedes Benz E 200 CDI EČV BA 768 XU uvádzal, že bola predložená fotokópia prvej strany zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Na základe tejto fotokópie je preukázateľné, že mal oprávnenie predmetné motorové vozidlo užívať. Obsah ostatnej časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku nebol podľa neho pre súd podstatný. Navyše spolu so zmluvou o nájme dopravného prostriedku súdu bolo zaslané aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého sú zrejmé údaje o potrebe (správne spotrebe)motorového vozidla použité pre výpočet výšky náhradu.

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v ňom namietanom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie odôvodňoval tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa v súvislosti s fikciou doručenia výzvy na úhradu dlhu dňa 2.11.2009 poukazujúc na to, že pri doručovaní nenastali okolnosti uvádzané v dohode o spôsobe a podmienkach splácania dlhu, pretože žalobcovi sa výzva vrátila ako nedoručená s poznámkou adresát neznámy, avšak pre tento prípad medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá fikcia doručenia. Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa vo vzťahu k rozsahu a obsahu jeho ručiteľského záväzku, pretože jeho vyhlásenie ako ručiteľa v zmysle čl. III. ods. 1 Dohody zahŕňa jeho záväzok uhradiť celý splatný dlh (istinu a úroky z omeškania) nie záväzok dlžníka špecifikovaný v bode 1/5 tak, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa, pretože takáto skutočnosť v žiadnom prípade nevyplýva z obsahu znenia ručiteľského vyhlásenia. V ďalšej časti odvolania poukazoval na svoje stanovisko uvádzané pred súdom prvého stupňa, na ktorom zotrváva, že jeho vzťah je vzťahom občianskoprávnym, preto dohoda ohľadne výšky úrokov z omeškania je v rozpore s kogentným ustanovením sa poukazom na nar. vl. č. bol toho názoru,

že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, pokiaľ žalobcovi priznal ním uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške prevyšujúcej úroky z omeškania v zmysle a jeho vykonávacích predpisov.

Odvolací súd prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania ( ) a napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na tieto body v celom rozsahu poukazuje ( ) a k odvolacím námietkam udáva:

Žalovaný svoje odvolanie odôvodňuje s poukazom na odvolacie dôvody podľa , .

Odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože skutkové zistenie súdu prvého stupňa zodpovedá vykonaným dôkazom, lebo vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli alebo vyšli počas konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, použil správny právny predpis, správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dohody o spôsobe a podmienkach splácania dlhu uzavretej medzi žalobcom, dlžníkom a žalovaným dňa 8.4.2008 vyplýva, že žalovaný prevzal ručiteľský záväzok za dlh dlžníka tak, ako je vyšpecifikovaný v bode I/5, pretože z čl. III./1 jednoznačne vyplýva, že žalovaný preberal ručiteľský záväzok za neuhradenie dlhu špecifikovaného v bode I/5 spôsobom uvedeným v bode II./3,4. Samotná skutočnosť, že súčasťou tohto bodu je aj vyhlásenie, že podľa tejto dohody žalovaný uhradí veriteľovi na jeho výzvu celý splatný dlh a v zátvorke je uvedená iba istina a úroky z omeškania, samo osebe neznamená, že došlo k prevzatiu ručiteľského záväzku iba na zaplatenie istiny a úrokov z omeškania, pretože aj v tejto časti vyhlásenia je používaný výraz celý splatný dlh, pričom v bode I/5 je tak používaný výraz „celý dlh, ktorý je špecifikovaný bodmi a/,b/,c/,d/, v ktorých sú zahrnuté aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že vychádzajúc z formulácie celej dohody nemožno vyvodiť záver, že úmyslom žalovaného ako ručiteľa bolo uhradiť za dlžníka iba istinu a úroky z omeškania. Preto uvedená námietka nie je dôvodná.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku v súvislosti s posúdením doručenia výzvy na úhradu dlhu formou fikcie doručenia, pretože vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi nebola uzavretá dohoda o náhradnom doručení pre prípad, ktorý nastal v danom prípade, t.j. vrátenie zásielky ako nedoručenej z dôvodu, že adresát je neznámy, bolo potrebné vychádzať, resp. posudzovať otázku fikcie doručenia podľa ustanovení ( ), t.j. v danom prípade za deň doručenia je potrebné považovať 5.11.2009, keďže zásielka sa adresátovi vrátila dňa 2.11.2009. Samotná skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa je konštatované, že zásielka sa považuje za doručenú 2.11.2009, nie je správna, lebo zásielku je potrebné považovať za doručenú dňa 5.11.2009, toto pochybenie však nemá za následok správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že výzva žalovanému bola doručená. Napokon za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku žalovaného v súvislosti s výškou úroku z omeškania, nakoľko v danom prípade, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa predmetom ručiteľského záväzku je záväzok vyplývajúci z rozhodnutia súdu (právoplatný platobný rozkaz). Preto vychádzajúc z správne súd prvého stupňa

vychádzal pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania tak, ako bol priznaný rozhodnutím súdu prvého stupňa, pretože už nebol oprávnený posudzovať otázku správnosti výšky úrokov z omeškania osobitne, nakoľko o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté.

Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a stanoviskom súdu prvého stupňa, že písomné vyjadrenie zo dňa 2.12.2012 vzhľadom na to, že bolo predložené súdu prvého stupňa až na pojednávaní dňa 1.2.2013 nemožno považovať za účelne vynaložený úkon, keďže skutočnosti uvedené v tomto písomnom podaní právny zástupca žalobcu mal možnosť predniesť na pojednávaní.

Nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku v súvislosti s nepriznaním náhrady trov konania a cestovného vrátane náhrady za stratu času za účasť advokáta žalobcu na pojednávaní dňa 5.12.2012 vzhľadom na to, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že sa dostavil do miesta pojednávania, t.j. do Košíc dňa 5.12.2012. Samotná skutočnosť, že v čase jeho príchodu nebol povolený vstup do budovy a jeho právny zástupca nemal možnosť sa na súde prezentovať, nie je dôkaz o tom, že skutočne do miesta pojednávania sa jeho advokát dostavil. Bolo povinnosťou žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu zadovážiť dôkaz o tom, že do miesta pojednávania sa dostavil. Takýto dôkaz však súdu nebol predložený.

Napokon za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že v čase pojednávaní v dňoch 1.2.2013 a 1.3.2013 jeho právny zástupca mal oprávnenie užívať motorové vozidlo Mercedes Benz , e.č. BA 768XU. Možno síce súhlasiť so stanoviskom žalobcu, že na preukázanie pravdivosti tvrdenia, že bol oprávnený užívať dopravný prostriedok, za použitie ktorého si účtoval náhradu, by postačovalo predloženie iba časti zmluvy o nájme dopravného prostriedku, v danom prípade však žalobca, resp. jeho právny zástupca predložil prvú stranu zmluvy o nájme dopravného prostriedku (č.l. 255), z obsahu ktorej vyplýva, že v čl. II je upravená doba trvania nájmu nasledovne: „1. Zmluvné strany sa týmto dohodli, že túto zmluvu uzatvárajú na dobu určitú jedného roka, a to od 1.1.2012. 2. Zmluvné strany sa týmto dohodli, že platnosť zmluvy sa automaticky predlžuje vždy o jeden kalendárny rok, pokiaľ ju ani jedná zo zmluvných strán neoznámi druhej...“ Ďalšia časť zmluvy o nájme dopravného prostriedku súdu nebola predložená. Preto nie je možné posúdiť jednoznačným spôsobom za akých podmienok dochádza k predĺženiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Navyše súdu prvého stupňa ani odvolaciemu súdu nebol predložený žiaden dôkaz, že podmienka uvedená v čl. II bod 2 v danom prípade bola splnená, t.j. že došlo k predĺženiu zmluvy o nájme dopravného prostriedku. Za takýchto okolností nemožno mať za preukázané, že žalobca jednoznačným spôsobom preukázal oprávnenie používať motorové vozidlo, za použitie ktorého si účtoval za účasť na pojednávaniach dňa 1.2.2013 a 1.3.2013.

Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal žalobca, ktorý mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti. Žalobca však nepodal vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, jeho písomne odvolanie proti výroku o trovách konania vzhľadom na to, že nebolo dôvodné, odvolací súd nepovažuje za účelne vynaložený úkon. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.