Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Uznesenie_10C-21-2013.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Subarea
10C/21/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci navrhovateľa W. M. F., F..E..D.., XXX XX V., P. X, C.: XX XXX XXX, zastúpeného Z. M., F..E..D.., V., P. X, proti odporkyni K. Y., O.. XX.I. XXXX, V. V. V., O. H. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne K. O. D. D. F. B., XXX XX P., X. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpeného L.. C. Š., R., F., F.. B. XXX/XX, o odpore podanom vedľajším účastníkom na strane odporkyne zo dňa 15.novembra 2012, takto
rozhodol:
Súd odpor podaný vedľajším účastníkom na strane odporkyne proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXRO/XXX/XXXX-XX zo dňa 26.septembra 2012, o d m i e t a ako odpor podaný neoprávnenou osobou.
Súd náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 391,35 Eur titulom dlhu z právnym predchodcom navrhovateľa poskytnutého úveru.
Okresný súd Banská Bystrica návrhu platobným rozkazom č.k. 16RO/312/2012-28 zo dňa 26.septembra 2012 vyhovel. Odporkyňa platobný rozkaz prevzala do vlastných rúk dňa 15.novembra 2012.
Oznámením zo dňa 18.septembra 2012 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý proti platobnému rozkazu (doručenému mu dňa 13.novembra 2012) podal odpor zo dňa 15.novembra 2012. V jeho odôvodnení uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa § 172 ods. 9 O.s.p. nemal byť vydaný platobný rozkaz, lebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky skúma súd ex offo. Zároveň vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Uviedol tiež, že navrhovateľom predložená dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulárom vopred pripraveným veriteľom pre dlžníka, ktorý nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Uzatvorenie takejto dohody je preto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, lebo pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
V zmysle § 93 ods. 4 O.s.p. bol odpor vedľajšieho účastníka doručený dňa 21.decembra 2012 odporkyni, ktorá sa však na výzvu nevyjadrila, či s odporom (resp. samotným vstupom vedľajšieho účastníka do konania) súhlasí.
Podľa § 93 ods. 2, 4 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa ustanovenia § 174 ods. 1, 2, 3 O.s.p. má platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, účinky právoplatného rozsudku. Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.
Ustanovenie § 93 ods. 2 bolo do O.s.p. zavedené s účinnosťou od 15.októbra 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon O.s.p. a umožňuje, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takáto ochrana, resp. „pomoc v spore“ je pre účastníkov konania (spotrebiteľov), ktorí sú zväčša bez potrebných znalostí spotrebiteľskej problematiky prínosom.
Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného a konania sa zúčastňuje preto, že chce pomôcť uspieť v spore jednej zo strán. Z § 93 ods. 3 O.s.p. možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.októbra 2013 treba § 93 ods. 3 O.s.p. vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí pre t štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, výsledkom ktorého je platobný rozkaz. Pokiaľ odporca v tzv. skrátenom konaní, v ktorom sa platobný rozkaz vydáva spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a návrh vo veci samej sa odporcovi doručuje až spolu s platobným rozkazom, nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu, nemôže tak procesne účinne urobiť ani iný subjekt, domáhajúci sa vstupu do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Vstupom takého subjektu do konania sa totiž nemôže naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“ (1Cdo 210/2012; 3Cdo 319/2009; 7Cdo 135/2013). V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo 357/2012 zo dňa 30.októbra 2013 možno konštatovať, že oznámením tretieho subjektu o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného konania, sa tento subjekt vedľajším účastníkom nestáva. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Preto takýto subjekt nemôže podať odpor proti platobnému rozkazu.
Na podporu uvedeného súd konštatuje, že z § 174 ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom „sui generis“ proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. V zmysle názoru NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 210/2012 zo dňa 28.októbra 2013 nemožno § 174 ods. 2 O.s.p. vykladať extenzívne v tom zmysle, že ak odporca odpor v zákonnej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník. V zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu tak, ako v prípade odvolania (§ 201 O.s.p.), takže odpor proti vydanému platobnému rozkazu môže podať len odporca, a nie vedľajší účastník.
S poukazom na uvedené, ako i na neustále sa vyvíjajúcu judikatúru NS SR (1Cdo 210/2012 zo dňa 28.októbra 2013, 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.októbra 2013, 7Cdo 135/2013 zo dňa 21.októbra 2013), súd
odmietol odpor podaný vedľajším účastníkom ako podaný neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 písm. c) O.s.p.).
Pretože úspešnému navrhovateľovi v tomto štádiu konania po vydaní platobného rozkazu žiadne trovy nevznikli a neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nemožno priznať, nepriznal súd náhradu trov konania ani jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa) na podpísaný súd.
V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí,
v akom rozsahu napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup súdu
nesprávne, ako má odvolací súd rozhodnúť, uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.