Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-95-2014.pdf
PDF · 131.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej: Ž. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. T. U. XXXX/X, XXX XX R. F. Q., Z. J. S. o zaplatenie 105,96 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 07.03.2011 do zaplatenia spolu s trovami konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 10,23 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 36,67 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu to všetko sa jej povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10 Eur mesačne splatných vždy do 20-tého dňa v mesiaci počnúc dňom 20.02.2014 pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 105,96 17.01.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 21.03.2011 úverovú zmluvu č. 4103068110, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úver vo výške 116,09 Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhrada za poistenie ak zo zmluvy nevyplýva inak. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátila. Žalovaná porušila dohodnuté úverové podmienky. Dňa 20.02.2012 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sume vo výške 93,94 Eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade jej neuhradenia do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 105,96 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 72,43 Eur, úroku vo výške 4,91 Eur, poplatku za upomienku v poradí I vo výške 4 Eur a v poradí II vo výške 12 Eur, a dopočtu k žalobe vo výške 12,62 Eur.
Žalovaná so žalobou súhlasila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, výsluchom žalovanej, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedla, so spoločnosťou Home Credit a.s. uzatvorila úverovú zmluvu dňa 21.03.2011 a to v Q., kde som mala záujem si zakúpiť vysávač aj tlačiareň. Keďže som nemala dostatok peňazí, zakúpila uvedené výrobky a zobrala si úver. V tom čase som mala uzatvorenú živnosť, nakoľko prevádzkovala obchod s potravinami. Pri podpisovaní zmluvy zo strany úverovej spoločnosti ani Q. jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie, podpisovala len úverovú zmluvu plus nejaké dokumenty a následne som si tovar odviezla domov. Keďže však obchod, ktorý som prevádzkovala, nevykazoval zisk, živnosť zrušila a to v roku 2012 od kedy je evidovaná na úrade práce. Potvrdila že som vykonala len platby, ktoré sú uvedené v splátkovom kalendári. Okrem uvedenej pôžičky ešte musí splácať pôžičku na dom, ktorú sme si zobrali s manželom na prístavbu s tým, že ani túto pôžičku nevládali splácať. Voči tejto pôžičke je vedená exekúcia a spláca ju mesačne po 200 Eur a ďalšiu pôžičku má v spoločnosti Profi Credit, pričom v tejto veci je taktiež vytýčené pojednávanie na budúci týždeň. Žiadala, aby jej súd povolil splácať žalovanú sumu na splátky, avšak len 10 Eur nakoľko keď mala stanovené splátky po 12,89 Eur ani tak nízku čiastku nedokázala splácať. Má tri maloleté deti vo veku 10,12 a 7 rokov. Býva v domácnosti a to v podkroví, ktoré sme si postavili na dome svokrovcov. Svokre na vodu a elektrinu prispieva mesačne 80 Eur s tým, že kúriia si na tuhé palivo.
Právny zástupca žalobcu 09.04.2014 súdu zaslal písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, kde uviedol, že dňa 21.03.2011 účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 4103068110 v ktorej bol dohodnutý úver vo výške 116,09 Eur na nákup tovaru. Žalovaá svojim podpisom v úverovej zmluve potvrdila, že je oboznámená s úverovými podmienkami a prejavuje súhlas byť týmito podmienkami viazaná. V súlade so zmluvou sa zaviazala úver splácať v splátkach po 12,89 Eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním dohodnutých splátok a preto ju žalobca vyzval k úhrade dlhu dňom 20.02.2012 a to v lehote 15 dní. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje sumu 105,96 Eur, ktorá pozostáva z istiny (t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru do času zosplatnenia) vo výške 72,43 Eur; úroku (t.j. úrok z poskytnutej istiny do času zosplatnenia vo výške 4,91 Eur; poplatku za upomienku I. vo výške 4 Eurá a upomienku II. vo výške 12 Eur uplatňovaných v zmysle hlavy Úverových podmienok s názvom záverečné ustanovenia; sankčného úroku z omeškania (t.j. úrok z omeškania odo dňa omeškania do dňa podania žaloby počítaný príslušnou zákonnou sadzbou) vo výške 12,62 Eur. Ide o úrok z omeškania v zákonnej úrokovej sadzbe 0,024 % denne zo sumy 77,34 Eur za obdobie od 07.030.2012do 16.01.2014 t.j. do dňa podania žaloby
- denná úroková sadzba vo výške 0,024 % bola stanovená výpočtom ako základná úroková sadzba L. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím 15 dní určených vo výzve na zaplatenie t.j. 07.03.2012) v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z., v ktorom sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka + 8 percentuálnych bodov/365 t.j. 9 %/365 = 0,02465 %, krátené na tri desatinné miesta teda 0,024 % denne. Voči žalovanej si zároveň uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 77,34 Eur od 17.01.2014 do zaplatenia. Suma 77,34 Eur pozostáva z istiny, úroku od nasledujúceho dňa po podaní žaloby až do zaplatenia.
Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 21.03.2011 úverovú zmluvu č. 4103068110na základe, ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 116,09 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v mesačných splátkach po 12089 Eur a to v 10-mesačných splátkach pričom dohodnutá úroková sadzba predstavovala 23,96 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená na 27,1 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 41,39 %. Celkové náklady spotrebiteľa teda predstavovali sumu 12,81 Eur. Dátum prvej splátky bol 21.04.2011 a lehota splatnosti 14.01.2012. V závere úverovej zmluvy je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Dolu podpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky s kódom ITS110, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaná mala predpísané splátky vo výške 12,89 Eur mesačne. Žalovaná hneď pri prvej splátke bola v omeškaní za čo žalobca jej vystavil upomienku vo výške 4 Eurá, ktorú žalovaná aj uhradila. Žalovaná na úver uhradila 3 splátky po 12,89 Eur a jednu splátku vo výške 16,89 Eur. Spolu žalobcovi uhradila 55,56 Eur, pričom v tejto sume je započítaná úhrada upomienky vo výške 4 Eur. Ostatné splátky žalovaná neuhradila. Dlžná suma vo výške 105,96
Eur pozostáva z istiny vo výške 72,43 Eur, úroku vo výške 4,91 Eur, poplatku za upomienku v poradí I vo výške 4 Eur a v poradí II vo výške 12 Eur, a dopočtu k žalobe vo výške 12,62 Eur.
Listom zo dňa 20.02.2012 s označením ako výzva k úhrade dlhu - pokus o zmier žalobca žalovanej oznámil, že eviduje voči jej dlžnú pohľadávku vo výške 93,94 Eur s tým, že túto dlžnú sumu má zaplatiť najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy pod následkom vymáhania dlžnej sumy súdnou cestou.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle § 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )
Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( § 2 hlavy 1 Úverových podmienok ).
Podľa § 3, § 4 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.
V zmysle hlavy 3 Účel úveru Úverových podmienok úver spoločnosť poskytuje klientovi za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu. Konkrétny účel je špecifikovaný zmluve.
Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak.
Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty, na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 7 hlavy 5 Úverových podmienok).
V zmysle § 3 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.
Podľa § 9 hlavy 17 Úverových podmienok, úverová zmluva, úverové podmienky ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorý sa ho zaviazala vrátiť za stanovených podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnila, žalobca dňa 20.02.2012 zospatnil celý úver a vyzval ju na zaplatenie predmetnej sumy.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia j zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ak ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal dodávateľ zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny vo výške 72,43 Eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 116,09 Eur a žalovaná uhradila žalobcovi 55,56 Eur v čom je zahrnutá aj platba za upomienku vo výške 4 Eurá. Súd všetky žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566, ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vrátane úhrad upomienky, ako sa s nimi bude zaoberať v ďalšom. Žalovaná teda žalobcovi na istine úveru dlží sumu 60,53 Eur a do zvyšku istiny súd žalobu zamietol.
Ďalšou žalobcom žalovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 4,91 Eur. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v úverovej zmluve bol dojednaný vo výške 23,96 %.
Z internetovej stránky F. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v marci 2011 činil úrok 13,30 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval dohodu vo výške úrokov nad 13,30 % ročne za absolútnu neplatnú. Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 13,30 % ročne. V prípade riadneho splácania úveru za obdobie 10 mesiacov by žalobca mal podľa zmluvy nárok na úrok z úveru vo výške 13,30 Eur, pri úrokovej sadzbe 13,30 % ročne. V prevyšujúcej časti úrok z úveru súd zamietol.
Po spočítaní nároku na úrok z úveru vo výške 13,30 Eur a dlhu na istine vo výške 60,53 Eur žalovaná dlží žalobcovi sumu 73,83 Eur.
Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval žalovanému poplatok za upomienku I. v sume 4 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 4, a za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 6, teda spolu 16eur, a za upomínku I. za omeškanie splátky č. 1, ktorú žalovaná uhradila. Tu súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť,
že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej skutočne boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, nakoľko žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná, resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd žalovanou vykonané úhrady na túto položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie a nárok na upomienky nepriznal.
Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku z omeškania a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátok. Táto bola suma bola žalobcom kapitalizovaná, vyčíslená. Súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 73,83 Eur, ktorá pozostáva z istiny 6,53 Eur, úroku z úveru vo výške 13,30 Eur, nakoľko v prevyšujúcej časti bol nárok žalobcu zamietnutý. Z priznanej sumy súd by preto priznal žalobcovi aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne, ktorá výška je súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka spojením s Nariadením vlády od 07.03.2012, teda dňom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej vo výzve na splatenie (20.02.2012 + 15 dní) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd výšku úroku z omeškania nekapitalizoval, avšak súd pre úplnosť dodáva, že úrok z omeškania je priznaný vo výške a od dňa ako to žiadal žalobca, len z nižšej sumy ako to súd vyššie odôvodnil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 73,83 eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje za obdobie od 07.03.2012 do 16.01.2014 pri úroku 0,024% denne, t.j. 8,76 % ročne sumu 12,06 eur, čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 85,89 eur, čo predstavuje 81% a úspech žalovaného predstavuje 19 %, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 62%.
Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 16,60 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. spolu v sume 33,20 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 33,20 eur a z režijného paušálu za dva úkony v sume 16,08 eur - 8,04 eur za dva úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2014.
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 16,08 eur, a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 49,28 eur, t.j. 9,86 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,14 eur.
Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 62%, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 36,67 eur ( 62% zo sumy 59,14 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 10,23 eur ( 62% zo sumy 16,50eur ).
Vzhľadom na osobné, sociálne a majetkové pomery žalovanej povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP ), podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť jej sumu, na zaplatenie ktorej bola zaviazaná v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.