Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/120/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci žalobkyne L.. O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Y. X, XXX XX N. N., právne zastúpenej JUDr. Dr. ssa. Dašou Kopernickou, advokátkou so sídlom ul. Chabenecká 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ REALBYT, s.r.o., so sídlom ul. Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 621 244, 2/ ENBRA SLOVAKIA s.r.o. so sídlom ul. Zvolenská cesta 29, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 624 189, právne zastúpených spoločnosťou AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, v konaní o náhradu škody a uloženie povinnosti o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti medzirozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -411 z 30.01.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov 2006 a 2007 je premlčané.

Vo výrokoch, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov 2008 až 2011 a vo výroku, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007, rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odvolanie žalovaného 2/ proti výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007, o d m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd odvolaním žalobkyne a žalovaného 2/ napadnutým medzirozsudkom rozhodol, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu žalobkyne za obdobie rokov 2006 a 2007 je premlčané, druhým výrokom, že žalovaný 1/ nie zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011. Ďalej vo vzťahu k žalovanému 2/ tretím výrokom rozhodol, že právo žalobkyne na náhradu škody z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie roku 2006 až 2011 nie je premlčané a výrokom štvrtým, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov jej bytu za obdobie roku 2006 a 2007. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 10.01.2012 domáhala, aby súd žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť jej sumu 1.710,57 EUR titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania. Zároveň žiadala, aby žalovanej 1/

uložil povinnosť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené fakturačné meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu a fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa navrhnutej metódy. Žalobu odôvodňovala tým, že žalovaný 1/ bol poverený správou bytového domu od roku 1997 v zmysle v článku III.A.2.b zmluvy o výkone správy a mal povinnosť zabezpečiť dodávku tepla a kontrolovať správnosť fakturovania a uplatňovania nárokov z neplnenia zmlúv, vyúčtovať náklady za dodané služby. Povinnosti si riadne neplnil a žalobkyni vznikla škoda uhradením nákladov za teplo, ktoré jej reálne nebolo dodané. Zodpovednosť žalovaného 2/ videla v porušení povinnosti zo zmluvy o dielo pri rozúčtovaní nákladov na teplo, pretože nedodržal podmienky pre spravodlivé a hodnoverné a rozpočítanie vykurovacích nákladov a vychádzal z nesprávnych údajov o type a výkone vykurovacích telies. Podľa okresného súdu nárok na náhradu škody voči žalovanému 1/ za obdobie 2006 a 2007 bol premlčaný vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa , naopak nárok nebol premlčaný za obdobie 2008 až 2011. Za obdobie 2008 až 2011 nie je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu, pretože za spôsobenú škodu nesprávnym rozúčtovaním nákladov podľa Zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 zodpovedal žalovaný 2/. Ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ani ustanovenia zmluvy o výkone správy neupravujú zodpovednosť správcu vo vzťahu k správnosti rozúčtovania nákladov na teplo v bytovom dome. Nárok na náhradu škody za celé žalované obdobie 2006 až 2011 nie je premlčaný voči žalovanému 2/ s poukazom na ustanovenia a . Zmluva o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 bola uzavretá medzi vlastníkmi bytov a žalovaným 2/ s účinnosťou od 01.01.2009, preto za obdobie 2006 a 2007 zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu nie je daná. Žalovaný 2/ aj pred rokom 2008 reagoval na reklamácie žalobkyne k výpočtom nákladov za teplo, ale nie na základe priameho zmluvného vzťahu s vlastníkmi bytov.

Proti rozsudku sa odvolal žalovaný 2/ voči v poradí 4. výroku rozsudku, ktorým okresný súd ustálil, že žalovaný 2/ nie zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Výkladom štvrtého rozsudočného výroku použitím výkladovej metódy „a contrario" a z odôvodnenia rozhodnutia vyvodil, že podľa názoru súdu žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni mala vzniknúť za obdobie rokov 2008 až 2011. Uviedol, že okresný súd mal vychádzať z ustanovenia (ďalej len „"), tiež z ustanovenia a . Rozúčtovanie tepla je dielom v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobkyňou a žalovaným 2/. Ak dielo malo vady, potom bolo povinnosťou žalobkyne takúto vadu reklamovať a domáhať sa nárokov z vád diela. Žalobkyňa žalovanému 2/ žiadne vady nevytkla a nevyužila možnosť a uplatňovať nároky z vád. Nemôže sa domáhať nároku na náhradu škody, keďže možnosť reklamovať vady diela nevyužila. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za škodu, ktorá žalobkyni vznikla za obdobie rokov 2006 až 2011.

Odvolanie proti medzirozsudku okresného súdu podala žalobkyňa voči v poradí 1., 2. a 4. výroku rozsudku. Namietla, že okresný súd vyvodil nesprávne závery, keď konštatoval, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ pred uzatvorením zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008 neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Žalobkyňa označila dôkaz, ktorým mohol súd zistiť, či bolo so žalovaným 2/ zmluvne dohodnuté poskytovanie služieb rozúčtovania nákladov vlastníkom bytov na roky 2006 a 2007, ale súd tento dôkaz nevykonal, od žalovaných 1/ a 2/ nevyžiadal zmluvu o dielo č. 11/05/LAS. Žalovaný 1/ v konaní potvrdil, že žalovaný 2/ na základe objednávky správcu bytového domu rozúčtovával náklady na teplo aj pred rokom 2008. O existencii zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou svedčí, že žalobkyňa zaplatila žalovanému 2/ odmenu za rozpočítanie nákladov v roku 2006 aj 2007. Novými dôkazmi doteraz neuplatnenými nie z viny navrhovateľky a predloženými v odvolacom konaní je jednoznačne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ na základe zmlúv č. 109/05/MAR a č. 195/06/MAR vznikol zmluvný vzťah už od 01. 01. 2006. Zodpovednosť za škodu je daná aj na strane žalovaného 1/. Správca konal v zastúpení vlastníkov samostatne, v mene vlastníkov a na ich účet. Zmluvu č. 11/05/LAS na hydraulické vyregulovanie a zakúpenie pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (ďalej len „PRVN") a ani zmluvu o rozúčtovaní nákladov na teplo č. 195/06/MAR vlastníkom neposkytol. Nedodržal rovnaké pravidlá rozúčtovania nákladov na teplo pre všetkých vlastníkov bytov a vytvoril technické podmienky pre vznik škody. Žalovaný 1/ vedel, že nainštalovaním PRVN žalobkyni vzniká škoda. Reklamácie ignoroval, preto jeho zodpovednosť sa vzťahuje na celé žalované obdobie rokov 2006 až 2011, pretože škodu spôsobil úmyselne ( ). Žiadala, aby odvolací súd napadnutý medzirozsudok zmenil a vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ za obdobie rokov 2006 až 2007 nie je premlčané, aby odvolací súd vyslovil, že žalovaný

1/ a rovnako aj žalovaný 2/ sú zodpovední za vzniknutú škodu za obdobie 2006 až 2011. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý medzirozsudok zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na odvolanie žalovaného 2/ reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením zo dňa 04.04.2013. Uviedla, že zmluvný vzťah medzi vlastníkmi bytov a žalovaným 2/ vznikol s účinnosťou od 01.01.2006 podľa zmluvy o poskytnutí služieb č. 195/ 06/MAR. Žalovaný 2/ ako zhotoviteľ diela porušil svoju zmluvnú povinnosť (čl. 1, bod 1.2) rozpočítavať teplo v zmysle platných právnych predpisov, čím žalobkyni spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá v zmysle a nasl . Žalovaný 2/ účtoval teplo na základe iných vykurovacích telies ako boli u žalobkyne reálne nainštalované. Služba dodaná žalovaným 2/ bola vadná a vznikol jej nárok nielen na plnenie z vád, ale aj nárok na náhradu škody.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2/ v písomnom podaní zo dňa 10.04.2013. Uviedol, že na dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila v odvolacom konaní nemožno prihliadať, pričom ani nepreukazujú, že skutočne došlo k uzavretiu zmluvy. Konštrukcia úmyselného konania žalovaného 2/ je účelová. Správca síce vykonal úkony v mene a na účet vlastníkov, ale konkrétne rozúčtovanie sa doručilo konkrétnym vlastníkom, ktorý mali možnosť voči jeho správnosti vzniesť námietky. Nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného 1/ ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vzniknutou škodou.

Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal na základe odvolania žalobkyne a žalovaného 2/ podľa (ďalej v texte len „"), bez nariadenia pojednávania podľa a napadnutý medzirozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny vo výroku, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané. Medzirozsudok podľa zrušil vo výroku, ktorým okresný súd vyslovil, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 a vo výroku, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Vec v uvedenom rozsahu podľa vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Účinnosťou , ktorým sa mení dopĺňa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov boli podrobne vymedzené práva a povinnosti správcu a jeho vzťahy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „") správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Podľa pri správe domu je správca povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti. V predmetnej veci sa žalobkyňa návrhom doručeným na okresný súd dňa 10.01.2012, zmeneným počas konania domáhala, aby okresný súd rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní žalobkyni zaplatiť sumu 1.710,57 EUR titulom náhrady škody spolu s 9 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a sumu 141,72 EUR spolu so 8,75 % úrokom z omeškania odo dňa doručenia rozšírenie návrhu až do zaplatenia, eventuálne že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 579,53 EUR spolu s 9 % úrokov z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne žalobkyni zaplatiť sumu 1.131,04 EUR spolu s 9 % úrokov z omeškania odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia a sumu 141,72 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania odo dňa rozšírenia návrhu až do zaplatenia. Žalobkyňa trvala na žalobe aj v časti, keď žiadala, aby žalovanému 1/ bola uložená povinnosť umožniť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené (fakturačné) meradlo tepla na prívode vykurovacieho média pred vstupom do bytu a povinnosť fakturovať žalobkyni spotrebnú zložku vykurovacích nákladov podľa absolútnych nameraných hodnôt na tomto meradle pod vykurovacej sezóny 2013 a to spôsobom uvedeným v stanovisku URSO zo dňa 19.07.2012. Okresný súd o čiastočnom zastavení konania pre späťvzatie návrhu a zmene návrhu rozhodol uznesením č. k. -297 zo 14. 11. 2012. Žalobný návrh vo vyššie vymedzenom rozsahu odôvodnila porušením povinností žalovaného 1/ ako správcu v bytovom dome a vo vzťahu k žalovanému

2/ zodpovednosťou za škodu, ktorá vznikla porušením zmluvných povinností zabezpečiť rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla. Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu v predmetnej veci zistil nasledovný stav: Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX v bytovom dome na Y. ulici v N. N., ktorého správu vykonáva žalovaný 1/ od roku 1997 podľa zmluvy o výkone správy. Žalobkyňa má dlhodobé problémy s dodávkou tepla do svojho bytu, ktoré avizovala opakovane žalovanému 1/. V byte zabezpečila výmenu radiátorov a v roku 2005 sa v bytovom dome uskutočnilo hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy, ktoré zabezpečil žalovaný 2/. Žalovaný 2/ odpredal vlastníkom bytového domu PRVN, ktoré boli inštalované na vykurovacie telesá. V roku 2004 bol vyhotovený projekt hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome, vychádzajúci z údajov o hodnotách a výkonoch radiátorov žalobkyne, ktorý neberie do úvahy výmenu vykurovacích telies žalobkyne z 1998 ani výmenu vykurovacích telies u ďalších vlastníkov v bytovom dome. Uvádza výkony radiátorov žalobkyne vyššie ako sú údaje prezentované výrobcami (č. l. 60-61). Nedostatky vyregulovania vykurovacej sústavy v bytovom dome žalobkyne konštatovala Štátna energetická inšpekcia (č . l. 122). Kontrolné zistenia preukázali porušenie povinnosti žalovaného 1/ zabezpečiť dodávku tepla pre spotrebiteľa v súlade s o tepelnej energetike. Ďalej obsahom spisu je nesporne preukázané, že medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovaným 2/ bola prostredníctvom správcu bytového domu (žalovaného 1/) uzavretá zmluva o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008. Zhotoviteľ sa podľa zmluvy zaviazal vykonávať pre objednávateľa (vlastníkov bytov) odpočty PRVN, rozúčtovania a tlač nákladov na dodávku tepla v bytovom dome na Y. ulici X-X v N. N.. Podľa zmluvy sa žalovaný 2/ ďalej zaviazal vykonať rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla medzi konečných spotrebiteľov. Rozúčtovanie vykonal vychádzajúc z údajov o type a rozmere vykurovacieho telesa, pritom výkon telesa násobil vyhodnocovacím koeficientom pre tepelnú väzbu snímačov teploty. Žalobkyňa reklamovala opakovane nedostatočnú dodávku tepla a nesprávne rozúčtovanie u žalovaného 1/ dôsledkom porušenia pravidiel spravodlivého rozúčtovania nákladov. Nedošlo k náprave stavu a žalobkyňa mesačnými úhradami za plnenia spojené s užívaním bytu uhrádzala náklady za teplo, tak ako boli vo výsledku rozpočítavané žalovaným v jednotlivých zúčtovacích obdobiach rokov 2006 až 2011. Z vyššie sumarizovaných zistení žalobkyňa usudzuje, že jej vznikla škoda uhradením nákladov na teplo, ktoré jej skutočne nebolo dodané. Škodu vyjadruje ako rozdiel medzi uhradenými nákladmi a predpokladanými skutočnými nákladmi za teplo. Navrhla, aby okresný súd zaviazal žalovaných na náhradu škody spôsobom a vo výške podľa žalobného návrhu a aby žalovanému 2/ uložil povinnosť nainštalovať žalobkyni na vlastné náklady fakturačné meradlo. Okresný súd rozhodol vo veci medzirozsudkom podľa o základe časti prejednávanej veci. Vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané a že nie daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu za obdobie rokov 2008 až 2011. Vo vzťahu k žalovanému 2/ konštatoval, že právo žalobkyne za obdobie rokov 2006 až 2011 nie je premlčané, pričom žalovaný nezodpovedá žalobkyni za škodu za obdobie 2006 a 2007. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k názoru, že sú dané dôvody, aby medzirozsudok okresného súdu podľa , potvrdil vo výroku, ktorým vyslovil, že právo žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ z titulu zaplatenia nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 až 2007 je premlčané (v poradí 1 výrok rozsudku). Vzťah zodpovednosti za škodu, z ktorého vychádza nárok žalobkyne voči žalovanému 1/ má občianskoprávnu povahu. Režimom občianskeho práva sa spravuje aj otázka premlčania nároku žalobkyne v súdom konaní. Ustanovenie , stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu (subjektívnu a objektívnu) a odlišne vymedzuje skutočnosti rozhodujúce pre začiatok plynutia doby premlčania a dĺžku premlčania. Beh subjektívnej lehoty sa odvíja od okamihu, keď sa žalobkyňa ako poškodená o škode dozvedela a mohla zistiť subjekt, ktorý za škodu nesie zodpovednosť. Tento okamih v prejednávanej veci podľa žalobkyne nastal dňa 07.10.2010, kedy získala možnosť oboznámiť sa s obsahom oznámenia spoločnosti Siemens a nadobudla vedomosť o škode, ako aj o tom, kto za ňu nesie zodpovednosť. Udalosť, z ktorej škoda mala vzniknúť a ktorá určuje začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa v predmetnej veci je potom nutné stotožniť s okamihom platenia nákladov na vykurovanie za obdobie rokov 2006 až 2011 po doručení nesprávneho vyúčtovania týchto nákladov. Pokiaľ na základe vyúčtovaných nákladov žalobkyni vznikol nedoplatok, potom je vznik škody potrebné stotožniť s okamihom, kedy došlo k úhrade nedoplatku žalobkyňou. Náklady na teplo za rok 2006 boli vyúčtované najneskôr k 04.03.2008, náklady na teplo za rok 2007 boli vyúčtované ku dňu 28.05.2008. Žalobkyňa nárok na náhradu škody uplatnila na súde žalobou, ktorú okresnému súdu doručila dňa 10.01.2012. Je zrejmé, že nárok žalobkyne na náhradu škody v konaní uplatňovanej titulom zaplatených nákladov na vykurovanie bytu za obdobie rokov 2006 a 2007 bol premlčaný najneskôr ku dňu 28.05.2011, kedy uplynula 3 ročná objektívna premlčacia doba. Subjektívna doba premlčania, ktorej začiatok plynutia je spojený s momentom, kedy sa žalobkyňa ako

poškodená dozvedela o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný rovnako uplynula týmto dňom, pretože jej plynutie prichádza do úvahy len v rámci plynutia objektívnej doby premlčania. Pokiaľ žalobkyňa z porušenia povinností žalovaného 1/ vyvodzovala zodpovednosť za škodu, ktorú spájala s úmyselným konaním žalovaného ako správcu a to v zmysle nepriameho úmyslu, s týmto záverom nemožno súhlasiť. Dôkazy vykonané v konaní pred okresným súdom nesvedčia o úmyselnom konaní žalovaného 1/. Ak žalovaný 1/ na základe projektovej dokumentácie z roku 2004 o hydraulickom vyregulovaní vykurovacej sústavy mal možnosť získať poznatok, že v byte žalobkyne sa nachádza určitý typ vykurovacieho telesa, prípadne ak neskontroloval správnosť a vhodnosť inštalácie PRVN v bytovom dome, na základe týchto a ani iných žalobkyňou poukazovaných skutočností nemožno usudzovať, že so vznikom následku v podobe škody na strane žalobkyne súhlasil, schvaľoval ho a teda ho nepriamo chcel. O úmyselnom zavinení žalovaného 1/ nie je dôvod uvažovať, pretože nebola preukázaná vôľovú zložka konania žalovaného 1/, čo je esenciálny predpoklad úmyselného zavinenia. Žalovaný 1/ nenesie zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselne, ktorá žalobkyni mala vzniknúť za žalované obdobie rokov 2006 až 2011. Nárok za obdobie 2006 a 2007 bol premlčaný v trojročnej premlčacej dobe. Z týchto dôvodov krajský súd odvolaním žalobkyne napadnutý medzirozsudok v tejto časti (1. výrok) potvrdil podľa , , pretože odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Žalobkyňa podala odvolanie aj voči výroku medzirozsudku, ktorým okresný súd vyslovil, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 (2. výrok). Krajský súd po preskúmaní veci rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Závery, ku ktorým okresný súd dospel vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie, či základ nároku žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ je daný, musí vychádzať z dôsledného zisťovania a vyhodnotenia predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle , , , čo okresný súd neurobil. Nevysvetlil, či žalovaný 1/ porušil právnu povinnosť zavineným konaním, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, či toto porušenie je v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla na strane žalobkyne nesprávnym vyúčtovaním nákladov na teplo. Medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou, ako aj ostatnými vlastníkmi bola dňa 10.10.2008 uzavretá zmluva o dielo. Predmetom zmluvy bolo zhotovenie diela spočívajúceho vo vykonaní rozúčtovania nákladov na dodávku tepla v bytovom dome žalobkyne medzi konečných spotrebiteľov. Uvedená zmluva tvorí rámec pre uplatnenie nárokov účastníkov tohto zmluvného vzťahu zo zodpovednosti za vady, resp. zo zodpovednosti za spôsobenú škodu. Toto je samozrejme vzťah zodpovednosti odlišnej právnej povahy, ktorý existuje medzi odlišnými subjektmi. Má však bezprostrednú väzbu na vzťah zodpovednosti medzi žalovaným 1/ žalobkyňou. Z tohto dôvodu je podstatné akým spôsobom sa tento vzťah realizoval, t. j. či si žalovaný 2/ plnil povinnosti zo zmluvy o dielo riadne, najmä či žalovaným 1/ odobraté teplo rozúčtoval v súlade so zákonnými zásadami rozúčtovania spravodlivo medzi všetkých vlastníkov ako konečných spotrebiteľov bytového domu. Ak došlo k porušeniu povinností, čo žalobkyňa signalizovala a v žalobnom návrhu namieta a uplatňuje zodpovednostné nároky za škodu voči žalovanému 2/, túto okolnosť je potrebné posudzovať v kontexte podmienok všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa občianskeho práva vo vzťahu k žalovanému 1/. Žalovaný 1/ má postavenie správcu v zmysle . Správu vykonával na ulici Y. X - X, preto jeho povinnosťou bolo obstarávať služby a tovar pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome žalobkyne. Správca podľa zákona zodpovedá v rozsahu svojho postavenia vlastníkom za všetky škody, ktoré v dome vznikli v dôsledku nedostatočného plnenia jeho povinností podľa zákona, resp. podľa zmluvy o výkone správy. Koná v mene a na účet žalobkyne aj ostatných vlastníkov bytov. V bytovom dome žalobkyne nevzniklo spoločenstvo vlastníkov a vlastníci nemali právnu subjektivitu a možnosť samostatne uzatvoriť so žalovaným 2/ zmluvy potrebné na dodanie služieb spojených s užívaním bytu. Žalovaný 1/ ako správca podľa zákona a zmluvy zastupoval vlastníkov pri založení zmluvného vzťahu (zmluvy o dielo z 10.10.2008) so žalovaným 2/, zabezpečoval a preberal plnenie zo zmluvy od žalovaného 2/, uhrádzal plnenia zo zmluvy v prospech žalovaného 2/, poskytoval žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie nákladov a teda logicky vlastníkov aj zastupoval, keď kontroloval predmet plnenia, ktorý preberal od žalovaného 2/ (rozúčtovanie nákladov na teplo). Z hľadiska zodpovednosti žalovaného 1/ nie je rozhodujúce, či povinnosť „kontrolovať správnosť vyúčtovania" subsumuje výslovne niektoré ustanovenie zmluvy o výkone správy alebo zákon. Táto povinnosť správcovi vyplýva z jeho zákonného postavenia a právna úprava neuvádza a ani nie je potrebné, aby uvádzala taxatívny výpočet všetkých povinnosti, ktoré správca by mal pri výkone správy vykonávať v prospech vlastníkov. Základ uplatňovaného nároku na náhradu škody voči žalovanému 1/ je daný vtedy, ak žalovaný 1/ zavineným porušením svojich právnych povinnosti spôsobil vznik škody žalobkyni nesprávnym rozúčtovaním nákladov a vznik tejto škody je v priamej príčinnej súvislosti

s porušením povinnosti správcu. V situácii, keď žalobkyňa tvrdí, že jej vznikla škoda porušením zmluvných povinností žalovaného 2/ zo zmluvy o dielo tým, že žalovaný 2/ pri rozúčtovaní nákladov postupoval nesprávne, posúdenie zodpovednosti žalovaného 1/ sa musí primárne zaoberať tým, či došlo k porušeniu povinností, ktorú mal žalovaný 1/ ako správca dodržať pokiaľ prebral rozúčtovanie nákladov na teplo od žalovaného 2/. Ako bolo vyššie uvedené zákon vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ani zmluva o výkone správy taxatívny výpočet týchto povinností neuvádza. Povinnosti žalovaného 1/ vo vzťahu ku kontrole rozúčtovania nákladov nemožno však zúžiť na preverenie vstupných údajov o vlastníkoch bytov. Postavenie žalovaného 1/ ako správcu podľa zmluvy o výkone správy je obdobné postaveniu mandatára, pretože pri zariaďovaní záležitostí koná v mene a na účet vlastníkov a pri výkone správy v bytovom dome má povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami vlastníkov. Záujmom žalobkyne a nepochybne všetkých vlastníkov v bytovom dome bolo, aby žalovaný 2/ rozúčtovanie nákladov uskutočnil správne, t. j. v súlade s pravidlami rozpočtovania, aby nesprávnosťou svojho postupu žalobkyňa neutrpela škodu v podobe neprimeraných nákladov, ktoré by musela znášať. Rozsah povinností žalovaného 1/ v súvislosti s preverením správnosti rozúčtovaniu nákladov je nutné vnímať s ohľadom na odbornú starostlivosť správcu, s ktorou pri výkone správy má postupovať. Vymedzujú ju právne povinnosti vyplývajúce pre správcu aj z iných zákonných a právnych noriem ako je zákon o vlastníctve bytov. Zmluva o výkone správy čl. III bod 2. bod B, zakotvuje povinnosť správcu zabezpečiť dodávku tepla a vykonať vyúčtovanie nákladov za služby, pretože správca bytového domu je odberateľom tepla, ktorý množstvo dodaného tepla rozpočítava konečnému spotrebiteľovi, t. j. aj žalobkyni, ktorá teplo využíva na vlastnú spotrebu. (, o tepelnej energetike). Správca má povinnosť teplo rozpočítavať podľa pravidiel rozpočítania, čo znamená povinnosť použiť vhodné meradlo, povinnosť použiť správny spôsob merania a povinnosť dodržať pravidla merania podľa technickej normy ST EN 834. Tieto povinnosti žalovaného 1/ vyjadrujú rámec kontroly, v ktorom mal zisťovať správnosť vyúčtovania nákladov na teplo vyhotovené žalovaným 2/, ktoré v mene vlastníkov preberal. Okresný súd z týchto hľadísk vec neskúmal a o porušení povinností žalovaného 1/ v tomto zmysle neuvažoval. Rozhodol teda predčasne vychádzajúc z neúplne zisteného skutkového stavu veci. Uvedená skutočnosť je dôvodom na zrušenie medzirozsudku okresného súdu vo výroku, že žalovaný 1/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov za vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2008 až 2011 podľa . Krajský súd podľa odseku 2 v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po zrušení rozhodnutia okresný súd došetrí podmienky všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa . V prvom rade si ujasní, či na strane žalobkyne vznikla vôbec škoda dôsledkom rozúčtovania nákladov na teplo za obdobie 2008 až 2001 tým, že rozúčtovanie bolo nesprávne. Pokiaľ zistí, že škoda vznikla bude skúmať, či žalovaný 1/ porušil niektorú z právnych povinností vychádzajúcich z pravidiel spravodlivého rozpočítavania nákladov na teplo a či pri kontrole rozúčtovania postupoval s odbornou starostlivosťou a neumožnil vznik škody. Napokon posúdi či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného 1/ a vzniknutou škodu. Vezme do úvahy, že podnet na rozpočítavanie nákladov na teplo v bytovom dome vzišiel z iniciatívy žalovaného 2/, že žalobkyňa ani žiadny z vlastníkov plnenie zo zmluvy o dielo nekontrolovali, neposkytovali žalovanému 2/ podklady na rozúčtovanie a neuhrádzali faktúry za prijaté plnenia od žalovaného 2/, pretože za tieto činnosti žalovanému 1/ ako správcovi bytového domu platili dohodnutú odplatu. Len pokiaľ okresný súd správne vyhodnotí tieto okolnosti, môže dospieť k názoru, či sú predpoklady zodpovednosti za škodu naplnené a urobiť záver, či je nárok voči žalovanému 1/ daný a či žalobkyni zodpovedá za škodu spôsobenú za obdobie rokov 2008 až 2011. Právna možnosť, aby sa správca po splnení zodpovednostných predpokladov zodpovednosti za škodu zbavil je prípustná iba s ohľadom na , pretože právna úprava zavinenie za škodu prezumuje. Krajský súd napadnutý medzirozsudok zrušil aj v 4. výroku, ktorým okresný súd rozhodol, že žalovaný 2/ nie je zodpovedný za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu nesprávneho vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Okresný súd rozhodnutie v tejto časti založil na nesprávnej úvahe. Mal za to, že záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ podľa zmluvy o dielo vznikol s účinnosťou od 01.01.2009 a pred jeho vznikom nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného 2/ za spôsobenú škodu. Do času vzniku zmluvy zodpovednosť za škodu niesol žalovaný 1/. Tento názor súdu vychádza z mylného predpokladu, že existencia záväzkovej zodpovednosti žalovaného 2/ podľa ustanovení vylučuje všeobecnú zodpovednosť žalovaného 1/. Neuvažuje nad možnosťou spoločnej zodpovednosti oboch žalovaných subjektov v zmysle zodpovednosti solidárnej, resp. delenej. S názorom prvostupňového súdu však nemožno súhlasiť hlavne preto, že je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Povinnosťou žalovaného 1/ ako správcu podľa zmluvy o výkone správy

bolo zabezpečiť poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu, okrem iného zabezpečiť vyúčtovanie nákladov za služby, t. j. aj za dodané teplo. Okresný súd zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu spojil výlučne existenciou písomnej zmluvy o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008, účinnej od 01.01.2009. Nemal preukázaný písomný zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, časovo predchádzajúci zmluve o dielo z 10.10.2008. Žalobkyňa v prvostupňovom konaní síce nedoložila písomné vyhotovenie zmluvy z roku 2006, resp. 2005 na dodávku služby spočívajúcej v rozúčtovaní nákladov na teplo, ale ponúkla súdu iné listinné dôkazy, na ktoré súd adekvátne nereagoval, hoci záver o absencii zmluvného vzťahu podstatným spôsobom spochybňujú. Krajský súd zdôrazňuje predovšetkým postoj žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že žalovaný 2/ rozpočítaval náklady na teplo už od roku 2005, čomu zodpovedá aj obsah listín o rozúčtovaní nákladov za rok 2006 a 2007 (č. l. 379-382). Je preukázané, že žalovaný 2/ už v roku 2006 realizoval úkony smerujúce k rozpočítaniu nákladov (mapovanie parametrov vykurovacích telies) rovnako, že žalobkyňa uhradila cenu rozúčtovaných nákladov za obdobie 2006 a 2007. Okresný súd vyvodzuje nedostatok zodpovednosti žalovaného 2/ z nepredlženia písomnej zmluvy, neberúc vôbec do úvahy, že vykonané dôkazy svedčia skôr pre opačný záver. Navyše rozhodnutiu okresného súdu chýba logický prvok v tom, že nevysvetľuje, akým spôsobom a kto náklady na teplo v spornom období rokov 2006 a 2007 vlastne rozúčtovával, pokiaľ túto činnosť nerealizoval žalovaný 1/ a žalobkyňa za rozúčtovanie (niekomu) platila. Záver okresného súdu je z týchto dôvodov neudržateľný. Okresný súd nedostatočne zistil stav veci, nevysporiadal sa so všetkými dôkazmi a na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym záverom vedúcim ho k predčasnému rozhodnutiu. Nielen pre tieto zistenia rozhodnutie okresného súdu nemôže obstáť. Žalobkyňa v odvolacom konaní predložila listinné dôkazy, na ktoré je potrebné podľa prihliadnuť z dôvodu oprávnenej námietky žalobkyne, že súd nevykonal všetky ňou označené dôkazy, ktorými mohla preukázať dôvodnosť svojho nároku, ale sama ich predložiť nedokázala. Na č. l. 295 spisu je úprava sudcu, aby od žalovaných 1/ a 2/ bola žiadaná zmluva uzatvorená medzi nimi v roku 2005 a doložiť zmluvu o predaji pomerových rozdeľovačov pre bytový dom, v ktorom býva navrhovateľka, ale príčinami a dôsledkom nedoloženia týchto dôkazov sa už súd nezaoberal. Zmluva o dielo č. 109/05/MAR, i keď predložená bez podpisu účastníkov na č. l. 447 spisu, list žalovaného 1/ adresovaný žalovanému 2/ z č. l. 455, oznamy žalovaného 2/ o dátume odpočtu pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov svedčia v prospech tvrdenia žalobkyne, že rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla vykonával žalovaný v 2/ rade aj pred rokom 2008. Z týchto dôvodov krajský súd medzirozsudok zrušil podľa , aj vo výroku, že nie je daná zodpovednosť žalovaného 2/ za vzniknutú škodu žalobkyni z titulu vyúčtovania nákladov na vykurovanie jej bytu za obdobie rokov 2006 a 2007. Vec vrátil okresnému súdu v tejto časti na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní je potrebné, aby okresný súd dôsledne vyhodnotil všetky dôkazy komplexne aj jednotlivo vo vzájomných súvislostiach a ustálil, či existoval zmluvný záväzkový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným 2/, ktorý časovo predchádzal zmluve o dielo č. 45/08/RVN zo dňa 10.10.2008. Zistí, či predmet tohto vzťahu spočíval v zabezpečení rozúčtovania nákladov na teplo žalovaným 2/. Podmienkou platnosti zmluvy nevyhnutne nemusí byť písomná forma, pretože k jeho vzniku mohlo dôjsť ústnou formou. Zreteľ vezme nevyhnutne aj na ďalšie listinné dôkazy predložené v odvolacom konaní, ktoré rovnako nasvedčujú existencii zmluvného vzťahu už od roku 2005 a 2006. Keď okresný súd dôjde k záveru, že medzi žalovaným 2/ a žalobkyňou existoval právny vzťah pred uzavretím zmluvy č. 45/08/RVN z 10.10.2008 a jeho predmetom bolo rozúčtovať náklady na za dodané teplo, bude sa zaoberať naplnením predpokladov zodpovednosti z tohto právneho vzťahu. Okresný súd si vyrieši povahu právnej zodpovednosti žalovaných subjektov v tom, či pre okolnosti veci je namieste rozhodnúť o zodpovednosti každého zo žalovaných podľa miery ich zodpovednosti a účasti na spôsobenej škode a v príslušnom rozsahu uložiť každému povinnosť škodu nahradiť. Môže dospieť aj k názoru, že diel zodpovednosti na škode budú znášať v rovnakom pomere spoločne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 12.09.2011). Odvolací súd túto otázku zatiaľ (pred okresným súdom) neposudzoval. Proti medzirozsudku okresného súdu sa odvolal žalovaný 2/ čo do 4. výroku rozhodnutia, ktorým okresný súd vyslovil, že nie je zodpovedný za škodu za obdobie rokov 2006 a 2007. S ohľadom na ostatné časti rozhodnutia a jeho odôvodnenie dospel k tomu, že má niesť zodpovednosť za škodu za obdobie rokov 2008 až 2011. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník konania ( ), avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Odvolanie nemôže podať ten účastník konania, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal ( ) a tiež ten účastník, ktorému výrokom rozhodnutia nebola uložená žiadna povinnosť alebo nebol dotknutý vo svojich právach, resp. mu nebola

spôsobená určitá, i menej významná ujma na jeho právach. Z obsahu odvolania žalovaného 2/ je zrejmé, že nesúhlasí s tým, aby zodpovedal za škodu spôsobenú žalobkyni nielen za obdobie rokov 2006 a 2007, ale ani za obdobie rokov 2008 až 2011. Okresný súd výrokom medzirozsudku nerozhodol o tom, že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu za časové obdobie rokov 2008 až 2011. Takýto výrok rozhodnutie neobsahuje, teda odvolanie žalovaného 2/ smeruje voči neexistujúcemu rozhodnutiu súdu. Žalovaný 2/ odvolaním namieta skutočnosti, o ktorých okresný súd zatiaľ nekonal, rozhodnutie súdu sa ho preto v namietanom rozsahu nijako nedotklo a jeho postavenie neovplyvnilo ani nezmenilo. Zistená skutočnosť odôvodňuje procesný postup odvolacieho súdu podľa .

Krajský súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol podľa ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Krajský súd dodáva, že vydanie medzirozsudku je účelné iba vtedy, pokiaľ súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný v konaní je aspoň čiastočne dôvodný, pretože iba vtedy môže byť rozhodnutie o základe nároku praktické a hospodárne. Tam, kde nárok daný nie je, je potrebné vydať konečné rozhodnutie a žalobu zamietnuť, pretože nemožno dosiahnuť účel ustanovenia .

Vzhľadom na viacnásobnú úpravu návrhu a čiastočné späťvzatie návrhu je potrebné si výsluchom žalobkyne ozrejmiť, či je predmet konania správne vymedzený v uznesení č. k. -297 zo 14. 11. 2012 a či predmetom konania zostal aj návrh formulovaný na č. l. 145 spisu [žalovaný 1/ je povinný umožniť žalobkyni nainštalovať na vlastné náklady určené (fakturačné) meradlo tepla na prívod vykurovacieho média pred vstupom do bytu], na úpravu ktorého si podľa č. l. 176 zástupkyňa žalobkyne vyžiadala čas, dňa 05. 09. 2012 Okresnému súdu Banská Bystrica oznámila, že na tomto žalobnom petite trvá, ale na č. l. 199 spisu navrhuje vydať rozsudok iného znenia a proti uzneseniu okresného súdu č. k. -297, kde súd rozhodol o pripustení zmeny návrhu a čiastočnom zastavení konania nenamietala, že v ňom súd nevymedzil všetky v konaní uplatnené nároky, aby okresný súd v ďalšom rozhodnutí vyčerpal celý predmet konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.