Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-89-2014.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/89/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Gr?sslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Martine č. k. 15C 244/2012-115 zo dňa 27. novembra 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľom tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Martin. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 7198/2010. Zo spisu exekučného súdu sp. zn. 17Er/3488/2010 mal okresný súd preukázané, že súdny exekútor podal dňa 19.7.2010 na tento súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto žiadosti bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 12.8.2010, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá z dôvodu, že exekučný titul rozhodcovský rozsudok je v celom rozsahu nevykonateľný a nemôže byť podkladom na vedenie exekúcie. Na základe uvedených zistení konštatoval, že tvrdenia navrhovateľa v žalobe, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 5.10.2010, pričom konanie malo začať dňa 7.6.2010, sú nepravdivé. Okresný súd ďalej konštatoval, že podľa ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku lehota, nedodržanie ktorej navrhovateľ namietal, sa vzťahuje len na situáciu, keď súd vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že by lehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd tak musel prihliadajúc na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a v nadväznosti na ustanovenia o ochrane spotrebiteľov podľa Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na právom nedovolené plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Za nenáležité považoval aj argumenty navrhovateľa, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho návrhu dopustil zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd SR. Navrhovateľ si však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. a nepreukázal
kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu prieťahov v súdnom konaní. Na základe uvedených skutočností preto prvostupňový súd ustálil, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal riadne, všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa ako oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom. Nemal preukázané, že by v exekučnom konaní došlo k prieťahom, teda nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi ako účastníkov v konaní úspešnému náhradu trov konania nepriznal, keďže z obsahu spisu ich existencia nevyplývala a odporca si tieto nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ vec prejednal v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. V žalobnom návrhu urobil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Ďalej namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprechádzalo v čase jeho vydania do úvahy, pretože súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ uviedol, že proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podáva odvolanie. Rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené jeho žiadosti na prerušenie konania, tak nie je právoplatné a vydaním meritórneho rozhodnutia predbehol okresný súd účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania. Z dôvodu rozhodovania o otázke nestranného sudcu zakladajú porušenie jeho práva na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať pred súdom.
Naviac tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti, došlo k porušeniu práva na kontradiktórne konanie, nebol riadne oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a rovnako sám nemohol navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. K porušeniu tohto práva došlo aj tým, že súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie a neprihliadal na to, že odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril, čím boli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.
Navrhovateľ nepovažoval za správne závery okresného súdu týkajúce sa nedôvodnosti ním uplatňovanej skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy. V podrobnostiach uvádzal argumenty na podporu tohto svojho tvrdenia.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorým malo byť zasiahnuté do procesných práv navrhovateľa ako účastníka občianskeho súdneho konania, nepovažoval krajský súd za dôvodné.
Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Táto zásada však predvída procesnú aktivitu účastníkom konania. Ťažiskom realizácie ich procesný práv je pojednávanie. V súdenej veci prvostupňový súd určil termín pojednávania na deň 27.11.2013, predvolanie na
ktorý bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 28.10.2013, a to spolu s vyjadrením odporcu k podanému žalobnému návrhu. Navrhovateľ svojím postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní sa o bezprostredné naplnenie svojich procesných práv sám obral. V prípade jeho prítomnosti na pojednávaní by sa zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení veci (§ 118 ods. 2 O.s.p.). V tejto súvislosti sú potom ďalšie jeho tvrdenia a námietky dotýkajúce sa odňatia práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti bezpredmetné. Najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že vo veci bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania a že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Krajský súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ okresný súd návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania určeného na deň 27.11.2013 nevyhovel, túto skutočnosť mu postupom podľa ust. § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. aj bezodkladne oznámil. Správne vyhodnotil navrhovateľom uplatnený dôvod na odročenie pojednávania ako neopodstatnený. V samotnom žalobnom návrhu, ako aj návrhu na zrušenie nariadeného pojednávania a v neposlednom rade aj v predmetnom odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu navrhovateľ poukazoval na zaujatosť zákonnej sudkyne z dôvodu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom táto sudkyňa vykonáva funkciu sudcu. Podľa názoru krajského súdu uvedené skutočnosti nie sú dôvodmi pre spochybnenie zaujatosti zákonnej sudkyne. Tento záver odvolací súd uviedol už v uznesení vydaného v tejto veci č.k. 7Co/56/2013-59 zo dňa 30.5.2013, ktorým bolo zrušené uznesenie okresného súdu o odmietnutí žalobného návrhu navrhovateľa, rešpektoval ním aj aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3Nc/14/2010 z 31.5.2010; 6Cdo/201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti. Opomenúť nie je možné ani výsledky aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 88/2013 z 6.2.2013) vo vzťahu k (neúspešným) ústavným sťažnostiam navrhovateľa v obdobných prípadoch.
Stavu veci nezodpovedá ani tvrdenie navrhovateľa o predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že nenadobudlo právoplatnosť uznesenie o prerušení konania. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd o prerušení konania do času rozhodovania vo veci samej nerozhodoval a takýto návrh nebol ani v prejednávanej veci navrhovateľom vznesený.
Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným dôvodom, ktorý okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu (nesplnenia preukázania existencie nesprávneho úradného postupu). V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/ odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v spochybňovaní správnosti záverov okresného súdu o posúdení nepreukázania uplatnenej skutočnej škody a nemajetkovej ujmy nekorešponduje s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa predmetnou odvolacou námietkou, nakoľko nemá podklad v napadnutom rozhodnutí, takéto tvrdenie okresný súd neurobil a ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov. Je výlučne na ťarchu odvolateľa, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek argumentáciu.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomuto odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.