Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2CoE-57-2014.pdf
PDF · 72.15 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/57/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, B. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad Detva, so sídlom Štúrova 748/52, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 25/2007, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 636 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/44/2007-74 zo dňa 24. januára 2014, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/44/2007-74 zo dňa 24. januára 2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) vyhlásil exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 7% ročne zo sumy 628,03 Eur od 21. apríla 2006 do zaplatenia zastavil. Druhovu výrokovou vetou pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie proti povinnému poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený podaním zo dňa 31. mája 2012 požiadal o zmenu súdneho exekútora, keď namiesto JUdr. Jána Debnára ml. žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Poukázal na § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) a § 57 ods. 3, § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Pri skúmaní podmienok vedenia exekúcie proti povinnému exekučný súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom rozhodca zaviazal účastníka rozhodcovského konania na úrok z omeškania dlžnej sumy vo výške 0,25% denne ( t.j. 91,25% ročne), teda na takmer 1- násobok žalovanej sumy ročne, ktorý súd považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 ZRK, na základe čoho exekúciu v zmysle § 57 ods. 3 Exekučného poriadku v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku stanovenú zákonom zastavil. Ďalej uviedol, že oprávnený má dispozičné právo v rámci exekučného konania navrhnúť v rámci exekučného konania súdneho exekútora, pričom na základe uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia. Proti prvému výroku napadnutého rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. K výške úrokov z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s výškou úroku z omeškania. S poukazom na Obchodný zákonník a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR konštatoval, že výška úrokov z omeškania sa upravovala predovšetkým dohodou strán, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Oprávnený uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Uviedol, že povinný za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. Namietal, že zmluvu o úvere nebolo možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku, nakoľko zmluva vznikla podľa Obchodného zákonníka.
Predmetná zmluva v čase jej vzniku bola tzv. absolútnym obchodom, nebolo ju možné podradiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie prebieha na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 19160,-Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 18920,- Sk od 21.04.2006 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 5340,- Sk. Túto povinnosť uložil rozhodcovský súd povinnému na základe zmluvy o úvere zo dňa 09.02.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z listinných dôkazov založených v spise, pričom v tomto spise sa nenachádza zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou mali byť všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku obsahovali rozhodcovskú doložku. Keďže v prejednávanom prípade exekučný súd v čase rozhodovania nedisponoval zmluvou o úvere, súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, nebolo možné ani jednoznačne zistiť, či v predmetnej zmluve bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva (doložka) oprávňujúca rozhodcovský súd konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený spôsobilý exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť tak podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie prvostupňového súdu bolo vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu. Exekučný súd sa vo svojom rozhodnutí ďalej nevysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorá je taktiež podstatnou pre posúdenie zmluvných podmienok, osobitne rozhodcovskej doložky. Ak je možné (s prihliadnutím na predmet zmluvného vzťahu a postavenie účastníkov tohto vzťahu) považovať vzťah medzi oprávneným a povinným za vzťah spotrebiteľský, je potrebné podriadiť ho právnemu režimu noriem upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv, teda hodnoteniu, či dojednaná rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd SR už v uznesení z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy“. Pre posúdenie, či exekučné konanie môže prebiehať na základe predloženého rozhodcovského rozsudku je preto potrebné zistiť, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Skúmanie tejto podmienky by podľa názoru odvolacieho súdu malo predchádzať skúmaniu nedostatkov rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ZRK. Až v prípade, že rozhodcovský súd konal a rozhodoval na základe platnej rozhodcovskej doložky, môže súd skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ a b/ ZRK alebo nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.