Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/238/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: F. V., bytom G. A. XXX, zast. Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, proti odporcovi: Ing. B. O., bytom G. A. XXX, zast. JUDr. E. X. PhD., bytom Z., P. X, o určenie práva vecného bremena, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že vlastník stavby - domu súp. č. XXX, na parcele registra "C" č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G. A., obec G. A. je oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka pozemkov parcely registra "C" č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. G. A., obec G. A., v rozsahu ako je zamerané geometrickým plánom č. zo dňa 28.4.2013 Ing. K. F. overený Správou katastra I. F. dňa 15.5.2013.

Geometrický plán č. zo dňa 28.4.2013 vyhotovený Ing. K. F. overený Správou katastra I. F. dňa 15.5.2013 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 7.7.2009 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý podávala v priebehu konania vedeného na OS Nitra pod sp.zn. a ktorý bol vylúčený na samostatné konanie, domáhala, aby súd určil, že vlastník stavby a to domu súp.č. XXX na parc.č. XX/X, zapísanej na LV č.XXX na katastrálnom úrade v Z., Správa katastra I. F. v kat. úz. G. A., obec G. A. je oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka priľahlých pozemkov a to parc.č. XX/X a parc.č. XX/X zapísaných na LV č. XXXX na katastrálnom úrade Z., Q. katastra I. F., kat. úz. G. A., obec G. A.. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 1981 sa presťahovala do rodinného domu súp.č. XXX, ktorý užíva dodnes, prístupová cesta vedie čiastočne cez pozemky odporcu, užíva ju nerušene a dobromyseľne viac ako 28 rokov, spolu s užívaním jej právnych predchodcov je to viac ako 70 rokov, odporca od roku 1995 nikdy nenamietal spôsob užívania jeho časti pozemku a teda vecné bremeno nadobudla vydržaním.

Okresný súd Nitra vo veci rozhodol prvýkrát dňa 15.11.2010 rozsudkom č.k. -57 tak, že návrh navrhovateľky zamietol, proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. -88 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd dôkaz riadnym oboznámením spisu sp. zn. nevykonal, nesprávne posúdil otázku neexistencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na podanom návrhu a nezdôvodnil tento riadne čo do vysporiadania sa s dôvodmi uvádzanými v návrhu, že sa nezaoberal samotným návrhom čo do vymedzenia rozsahu tvrdeného práva z vecného bremena, že dostatočne neuviedol, podľa akého práva vec posudzoval, že neuviedol, prečo užívanie navrhovateľky nepovažoval za držbu oprávnenú a úplne vylúčil jej dobromyseľnosť, že neuviedol ako sa vysporiadal so skutkovými i právnymi tvrdeniami navrhovateľky a že nevykonal pre rozhodnutie potrebné dôkazy listinami a výsluchmi svedkov.

Po vykonanom dokazovaní v smere ako uviedol Krajsky súd v Nitre Okresný súd Nitra vo veci rozhodol druhýkrát dňa 15.2.2012 rozsudkom č.k. -124 tak, že určil, že vlastník stavby - domu súp. č. XXX, na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G. A., obec G. A. je oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. A., obec G. A. v šírke 2,5 m od hranice pozemkov účastníkov s pozemkom parc.č. XXX/X v dĺžke po koniec rodinného domu súp.č. XXX stojaceho na parc.č. XX/X.

Proti uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, Krajský súd v Nitre napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa uznesením č.k. -169 zo dňa 13.9.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že popisné označenie priebehu cesty nepostačuje požiadavke určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, je potrebné vyhotovenie geometrického plánu na jeho zakreslenie, ktorý sa stane neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia a podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v súvislosti so vznikom vecného bremena.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že doterajšie dokazovanie preukázalo dôvodnosť návrhu. Poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre v danej veci, na , podľa ktorého prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V tomto konaní sa nejedná o to, či vecné bremeno bude alebo nebude zriadené. Vecné bremeno vzniklo vydržaním,

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že vecné bremeno vydržaním nikdy nevzniklo, nebola preukázaná dobrá viera navrhovateľky. Nebol preukázaný právny titul. Ten je len hypotetický. Rozdelenie nehnuteľnosti nezakladá vznik vecného bremena. Vecné bremeno nebolo zriadené. Chýba dobrá viera navrhovateľky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom spisu a to zápisnicou z pojednávania vo veci vedenej na OS Nitra pod sp.zn. , doplnením návrhu zo dňa 7.7.2009 v konaní , oznámením o začatí stavebného konania, LV č. XXX, XXXX, potvrdením obce G. A., notárskou zápisnicou sp.zn. N 40/2005 a obsahom celého spisu a prílohami k notárskej zápisnici, LV XXX, fotografiami z prílohovej obálky, obsahom spisu sp.zn. , PKV XXX, sobášnym listom P. V., osvedčením zo dňa 13.8.1935, osvedčením F. a P. V., výpisom z pozemkovej knihy vl. XXX, sobášnym listom, záverečným návrhom, rozsudkom, odvolaním navrhovateľky, vyjadrením odporcu, uznesením KS v Nitre, úmrtným listom F. V. a F. V., rozsudkom, odvolaním odporcu, informatívnou kópiou mapy, výpisom z Katastra nehnuteľností, vyjadrením obce G. A. - korešpondenciou, vyjadrením k odvolaniu odporcu, kópiou z Katastrálnej mapy, uznesením Krajského súdu v Nitre, uznesením o ustanovení znalca, uznesením - zadanie novej úlohy znalcovi, znaleckým posudkom č. X/XXXX, uznesením o priznaní znalečného, vyjadrením k znaleckému posudku, vyjadrením odporcu zo dňa 10.3.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXX, okres I. F., obec G. A., kat. úz. G. A. a to parc.č. XX/X záhrada o výmere 316 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 581 m2 s domom súp.č. XXX, parc.č. XX/X záhrada o výmere 475 m2, parc.č. XXX/X záhrada o výmere 327 m2 a parc.č. XXX/X záhrada o výmere 844 m2.

Odporca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných v LV č. XXXX, okres I. F., obec G. A., kat. úz. G. A. a to parc.č. XX/X záhrada o výmere 1221 m2, parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 195 m2 s domom súp.č. XXX.

Pôvodne boli vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľky, P. V. a F. V. a to každý v podiele ? , vyplýva to z PKV XXX , kat. úz. G. A. a aj z osvedčenia zo dňa 13.8.1935, podľa ktorého sa zaviazali vyplatiť X. V. titulom výplaty z otcovského domu, ktorý len oni dvaja vlastníckym právom obdržali, sumu 5.500Kč. P. V. uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX s A. U., boli to rodičia manžela navrhovateľky.

Navrhovateľka užíva ako vlastníčka stavby - rodinného domu súp.č. XXX nachádzajúceho sa na parc.č. XX/X prístupovú cestu, ktorá vedie čiastočne cez jej pozemky a to parc.č. XX/X a parc.č. XX/X a čiastočne cez priľahlé pozemky odporcu a to parc.č. XX/X a parc.č. XX/X. Ona sama ju užíva od roku 1981, kedy sa vydala za P. V. a nasťahovala sa do rodinného domu súp.č. XXX a spolu s užívaním jej právnych predchodcov sa cesta užíva viac ako 70 rokov, túto skutočnosť potvrdil aj Obecný úrad G. A. dňa 21.8.2008. Užívanie cesty potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia P. I. ktorá potvrdila užívanie cesty, čo bol pôvodne spoločný gazdovský dvor ako aj P. V.. Navrhovateľka odvodzuje svoje právo prechodu a prejazdu po pozemkoch parc.č. XX/X a XX/X od jej právnych predchodcov ako predchádzajúcich vlastníkov domu súp.č. XXX na parc.č. XX/X.

Odporca požiadal dňa 21.7.2008 obec G. A. o vydanie stavebného povolenia na drobnú stavbu - oplotenie, ktoré má byť umiestnené na parc.č. XX/X.

Obec G. A. vydala dňa 21.10.2008 stavebné povolenie číslo 13/2008-003-RB, ktorým povolila odporcovi stavbu - oplotenie o celkovej dĺžke 82 m a výške 1550 m umiestnené na parc.č. XX/X a hranici susedných pozemkov XX/X,XX/X a XX/X. Proti oploteniu podala navrhovateľka námietky, kde uvádzala, že k jej rodinnému domu existuje prístupová cesta 70 rokov a stále sa používa, dovážajú tadiaľ drevo, uhlie, vyvážajú fekálie. Oplotením by bola zatarasená cesta hasičom, záchranárom. Pred domom má ovocný sad a za pivnicou má zeleninovú záhradu. Jej námietky stavebný úrad zamietol z toho dôvodu, že parcela odporcu nie je zaťažená žiadnym vecným bremenom - právom prechodu, nie je to uvedené v liste vlastníctva a pozemok navrhovateľky je prístupný z obidvoch strán, teda z miestnych komunikácií parc.č. XXX/X a XXX/X.

Odporca podal dňa 29.3.2010 na obec G. A. žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu - oplotenie, ktoré má byť umiestnené na parc.č. XX/X v dĺžke 68,8m a výške 1,550 m umiestnené na parc.č. XX/X a hranici susedných pozemkov parc.č. XX/X, XX/X a XX/X - dorobenie oplotenie celej dĺžky pozemku, ktorá nebola povolená rozhodnutím obce G. A. č. 13/2008-003-RB zo dňa 21.10.2008, zmenené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Z. č. KSUNR-2008-1280-003 zo dňa 16.12.2008.

Z notárskej zápisnice sp.zn. N 40/2005, Nz 9235/2005 vyplýva, že odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a to parc. č. XX/X a parc.č. XX/X vydržaním, ktoré mal nadobudnúť neperfektnou kúpnou zmluvou v roku 1995 od pôvodných vlastníkov a navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním , nakoľko nadobudla nehnuteľnosti na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva uzatvorenej s ostatnými spoluvlastníkmi v roku 1995 a to parc.č. XX/X, parc.č. XX/ X a parc.č. XX/X a prehlásili, že predmetné nehnuteľnosti užívajú od roku 1995 dobromyseľne a nerušene bez existencie akýchkoľvek vlastníckych sporov. V notárskej zápisnici nie je uvedená žiadna zmienka o prístupovej ceste, ani o zriadení alebo vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka vo svojej výpovedí uviedla, že notárovi hovorila o prístupovej ceste, ale odporca toto poprel a uviedol, že u notára sa o prístupovej ceste nerozprávalo. Z príloh k notárskej zápisnici a to osvedčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že podľa LV č. XXX sú ako spoluvlastníci všetkých uvedených nehnuteľností -parc.č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X,XX/X evidovaní P. V. v podiele 6/12, C. V. v podiele 3/12, P. V. v podiele 1/12, K. V. v podiele 1/12 a F. V. v podiele 1/12. V skutočnosti si nehnuteľnosti rozdelili v roku 1974 tak, že P. V. mal v držbe výlučne dom č. XXX a parc.č. XX/X, XX/X a XX/X. Ostatní súrodenci mali v držbe dom č. XXX a parc.č. XX/X, XX/X a tieto predali Ing. B. O.. P. V. zomrel XX.X.XXXX, dedila po ňom jeho manželka - navrhovateľka a to iba dom súp.č. XXX a parc. č. XX/X,XX/X a XX/X.

Zo zápisnice z obhliadky konanej dňa 13.5.2009 súd zistil, že v zadnej časti pozemku za domom sa nachádzajú hospodárske budovy a zeleninová záhrada, pozemok vyúsťuje do miestnej komunikácie bez oplotenia, komunikácia je obecná cesta.

Zo spisu OS Nitra sp.zn. , v ktorom sa navrhovateľka domáhala zriadenia vecného bremena, súd zistil, že jej návrh bol zamietnutý, nakoľko nebol daný dôvod na zriadenie vecného bremena, pretože navrhovateľka má prístup k svojim nehnuteľnostiam z inej miestnej komunikácie označenej ako parc.č. XXX/X a rozsudok súdu prvého stupňa bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 22.9.2010.

Z výpovedí svedkov F. V. a P. V. vyplynulo, že medzi pozemkami bol spoločný dvor- cesta, ktorá delila pozemky, dvaja bratia F. a P. V. - každý z nich mal svoju stranu, takto to bolo rozdelené, odkedy zomreli ich otec F. V..

Z úmrtných listov súd zistil, že F. V. zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho manželka F. V. zomrela dňa XX.X.XXXX.

Podľa , držiteľom je, kto s vecou nakladá ako so svojou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa , v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa , vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa , vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene / / a nepretržite tri roky, ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že ako vlastník stavby - domu súp. č. XXX, na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G. A. je oprávnená z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X v šírke 2,5 m od hranice parc. č. XXX/X po koniec rodinného domu súp. č. XXX, na parc. č. XX/X, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. A..

Navrhovateľka má na podanom návrhu naliehavý právny záujem s poukazom na , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľku zaťažuje dôkazové bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie navrhovateľky by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi účastníkmi konania je stav právnej neistoty, pretože odporca podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu oplotenia na parc.č. XX/X na hranici s pozemkami parc.č. XX/X a XX/X, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľky. Povolením tejto stavby by sa navrhovateľka dostala do situácie, že by nemohla riadne užívať svoju nehnuteľnosť - rodinný dom, pretože by mala znemožnený prístup k svojej nehnuteľnosti. Navrhovateľka tvrdí, že nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom tohto práva, ktoré nie je zapísané v katastri nehnuteľností a rozhodnutie súdu v tejto veci je prostriedkom možnej nápravy neistého postavenia navrhovateľky.

Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného bremena po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Subjekt, ktorý sa dovolá súdnej ochrany musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Ďalšou podmienkou vydržania vecného bremena je nepretržitá držba po dobu 10 rokov. Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci. V takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna domnienka - že známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska oprávneného posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolností, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec alebo právo, vecné bremeno patrí.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pôvodnými vlastníkmi predmetných nehnuteľností boli P. V. a F. V. a to každý v podiele ? , vyplýva to z PKV XXX , kat. úz. G. A. a aj z osvedčenia zo dňa 13.8.1935, podľa ktorého sa zaviazali vyplatiť X. V. titulom výplaty z otcovského domu sumu 5.500 Kč. Medzi pôvodnými spoluvlastníkmi, po smrti ich rodičov F. a F. V. v roku 1935 a 1930 došlo k dohode o reálnej deľbe nehnuteľností, potvrdili to v konaní vypočutí svedkovia F. V. a P. V., ktorí potvrdili reálne rozdelenie cesty a dohodu o spoločnom užívaní cesty každý na svojej strane. Rok 1974, ktorý bol uvedený v prílohe k notárskej zápisnici N 40/2005, Nz 9235/2005, ako rok rozdelenia nehnuteľnosti, súd nepovažoval za hodnoverný údaj, nakoľko nekorešpondoval so svedeckými výpoveďami svedkov F. a P. V., potvrdenia Obecného úradu G. A., osvedčenia zo dňa 13.8.1935. K dohode o rozdelení nehnuteľnosti došlo za účinnosti uhorského obyčajového práva, ktoré na Slovensku platilo do 31.12.1950. Podľa neho právo služobnosti - terajšie právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto po dobu 32 rokov mal nehnuteľnosť v pokojnej držbe a vždy sa pri držbe predpokladalo, že je oprávnená, opak sa musel dokazovať. Takže vydržaniu práva služobnosti by došlo po uplynutí 32 rokov od roku 1935 - úmrtie F. V., čo je rok 1967. Na Slovensku však od 1.1.1951 platí stredný K vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu došlo za účinnosti stredného s poukazom na jeho , podľa ktorého sa aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti uhorského obyčajového práva spravovali ustanoveniami tohto zákonníka a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa skončila v zmysle najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951 ak neuplynula skôr. Preto súd na daný prípad aplikoval ustanovenia stredného . Navrhovateľka užíva prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, ktorá vedie čiastočne cez nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, od roku 1981, kedy sa do rodinného domu súp.č. XXX nasťahovala a takto ju pred ňou užívali aj jej právny predchodcovia - rodičia jej manžela P. V. a A. V., ktorí uzatvorili manželstva v roku 1925. Táto cesta bola užívaná peši, koňmi a vozmi a autom manžela navrhovateľky. Z dohody o reálnom rozdelení nehnuteľnosti možno určiť právny titul na začatie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva prechodu a prejazdu po pozemku vo vlastníctve odporcu. Existencia dohody znamená právny dôvod presvedčenia právnych predchodcov navrhovateľky a aj samotnej navrhovateľky, že držba vecného bremena je oprávnená a dobromyseľná. Právni predchodcovia navrhovateľky vstúpili do užívania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v dobrej viere, že im patrí a nemali pochybnosti o oprávnenosti držby a vykonávali právo zodpovedajúce vecnému bremenu až do roku 2008 nerušene a pokojne bez akýchkoľvek zásahov v rovnakom rozsahu po celý čas bez akýchkoľvek zmien. V pochybnostiach sa predpokladá, že je držba oprávnená a dobromyseľná, odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by spochybnil dobromyseľnosť navrhovateľky, či jej právnych predchodcov.

S takto uvedeným skutkovým aj právnym posúdením veci sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre, čo uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.9.2012, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil len z tohto dôvodu, že požiadavke určitosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia nepostačuje popisné označenie priebehu cesty - vecného bremena, je potrebné vyhotovenie geometrického plánu na jeho zakreslenie, ktorý sa potom stane neoddeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia a podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností. Za nedôvodné odvolací súd považoval námietky odvolateľa voči vecnej nesprávnosti skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a nepreskúmateľnosti rozsudku, keď skutkové závery súdu prvého stupňa ohľadom skutočností pre vznik vecného bremena zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, sú vecne správne a súd prvého stupňa vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom i odôvodnil.

Preto súd vo veci doplnil dokazovanie znaleckým dokazovaním, ustanovil do konania Ing. K. F., znalkyňu v odbore geodézia a kartografia, odvetvie geodézia za znalkyňu v tomto konaní a uložil jej úlohu vypracovať písomný znalecký posudok a vypracovať geometrický plán, ktorým zamerá vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu peši a prejazdu podľa skutkového užívania spočívajúce v tom, že vlastník stavby - domu so súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G. A., kat. úz. G. A., Obec G. A. má právo prechodu peši a právo prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka pozemkov parc. č. XX/X zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. G. A., Obec G. A. od hranice pozemkov účastníkov s pozemkom parc. č. XXX/X v dĺžke po koniec rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XX/X.

Znalkyňa vo veci vypracovala znalecký posudok č. 4/2013 a vyhotovila dňa 28.4.2013 geometrický plán č. na zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XX/ X. Navrhovateľka, ani odporca neuviedli žiadne námietky voči znaleckému posudku a geometrickému plánu. Odporca sa písomne vyjadril k veci v tom zmysle, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu právneho titulu sni oprávnenú držbu k právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, k tomu súd poznamenáva, že zotrváva na svojom skutkovom aj právnom zdôvodnení veci ohľadne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, s čím sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia a s poukazom na vyslovený právny názor Krajského súdu v Nitre v uznesení č. k. -169 zo dňa 13.9.2012, ktorý je pre prvostupňový súd záväzný, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že vlastník stavby - domu súp. č. XXX, na parcele registra "C" č. XX/X, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. G. A., kat. úz. G. A., obec G. A. je oprávnený z vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdu vozidlom na ťarchu vlastníka pozemkov parcely registra "C" . č. XX/X zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. G. A., obec G. A. , v rozsahu ako je zamerané geometrickým plánom č. zo dňa 28.4.2013 Ing. K. F. overený Správou katastra I. F. dňa 15.5.2013, pričom Geometrický plán č. zo dňa 28.4.2013 vyhotovený Ing. K. F. overený Správou katastra I. F. dňa 15.5.2013 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.