Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-18-2012.pdf
PDF · 96.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci žalobcu: Slovak Real, s.r.o., so sídlom 440 Abrahám 925 45, IČO: 45 959 625, proti žalovanej: F. X., trvale bytom V. XX, XXX XX B., zastúpená Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 3 000,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 750,- eur od 16.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 750,- eur od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1 500,- eur od 26.02.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 180,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 257,14 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 3 000,- eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.12.2010 do zaplatenia. Poukázal na to, že žalovaná dňa 17.02.2011 uznala čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok zo zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 14.12.2010 za účelom kúpy nehnuteľností, vo výške 3 000,- eur, splatný dňa 15.12.2010, pričom sa ho zaviazala zaplatiť do 17.03.2011, k čomu však do dnešného dňa nedošlo.
Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že uznanie záväzku je nulitný a zmätočný právny akt, keďže záväzok, ktorý sa tam spomína, mal vzniknúť zo zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv, ktorých ale žalobca nebol účastníkom, nie je v nich označený ako zmluvnú strana, a preto mu nemohla ani vzniknúť žiadna pohľadávka. Z uvedeného dôvodu namietala tiež aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Ďalej uviedla, že žalobca nemal žiadnu povinnosť uhrádzať 2x po 750,- eur budúcim predávajúcim. Poukázala na to, že napriek neexistujúcemu záväzku uhradila p. O. sumu 2 000,- eur s tým, že podľa tohto pána malo ísť o plnenie pre žalobcu.
Žalobca v nadväznosti na to uviedol, že žalovaná mala záujem kúpiť dve nehnuteľnosti, preto ho oslovila, aby jej sprostredkoval ich kúpu. Následne došlo k podpisu dvoch zmlúv s budúcimi predávajúcimi, avšak žalovaná zálohu na kúpnu cenu v zmysle zmlúv nezaplatila. Neskôr zistil, že žalovaná ho zavádzala, potrebné doklady na vybavenie úveru pre banku nedodávala, a preto napokon ani nedošlo k uzavretiu kúpnych zmlúv. Budúcim predávajúcim tak v zmysle zmlúv o uzavretí budúcich zmlúv vzniklo právo na
zaplatenie 2x po 750,- eur, čo malo byť hradené zo zloženej zálohy. Keďže k zloženiu zálohy zo strany žalovanej nedošlo, zaplatil to on sám. Čo sa týka p. O. uviedol, že nevie o koho ide, nepozná ho, pričom nikoho nesplnomocnil ani nepožiadal, aby od žalovanej požadoval zaplatenie dlžnej sumy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 14.12.2010 žalovaná uzavrela zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy (ďalej len "zmluva 1/"), v ktorej sa zaviazala ako budúca kupujúca s budúcim predávajúcim (p. D. C.) uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (bytu na X. ulici č. X v B.), a to najneskôr do 28.02.2011. V ten istý deň žalovaná uzavrela ďalšiu zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy (ďalej len "zmluva 2/"), v ktorej sa zaviazala ako budúca kupujúca s budúcim predávajúcim (manželmi B. a F. V.) uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (bytu na U. ulici č. XX v B.), a to najneskôr do 15.01.2011. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, navyše vyplývajú aj z obdivoch zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy (č.l. XX-XX a XX-XX spisu). Podľa čl. I zmluvy 1/ v tejto zmluve sú upravené aj práva a povinnosti týkajúce sa realitnej kancelárie Q. J., s.r.o., D.: XX 959 XXX, č.d. XXX, T. XXX XX. Podľa čl. III zmluvy 1/ budúci kupujúci sa zaväzuje, že do 15.12.2010 zloží k rukám realitnej kancelárie dojednanú zálohu na budúcu kúpnu cenu vo výške 1 500,- eur. Podľa čl. IV zmluvy 1/ v prípade porušenia podmienok zmluvy, ktoré budú mať za následok zmarenie jej účelu, naloží sa dojednanou zálohou nasledovne: a) ak sa nenaplní účel zmluvy konaním alebo zavinením budúceho kupujúceho, stáva sa zložená záloha majetkom budúceho predávajúceho (50%) a majetkom realitnej kancelárie (50%). Zhodné ustanovenia sa nachádzajú aj v zmluve 2/. Obidve zmluvy sú na poslednej strane podpísané budúcou kupujúcou (žalovanou), budúcimi predávajúcimi a realitnou kanceláriou (žalobcom). Dňa 17.02.2011 žalovaná uznala čo do dôvodu aj výšky svoj záväzok zo zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy, uzavretých 14.12.2010 za účelom kúpy nehnuteľností (X. X - byt a U. XX, XX - byt č. XX) vo výške 3 000,- eur, ktorého splatnosť uplynula 15.12.2010, veriteľa Q. J., s.r.o. a zároveň sa ho zaviazala zaplatiť do 17.03.2011. Uvedené mal súd za preukázané z predmetného uznania záväzku a dohody o zaplatení pohľadávky zo dňa 17.12.2011 (č.l. 4 spisu). Dňa 08.04.2011 žalobca zaplatil p. D. C. sumu 750,- eur ako 50% zo zálohy na byt na X. ulici č. X v B. a dňa 21.01.2011 žalobca zaplatil p. F. V. rovnako sumu 750,- eur ako 50% zo zálohy na byt na U. ulici č. XX v B., čo mal súd za preukázané z príjmového pokladničného dokladu B XXXXXXX (č.l. 58 spisu) a z príjmového pokladničného dokladu B XXXXXXX (č.l. 62 spisu, originál založený v prílohovej obálke spisu).
Žalovaná vyjadrila pochybnosť, či sumy 2x po 750,- eur boli vyplatené budúcim predávajúcim, neuviedla však žiadne konkrétne dôvody svojich pochybností. Keďže ani súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by mal dôvod pochybovať o uvedenej skutočnosti, pričom samotná žalovaná napokon ani netrvala na vykonaní dôkazu výsluchom budúcich predávajúcich ohľadne tejto skutočnosti, súd vychádzal z vyššie uvedených príjmových pokladničných dokladov, na ktorých budúci predávajúci svojím podpisom potvrdili prevzatie uvedenej sumy. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že p. X zaplatila sumu 2 000,- eur s tým, že podľa tohto pána malo ísť o plnenie pre žalobcu. V konaní však žalovaná nepreukázala kto je p. I., v ako vzťahu by mal byť so žalobcom, aký dlh plnila menovanému a z akého titulu. Žalovaná teda nepreukázala, že by v prípade tvrdeného plnenia malo ísť o plnenie určené pre žalobcu, ani to, že by sa malo jednať práve o plnenie dlhu, ktorého zaplatenie je predmetom tohto konania. Priložený výpis z SMS komunikácie (č.l 22 spisu) pritom nepreukazuje žiadnu z uvedených skutočností, nie je z neho ani zrejmé medzi kým prebehla predmetná komunikácia, ani čoho sa týkala. Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tohto svojho tvrdenia.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 O.z. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 O.z. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
podľa § 50a ods. 1 O.z. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 544 ods. 1, 2 O.z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 451 ods. 1 O.z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 O.z. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa § 456 prvá veta O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V konaní bolo preukázané (nebolo to ani sporné), že žalovaná uzatvorila dve zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv, ktorými sa zaviazala uzatvoriť s budúcimi predávajúcimi do dohodnutého termínu dve zmluvy o prevode vlastníckeho práva k dvom bytom. Ďalej sa v týchto zmluvách zaviazala zložiť k rukám žalobcu dojednanú zálohu na budúcu kúpnu cenu spolu vo výške 3 000,- eur (2x po 1 500,- eur). V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaná dohodnutú zálohu nezaplatila, rovnako nebolo sporné, že k uzavretiu ani jednej z budúcich zmlúv nedošlo z dôvodov na strane žalovanej. Tým došlo k uplatneniu sankčného mechanizmu v zmysle čl. IV obidvoch zmlúv o uzavretí budúcej zmluvy, teda došlo k vzniku záväzku žalovanej zaplatiť zmluvnú pokutu, a to jednak v prospech budúcich predávajúcich (vo výške 50% zálohy zo zmluvy 1/ - 750,- eur a zo zmluvy 2/ - 750,- eur) a jednak v prospech žalobcu (rovnako vo výške 50% zálohy zo zmluvy 1/ - 750,- eur a zo zmluvy 2/ - 750,- eur). Na úhradu tohto záväzku žalovanej mala slúžiť práve zložená záloha. Keďže však žalovaná zálohu ani prípade jednej zo zmlúv nezaplatila, jej záväzok zo zmluvnej pokuty zostal neuhradený. Žalovaná si svoj záväzok zo zmluvnej pokuty nesplnila ani dodatočne (dodatočným plnením), preto žalobca tento jej záväzok voči budúcim predávajúcim splnil za ňu, keď budúcim predávajúcim uhradil spolu sumu 1 500,- eur (2x po 750,- eur). Plnil teda za žalovanú to, čo podľa práva mala plniť sama, čím u žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 v spojení s § 454 O.z.. Toto bezdôvodné obohatenie žalovaná do dnešného dňa žalobcovi nevrátila a rovnako si voči nemu do dnešného dňa nesplnila svoj záväzok zo zmluvnej pokuty (2x po 750,- eur zo zmluvy 1/ a 2/), preto súd dôvodne podanej žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu sumu 3 000,- eur.
Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splnením svojho dlhu, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania, a to vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 9 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania). Súd však nemohol žalobcovi priznať úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil v žalobe (od dátumu 15.12.2010), keďže v uplatnený deň žalovaná ešte nebola v omeškaní. Záväzok žalovanej zo zmluvnej pokuty zo zmluvy 2/ vznikol dňa 15.01.2011, kedy žalovaná porušila svoju povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Zmluvná pokuta mala byť v tento deň uhradená zo zloženej zálohy, k čomu však nedošlo, preto nasledujúcim dňom (16.01.2011) sa žalovaná dostala do omeškania so splnením tohto svojho záväzku voči žalobcovi (v sume 750,- eur). V prípade zmluvy 1/ mala byť budúca zmluva uzavretá do 28.02.2011, čo pri uplatnení rovnakého postupu ako v prípade zmluvy 2/ znamená, že žalovaná sa dostala do omeškania so splnením svojho záväzku voči žalobcovi (v sume ďalších 750,- eur) dňa 01.03.2011. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia (spolu v sume 1 500,- eur), keďže žalobca nepreukázal, že by žalovanú vyzval na jeho vrátenie v čase pred podaním žaloby, súd vychádzal z toho, že žalovaná sa o svojom záväzku z bezdôvodného obohatenia dozvedela až zo žaloby, ktorá jej bola doručená dňa 24.02.2012. V zmysle § 563 O.z. bola teda povinná splniť svoj záväzok nasledujúci deň (25.02.2012) a do omeškania sa tak dostala až ďalší nasledujúci deň (26.02.2012). Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 750,- eur (50% zmluvnej pokuty zo zmluvy 2/) od 16.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 750,- eur (50% zmluvnej pokuty zo zmluvy 1/) od 01.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 1 500,- eur (bezdôvodné obohatenie) od 26.02.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, keďže tento podľa nej nebol účastníkom zmlúv o budúcich zmluvách. S touto námietkou sa súd nestotožnil a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. Z čl. I obidvoch zmlúv jednoznačne vyplýva, že nimi boli upravené aj práva a povinnosti žalobcu (ako realitnej kancelárie), rovnako z obsahu týchto zmlúv jednoznačne vyplývajú viaceré práva a povinnosti žalobcu a napokon obidve zmluvy okrem žalovanej a budúcich predávajúcich podpísal aj žalobca, čím všetci účastníci zmluvy vyjadrili svoj súhlas s jej obsahom a podmienkami v nej dohodnutými a zaviazali sa ju dodržiavať (čl. VI obidvoch zmlúv). Takýto postup (keď si v jednej zmluve upraví viacero subjektov svoje vzájomné práva a povinnosti) zákon nezakazuje, naopak ho umožňuje a predpokladá (§ 491 ods. 1 O.z.).
Čo sa týka uznania záväzku žalovanou dňa 17.02.2011, ktoré žalovaná rovnako namietala, toto súd nevzal za základ svojho rozhodnutia, nakoľko žalovaná ním uznala svoj záväzok voči žalobcovi (ako veriteľovi) z titulu nezloženej zálohy na budúcu kúpnu cenu (čo jednoznačne vyplýva z uvedenia dátumu splatnosti tohto záväzku 15.12.2010). Veriteľom pohľadávky z titulu (nezloženej) zálohy na budúcu kúpnu cenu však mohli byť podľa názoru súdu jedine budúci predávajúci. Záloha na budúcu kúpnu cenu totiž predstavuje preddavok na budúce plnenie (resp. splátku budúceho plnenia) podľa § 498 O.z. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2011 sp. zn. 4 Cdo 256/2010). Keďže budúcim plnením mala byť kúpna cena, veriteľom pohľadávky zo zálohy na toto plnenie mohli byť iba budúci predávajúci (išlo o ich pohľadávku) a jedine voči nim (išlo o ich vzťah so žalovanou) mohla žalovaná ako dlžníčka uznať tento svoj dlh (nie teda voči žalobcovi). Navyše však treba poukázať na to, že v čase uznania záväzku (17.02.2011), záväzok žalovanej poskytnúť zálohu na budúcu kúpnu cenu budúcim predávajúcim - manželom X/) (zmluva 2/) už neexistoval. V zmysle tejto zmluvy totiž malo dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy o prevode vlastníckeho práva do 15.01.2011. Márnym uplynutím tejto lehoty povinnosť žalovanej poskytnúť zálohu zanikla (nebolo už budúceho plnenia, na ktoré by sa mal preddavok poskytnúť) a namiesto toho nastúpil sankčný mechanizmus v zmysle čl. IV zmluvy (vznik zmluvnej pokuty). Veriteľom pohľadávky zo zmluvnej pokuty už síce bol aj žalobca, avšak dôvod uznania záväzku žalovanej vymedzený v uznaní záväzku bol iný (záloha na budúcu kúpnu cenu). Preto súd na toto uznanie záväzku pri rozhodovaní neprihliadol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal síce v konaní iba čiastočný úspech (keď mal neúspech v časti zamietnutých úrokov z omeškania), keďže však jeho neúspech bol iba v nepatrnej časti, súd mu priznal plnú náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 180,- eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 257,14 eura za 2 úkony právnej služby po 121,16 eura (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 24.11.2011) + 2x režijný paušál (rok
2011) po 7,41 eura (náhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.