Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-65-2022.pdf
PDF · 158.42 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/65/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudcom Mgr. Marekom Janiglošom, v právnej veci žalobkyne: U.. U. C., nar. XX. XX. XXXX, F. XXXX/XX, G., právne zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe žalobkyne zo dňa 05. 10. 2017 proti rozhodnutiu žalovanej č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 16338-1/2017-LV zo dňa 27. 03 2017 táto rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkov činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenia nezaniklo dňa 31. 07. 2006.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.
3. Súčasťou administratívneho spisu sú aj registračné listy zo dňa 06. 07. 2006 (prihláška) a 01. 08. 2006 (odhláška), rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja NI.: 2004/105982 zo dňa 01. 12. 2004, ktorým sa žalobkyni povolilo poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v obore oftalmológia na základe jej žiadosti. Ďalej je súčasťou administratívneho spisu aj rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja NI.: 2006/104246 zo dňa 21. 07. 2006, ktorým bolo vyššie uvedené povolenie zrušené dňom 31. 07. 2006 z dôvodu, že o to požiadala žalobkyňa.
4. Súčasťou administratívneho spisu je tiež rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory číslo: L1A/ NR/0889/06 zo dňa 14. 02. 2006, ktorým bola žalobkyni vydaná licencia (na dobu neurčitú) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v obore oftalmológia, ako aj rozhodnutie Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/NR/0889/06 zo dňa 09. 12. 2014, ktorým bola žalobkyni ku dňu 03. 02. 2015 zrušená licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe NR/0889/06.
5. V administratívnom spise sa ďalej nachádzajú aj výpisy týkajúce sa údajov o príjmoch žalobkyne za zdaňovacie obdobia rokov 2005 a 2006.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017 žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len „zákona“) odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 16338-1/2017-LV zo dňa 27. 03. 2017, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice.
7. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.
8. Uviedla, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja číslo: NI: 2004/105982, zo dňa 01. 12. 2004, bolo žalobkyni vydané povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore oftalmológia. Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím číslo: NI: 2006/103629, zo dňa 05. 06. 2006 vydal povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s obchodným menom Oftalmo, s.r.o., v ktorom sa žalobkyňa stala štatutárnym orgánom a odborným zástupcom pre špecializačný odbor oftalmológia. Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím číslo NI: 2006/104246, zo dňa 21. 07. 2006 zrušil vyššie uvedené povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja číslo: NI: 2004/105982 ku dňu 31. 07. 2006.
9. Žalobkyňa dňa 01. 08. 2006 predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, s dňom zániku týchto poistení 31. 07. 2006.
10. Žalovaná poukázala na to, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyni bola Slovenskou lekárskou komorou dňa 14. 02. 2006 vydaná licencia číslo: L1A/NR/0889/06. Predmetná licencia bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 03. 02. 2015. Podľa právneho názoru žalovanej, v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Keďže Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. 07. 2006, ktorú predložila žalobkyňa Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, bola považovaná za spornú, bolo po preukázaní všetkých skutočností, súvisiacich s predmetnou vecou, vydané napadnuté rozhodnutie. Zákon neustanovuje lehotu, dokedy má byť rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 178 ods. 1 bod prvý zákona vydané. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, nemala v čase, keď žalobkyňa podala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, žiadnu vedomosť o spornosti deklarovaného dátumu zániku poistenia (31. 07. 2006), keďže žalobkyňa licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe Sociálnej poisťovni v tom čase nepredložila. Informáciu, že žalobkyňa bola v období od 14. 02. 2006 do 03. 02. 2015 držiteľkou uvedenej licencie, Sociálnej poisťovni poskytla Slovenská lekárska komora na základe dohody o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory (sprístupnenie údajov ohľadom licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), ktorá nadobudla účinnosť od 21. 02. 2015.
11. Žalovaná uviedla, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár jej držiteľ, ak už predtým nemal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe iného oprávnenia na podnikanie, napr. povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia pre fyzickú osobu, nadobúda status podnikateľa - samostatne zárobkovo činnej osoby. Toto sa týka aj lekárov - zamestnancov, ktorí sú držiteľmi licencie L1A, aj keď tento druh licencie nevyužívajú. Lekár - zamestnanec, okrem lekára odborného zástupcu, nepotrebuje žiadnu licenciu. Napriek skutočnosti, že žalobkyni bolo rozhodnutie Nitrianskeho samosprávneho kraja číslo: NI: 2004/105982 o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore oftalmológia, zrušené dňom 31. 07. 2006 rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja
číslo: NI: 2006/104246, mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. 07. 2006, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A), na základe ktorej bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť aj po 31. 07. 2006. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti žalobkyne ako zamestnanca.
12. Podľa údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 presiahol zákonom ustanovenú sumu 82.800,00 Sk a príjem za rok 2006 presiahol zákonom ustanovenú sumu 91.200,00 Sk, na základe čoho bola žalobkyňa v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
13. Žalobkyňa podala žalobu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017 z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobkyňa mala za to, že k 31. 07. 2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SŽČO“). Dôkazom toho, že žalobkyňa mala za to, že jej postavenie SZČO zaniklo, je aj skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámila Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužívala (ani pred 31. 07. 2006, ani potom) a na licenciu nemala nikdy žiaden príjem. Ukončila prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba z dôvodu, že od 01. 08. 2006 zdravotnícke zariadenia začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Oftalmo s.r.o., IČO: 36 289 558, ktorej bola žalobkyňa zamestnancom. Od 01. 08. 2006 riadne a včas odvádzala odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené považovala dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutia bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále, za príliš prísny a nespravodlivý. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR - III ÚS 274/07 zo dňa 11. 10. 2007, nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 zo dňa 19. 03. 2008, kde bolo uvedené, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí by predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby touto interpretáciou pomocou redukcie „add absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Ďalej poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07. 07. 2017 v obdobnej veci.
14. Žalobkyňa ďalej vyjadrila presvedčenie, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z. z. žalovanou je vo vzťahu k žalobkyni nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Žalobkyňa si vždy plnila odvodné povinnosti riadne a včas. Žalobkyňa nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť žalobkyne s ohľadom na vyššie uvedené úkony žalobkyne, mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále. Zároveň je žalobkyňa presvedčená, že vzhľadom k tomu, že po 31. 07. 2006 reálne nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činne osoby, nespadá ako poistenec pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.
15. Ďalej s poukazom na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uviedla, že nie všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Žalobkyňa oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Levice skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO
k 31. 07. 2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Levice rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Žalobkyňa vychádza z toho, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení a teda jej podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu.
16. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, Sociálna poisťovňa, pobočka Levice nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení a preto žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V zmysle teórie správneho práva každý výrok musí obsahovať jasné, stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla, pod ktorým bol predpis uverejnený a názov predpisu. Z výroku rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Levice zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovaného.
17. Žalobkyňa záverom namietla aj voči tomu, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.
IV. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 23. 11. 2017 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010 sa považuje aj udelenie oprávnenia na výkon takejto činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2010 status SZČO, a to bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia aj vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis sa v tejto súvislosti s posudzovaním statusu SZČO považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami.
19. Žalovaná ďalej s poukazom na § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom do 31. 12. 2010 uviedla, že za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia, sa považujú povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobkyňa bola považovaná za SZČO do 31. 07. 2006, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/104246 zo dňa 21. 07. 2006 jej bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V čase, keď bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, bola držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, číslo: L1A/NR/0889/06, ktorú žalobkyni vydala Slovenská lekárska komora dňa 14. 02. 2006. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa názoru žalovanej, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. 12. 2010, nie je právne významné, či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, ale je významná tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje s oprávnením, ktoré zakladá status SZČO.
20. Žalovaná ďalej poukázala vo svojom vyjadrení na to, že žalobkyňa, keď požiadala o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/0889/06. O zrušenie predmetnej licencie však požiadala až v roku 2014, na základe čoho Slovenská lekárska komora rozhodnutím zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ku dňu 03. 02. 2015. Zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/0889/06 až ku dňu 03. 02. 2015 však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže v spornom období žalobkyňa preukázateľne predmetnou licenciou, t. j. oprávnením podľa osobitného predpisu, disponovala. Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení, a preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V ustanovení § 138 zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov súčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym poisteniam.
21. Žalobkyňa dňa 01. 08. 2006 predložila pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia, s dátumom zániku povinného poistenia dňa 31. 07. 2006, avšak neoznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Levice, že je držiteľkou licencie č. L1A/NR/0889/06. Táto to zistila až dňa 07. 04. 2016 z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Na základe tejto skutočnosti pobočka rozhodnutím zo dňa 27. 03. 2017 rozhodla o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 31. 07. 2006, kde zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Zo strany Sociálnej poisťovne nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania, keďže do 27. 03. 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby.
22. Žalovaná poukázala na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. V prípade ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, zaniká jej povinné poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za r. 2005 a 2006 vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2017 a od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2008. Žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. 07. 2006, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nezaniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 31. 07. 2006, tak ako to namieta. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, platí domnienka, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalobkyni teda svedčila nevyvrátiteľná domnienka, že pozná svoje povinnosti, ktoré vyplývajú držiteľovi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Vyššie uvedené tvrdenie žalobkyne je de facto stotožnením sa s právnym názorom Sociálnej poisťovne, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnením podľa osobitného predpisu [§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010], na základe ktorej sa fyzická osoba považuje na účely sociálneho poistenia za SZČO. Žalobkyňa k žalobe nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu právnych skutočností, ktoré majú za následok zánik povinného sociálneho poistenia žalobkyne dňom 31. 07. 2006. V žalobe apeluje len na zásadu spravodlivosti a na
procesný postup v konaní vo veciach sociálneho poistenia, ktorý bol podľa právneho názoru žalobkyne zo strany Sociálnej poisťovne porušený.
23. Žalovaná ďalej upozornila na to, že z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne (pobočky a ústredia) sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedenej právnej citácie je zrejmé, že v citovanom zákone musí byť výslovne ustanovené, že konkrétne rozhodnutie sa nevydáva písomne, tak ako to vyplýva z § 194 ods. 2 (rozhodnutie o zastavení konania dňom úmrtia účastníka konania). Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nevyplýva, že rozhodnutie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch sa nevydáva písomne. Preto tvrdenie žalobkyne, že rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí Sociálna poisťovňa len v spise, je bez právnej opory. Zánik povinných poistení Sociálna poisťovňa vyznačí v spise len v tom prípade, ak zánik sociálneho poistenia nie je sporný, t. j. Registračný list FO - odhláška zo sociálneho poistenia deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva, keďže z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje pobočka Sociálnej poisťovne len v sporných prípadoch.
24. Žalovaná podotkla, že ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je pobočka Sociálnej poisťovne vecne príslušná na rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, je uvedené aj vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Súčasne Sociálna poisťovňa, pobočka Levice, vo výrokovej časti rozhodnutia zaviedla legislatívnu skratku zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v podobe „zákon“, ktorú v časti odôvodnenie rozhodnutia aj ďalej používala.
25. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobkyne dopustila Sociálna poisťovňa tým, že žalobkyňu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010, zo dňa 24. 02. 2011, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania. Uvedenú možnosť využila a dňa 26. 04. 2017 podala voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Ak by sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a v rámci autoremedúry by napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím vydaným v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa však v odvolaní voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 07. 2006, nepreukázala.
26. Záverom žalovaná na podporu svojich právnych názorov poukázala na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 a sp. zn. 25Sa/1/2017 zo dňa 09. 05. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žilina sp. zn. 25Sa/17/2017 zo dňa 24. 08. 2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. 06. 2017.
V. Ďalší priebeh konania
27. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 19. 12. 2017 opakovane poukázala na judikatúru Ústavného SR (nález sp. zn. III. ÚS 341/07). Uviedla, že idea spravodlivosti musí byť prístupná aj v oblasti verejného práva. Idea spravodlivosti ako materiálny korektív musí zabrániť tomu, aby adresát právnej normy nebol výkladom právnej normy zasiahnutý spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecnými predstavami o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti. Idea spravodlivosti tým, že reflektuje len na výnimočné prípady, kedy by výklad zákona bol extrémne nespravodlivý, nezasahuje do princípu právnej istoty. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02. 10. 2017, ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu platnej licencie L1A, nakoľko k žalobca z nej nedosahoval zdaniteľné príjmy, ktoré jediné zakladajú účasť žalobcu na povinnom sociálnom poistení.
28. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne procesy, na ktoré sa Správny poriadok nevzťahuje. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že v danej veci nemá povinnosť upovedomovať účastníka konania o začatí konania. Zásada súčinnosti, ako jedna zo základných zásad správneho konania, ktorá je postavená na báze obligatórnosti, je zásadou, ktorá musí byť uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach, a to aj vtedy, ak je konanie vyňaté z pôsobnosti správneho poriadku. Neupovedomenie žalobcu o začatí konania je závažným porušením práv a jej práva na obhajobu je práv a právom chránených záujmov.
29. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní a vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 23Sa/124/2017-83 zo dňa 12. 03. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. 08. 2017, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 16338-1/2017-LV zo dňa 27. 03. 2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná kasačnú sťažnosť zo dňa 21. 05. 2018, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/104/2018 zo dňa 15. 07. 2022 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/124/2017-83 zo dňa 12. 03. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
30. Následne správny súd vec opätovne prejednal na nariadenom pojednávaní, konanom dňa 22. 03. 2023, v neprítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne a žalovanej podľa § 114 SSP, v dôsledku čoho pristúpil k vyhláseniu rozsudku v zmysle § 137 ods. 3 SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
31. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný podľa ust. § 10 a § 13 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/104/2018 zo dňa 15. 07. 2022, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 15. 08. 2017, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.
32. Správny súd uvádza, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods.1,2 SSP). Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy (§ 204 SSP).
33. Súd tiež dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak je žalobca fyzickou osobou, ktorá namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
34. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení: Podľa ust. § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2006, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,19) okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu,20) v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21).
Podľa ust. § 5 písm. c) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21)
Podľa ust. § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 21 ods. 4 písm. b) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 07. 2006, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení.
Podľa ust. § 21 ods. 4 písm. b) vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu,21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
Podľa § 178 ods. 1, písm. a) bod 1 vyššie citovaného zákona účinného do 31. 03. 2017, teda i v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
35. Úlohou súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. 08. 2017 a posúdiť, či vo vzťahu k žalobkyni postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27. 03. 2017, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni dňa 31. 07. 2006 nezaniklo.
36. Správny súd v prvom rade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/104/2018 zo dňa 15. 07. 2022, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. 11. 2020, pričom uviedol, že „Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.“
37. Ďalej uviedol, že Veľký senát sa stotožnil s názorom, že „pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska
komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a/ bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z“.
38. Ďalej citoval, že „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“
39. K otázke zániku povinného poistenia uviedol: „Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. Na zánik povinného
poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax). Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm. b/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.
40. Ďalej poukázal na to, že Ústavný súd SR uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. 11. 2021 odmietol ústavnú sťažnosť proti rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. 11. 2020, keď konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“
41. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/104246 zo dňa 21. 07. 2006, ktorým žalobkyni ku dňu 31. 07. 2006 zrušil povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie vydané Nitrianskym samosprávnym krajom č. 105982/2004 dňa 01. 12. 2004 v odbore oftalmológia, bola naďalej držiteľkou licencie č.: L1A/NR/0889/06 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore oftalmológia, keď predmetná licencia bola Slovenskou lekárskou komorou zrušená až dňa 03. 02. 2015. V rozhodujúcom období žalobkyňa zároveň vykazovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica (za rok 2005 vo výške 952.827,00 Sk, za rok 2016 vo výške 861.577,00 Sk). V zmysle uvedeného je preto potrebné konštatovať, že Sociálna poisťovňa rozhodla v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 07. 2006, keďže v zmysle vyššie uvedených skutočností a najmä vyššie uvedeného právneho názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím ústavného súdu žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.
42. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 31. 07. 2006, táto aj po tomto dátume bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2005 a 2006.
43. K námietke žalobkyne, že ju Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy, správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni, aby pred vydaním rozhodnutia dala možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. 02. 2011, ako aj novší rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/33/2018 zo dňa 23. 02. 2022).
44. K námietke žalobkyne, ktorá sa týkala výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, správny súd uvádza, že ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je pobočka Sociálnej poisťovne vecne príslušná na rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, neobstojí tak tvrdenie žalobkyne, že nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla, pričom dôvody tohto postupu Sociálnej poisťovne, pobočky Levice sú bližšie objasnené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.
45. Ani ďalšie námietky žalobkyne správny súd nepovažoval za dôvodné. Zo strany Sociálnej poisťovne nebola a ani nemohla byť nariadená obnova konania, keďže do 27. 03. 2017 neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Tvrdenie žalobkyne o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise nemá oporu v predloženom administratívnom spise ale ani v zákone o sociálnom poistení. Prijatie odhlášky žalovanou nepredstavuje rozhodnutie o zániku poistenia. Podľa ust. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise. Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka Sociálnej poisťovne niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom žalobkyne (poistenca), ktorým oznamovala žalovanej skutočnosti, kvôli ktorej jej - podľa nej - malo povinné poistenie zaniknúť. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške, pričom zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky.
46. Správny súd je toho názoru, že žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupovala a jej žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jej svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlila podstatu podmienok zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a dôvody, prečo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyne nezaniklo dňa 31. 07. 2006.
47. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
48. Správny súd o trovách konania žalovanej, vrátane trov kasačného konania, rozhodol tak, že jej nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, podľa ust. § 168 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady (podané vyjadrenia, ako ani kasačnú sťažnosť, nie
je možné hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon poskytuje možnosť vyjadriť sa k žalobe, resp. vyjadreniu žalobcu a neukladá takúto povinnosť).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.