Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/661/2005

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre, so sídlom Kalvárska ul. č. 2, 949 01 Nitra, proti povinnému C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX M., štátne občianstvo: SR, o vymoženie 66,39 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno poverením zo dňa 17.10.2005 č. 5401 007687* poveril súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 66,39 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný Okresný riaditeľstvom PZ - Okresného dopravného inšpektorátu v Komárne, č. k.: AA 493623 zo dňa 29.10.2004.

Náhradníčka pôvodného súdneho exekútora JUDr. Beáta Boncseková doručila dňa 22.04.2009 tunajšiemu súdu písomné podanie zo dňa 02.04.2009, v ktorom oznámila, že právo priznané exekučným titulom zo dňa 29.10.2004 zaniklo z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného do 30.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Blok na pokutu nezaplatenú na mieste bol vystavený dňa 29.10.2004 a v jeho poučení bolo uvedené, že je právoplatné podpisom páchateľa priestupku a nemožno sa voči nemu odvolať. Lehota na vykonanie uvedeného rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok uplynula podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného a účinného do 30.08.2008, dňom 29.10.2007. Ide o lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká nárok na vymáhanie práva z uvedeného rozhodnutia. Preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku, a nakoľko došlo k zániku práva, konanie zastavil.

Súdna exekútorka JUDr. Beáta Boncseková - náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Štefana Galambosa, si uplatnila právo na náhradu trov exekúcie celkovo vo výške 56,66 Eur.

Súd spravujúc sa dotknutými ustanoveniami Exekučného poriadku náhradu uplatňovaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Náhradníčka súdneho exekútora si uplatnila právo na náhradu trov exekúcie v súvislosti s exekučnou činnosťou, avšak súd poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: z 09.04.2013, v ktorom Ústavný súd konštatoval: „výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Platí to aj pre priznanie nároku na náhradu trov podľa § 203 Exekučného poriadku. Podľa § 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Okresný súd ako exekučný súd vylúčil akékoľvek zavinenie vychádzajúc z toho, že oprávnený nemohol predvídať nemajetnosť povinného ani pri náležitej opatrnosti. Ústavný súd konštatuje, že interpretácia a aplikácia § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť voľnej úvahy opierajúcej sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Odôvodnenie nepriznania nevyhnutných trov zastavenej exekúcie plne využíva rozsah na voľnú úvahu a nie je nelogické alebo prekračujúce hypotézu § 203 ods. 1 Exekučného poriadku“, jej náhradu trov exekúcie nepriznal, poukazujúc na voľnú úvahu súdu pri rozhodovaní o náhrade trov súdnemu exekútorovi zastavenej exekúcie. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie v konkrétnom prípade vedenej na podklade exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, z ktorého práva pre oprávneného a povinnosti pre povinného zanikli v dôsledku zákonnej preklúzie ( o priestupkoch v znení neskorších predpisov), náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Pre zaviazanie k povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie niektorého z účastníkov exekučného konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku) sú rozhodujúce zákonné ustanovenia upravujúce povinnosti oprávneného pri náhrade trov exekúcie (§ 203 Exekučného poriadku) a taktiež povinnosť povinného na náhradu trov exekúcie, ktorá je upravená v § 197 v spojitosti s § 196 Exekučného poriadku. Nakoľko v uvedenom prípade zastavenia exekučného konania v dôsledku preklúzie práva z exekučného titulu (čím je daný zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku), tu nie je daný zákonný dôvod podľa Exekučného poriadku na základe ktorého by bolo možné zaviazať oprávneného alebo povinného k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému túto povinnosť v konkrétnom prípade exekučného konania nie je možné vyvodiť zo žiadneho ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo ani jeho zavinením (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) ani z dôvodu nemajetnosti povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). S poukazom na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu SR, súd konštatuje, že hypotéza citovaného § 203 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov súdnemu exekútorovi, keď tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo možné zaviazať k náhrade oprávneného. Vo vzťahu k povinnosti na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi ku ktorej by bolo

možné zaviazať povinného tu rovnako nie je daný zákonný dôvod vyvodzujúc to zo samej skutočnosti na základe ktorej došlo k zastaveniu exekučného konania - preklúzie práva z exekučného titulu čím zaniklo právo ním priznané - (§ 57 ods. 1 písm. f/ EP). Pri zachovaní zásady spravodlivosti nie je možné zaväzovať k povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinného, ktorý nemôže znášať náklady exekúcie, ktorej výkon je neprípustný predovšetkým s ohľadom na to, že povinný nenesie zodpovednosť za to, že vlastný výkon exekúcie nebol úspešne ukončený v lehote určenej zákonom. Súdny exekútor v skutkovo uvedenom prípade teda znáša trovy neúspešne skončenej exekúcie na vlastné náklady. Zákonodarca v ustanoveniach Exekučného poriadku upravujúcich náhradu trov zastavenej exekúcie nevylučuje možnosť nepriznania náhrady trov súdnemu exekútorovi, teda nie je v rozpore s účelom a zmyslom zákona ak súd pri rozhodovaní o náhrade trov neprizná súdnemu exekútorovi náhradu vynaložených trov exekúcie, v prípade ak tu nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov pre ktorý by bolo možné zaviazať k náhrade oprávneného alebo povinného.

S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne závery exekučnej veci oprávneného voči povinnému súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Súd exekučné konanie zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku a zároveň s odkazom na vyššie uvedené náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal, keď súd spravujúc sa voľnou úvahou pri rozhodovaní nenašiel žiaden zo zákonných dôvodov v zmysle Exekučného poriadku pre ktorý by bolo možné niektorého z účastníkov exekučného konania zaviazať k náhrade trov zastavenej exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku).

Proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie je prípustné odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).