Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Er/290/2011

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 ( adresa pre doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš), proti povinnému: INOVATECH, a.s., so sídlom Dolný Kubín, Nemocničná 1948/87, IČO: 44 759 266, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 422,07 eura a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi trovy

exekúcie vo výške 41,43 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Dňa 25.02.2014 bol tunajšiemu súdu postúpený súdnym exekútorom spisový materiál týkajúci exekúcie vedenej voči povinnému pod sp. zn. EX 1480/2011 s návrhom na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že v priebehu exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bolo zistené, že povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť. Súdny exekútor preto navrhol, aby súd exekúciu vedenú voči povinnému postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil a rozhodol o trovách exekúcie.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora súd z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. a spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 1480/2011 zistil, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka oprávneného pozostávajúca z penále predpísaného oprávneným z dôvodu neuhradenia preddavkov na poistné za obdobie od 01/2010 do 12/2010 vo výške 422,07 eura, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 700-1910840511-GC04/11 vydané Sociálnou poisťovňou - pobočka Liptovský Mikuláš dňa 27.06.2011. Z obsahu spisu súdneho exekútora súd zistil, že po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor dňa 16.09.2011 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré sa povinnému nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

Z vlastnej rozhodovacej činnosti v exekučnom konaní vedenom voči povinnému na návrh totožného oprávneného pod sp. zn. mal súd preukázané, že dňa 04.10.2012 bolo súdnemu

exekútorovi v exekúcií vedenej na návrh totožného oprávneného na majetok totožného povinného vyhlásenie povinného o stave majetku zo dňa 01.10.2012 z ktorého vyplýva, že spoločnosť cca 1 rok spätne nevykonáva žiadnu činnosť vzhľadom na pripravovanú zmenu akcionárskej štruktúry. Vo vyhlásení o majetku povinný uviedol, že účet v banke (ČSOB) je nefunkčný a nie sú naň prijímané žiadne platby, v pokladni neeviduje žiadnu hotovosť, že nevlastní žiaden majetok (HIM ani DHIM), že nemá žiadne skladové zásoby ani rozpracovanú výrobu nakoľko sa ňou nikdy nezaoberali, že neevidujú žiadne pohľadávky, ani žiadne pohľadávky nepostúpili, že rovnako neevidujú žiadne zmluvy s odberateľmi tovarov a služieb, že nemajú uzatvorenú žiadnu zmluvu o nájme, že nie sú vlastníkmi žiadneho motorového vozidla , nehnuteľného majetku ani cenných papierov ani neevidujú žiadne exekúcie. Uviedol tiež, že nie sú ani platcami DPH a pripravujú v priebehu niekoľkých týždňov valné zhromaždenie s cieľom zmeny sídla spoločnosti a zmeny akcionárskej štruktúry a následným programom na štart „ziskutvornej činnosti“ v roku 2013. Z prílohy vyhlásenia - z daňového priznania k dani z príjmom právnickej osoby za rok 2011 vyplýva, že spoločnosť za uvedený rok hospodárila so stratou -6684,01 eura a za rok 2013 so stratou -1,95 eura. Zo súčinnosti vykonanej súdnym exekútorom nebol zistený ku dňu 19.02.2014 účet spoločnosti v žiadnej banke.

Na výzvu súdu zo dňa 20.01.2014 bolo súdu dňa 26.03.2014 doručené vyhlásenie povinného o jeho majetkových pomeroch, ktoré je totožné s vyhlásením zo dňa 01.10.2012 s uvedením, že plánovanú „ziskutvornú činnosť“ (výrobnú, montážnu) v oblasti výstavby domov sa spoločnosti doposiaľ nepodarilo rozbehnúť z dôvodu meškania zahájenia spolupráce s maďarským dodávateľom stavebných prvkov o viac ako rok ako aj z dôvodu nezáujmu dvoch zahraničných akcionárov. Z uvedeného dôvodu sa akcionári Tyrpák, Vaňo a Čabaj sa rozhodli na valnom zhromaždení konanom dňa 25.02.2014 ukončiť činnosť spoločnosti bez likvidácie.

Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Žilina č. -63 zo dňa 20.04.2012 ... „Nemajetnosť povinného zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie / Exekučného poriadku/. ... Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem na pokračovaní exekúcie aj v tom prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, ktorého bude možno uspokojiť pohľadávku. Podľa názoru odvolacieho súdu však pre to, aby exekúcia bola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok reálny základ. ... V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. / viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. z 20.1.02011/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd nezistil žiaden majetok povinného, z ktorého by bol predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto exekučnom konaní ani nezistil žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto rozhodol tak, že exekúciu vedenú súdnym exekútorom Františkom Radzom pod č. EX 1480/2011 postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 18.02.2014 predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade vo výške 41,43 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.

Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „“):

Podľa , ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura.

Podľa , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 18.02.2014 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa vo výške 33, eura a náhradu hotových výdavkov vynaložených na poštovné v sume 1, eura. Z odmeny priznanej v sume 33,19 eura a náhrady vynaloženej na poštové služby vo výške 1,60 eura súd priznal exekútorovi DPH vo výške 20%, čo činí 6,64 eura (20% zo sumy 33,19 eura). Súd pri rozhodovaní o náhrade DPH postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení Exekučného poriadku sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď novelizované znenie Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje Exekučného poriadku.

Celkové trovy exekúcie vo výške 41,43 eura ( odmena=33,19 eura, poštovné =1,60 eura, DPH z odmeny =6,64 eura) je oprávnený s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinný uhradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd

v lehote 15 dní od jeho doručenia.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).