Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/690/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľky F., s miestom podnikania v V., R. XX, IČO XX XXX XXX, zastúpenej H.. H. L., advokátom, so sídlom v V., G., J. X/L. proti odporcovi V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., H. XXXX/X, zastúpeného E.. U. L., advokátkou C., so sídlom v J., E. XXX/ X, o zaplatenie 76.909,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č.k. -320 zo dňa 22. mája 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 704,47 Eur, na účet zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd návrh navrhovateľky zamietol. Náhradu trov konania v sume 2.837,83 Eur priznal odporcovi. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. sa viedlo trestné konanie proti odporcovi ako obžalovanému pre trestný čin sprenevery podľa , na tom skutkovom základe, že potom, ako získal dispozičné právo k podnikateľskému účtu navrhovateľky, v čase od 30.03.1998 do 30.11.1998 v pobočkách banky v X. a v J. postupne vyberal z tohto účtu peňažné prostriedky v rôznych sumách, ktoré následne sčasti a bez súhlasu navrhovateľky postupne používal na iné nezistené účely, než na aké boli určené, pričom tieto finančné prostriedky navrhovateľke nevrátil, čím jej spôsobil celkovú škodu najmenej v sume 33.028,17 Eur. Odporca bol spod obžaloby oslobodený, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.12.2010. Po úprave žalobného petitu sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 76.909,70 Eur titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že odporca v rámci ich obchodnej spolupráce v období od marca 1998 do novembra 1998 vyberal peniaze z jej podnikateľského účtu v banke, ku ktorému mal s jej súhlasom prístup, ktoré nevrátil, preto nemala dostatok peňazí na zaplatenie faktúr súvisiacich s jej podnikaním a dlžnú sumu týchto faktúr a následne účtovaného penále považuje za škodu. Konštatoval, že oslobodzujúcim trestným rozsudkom nie je súd v občianskom súdnom konaní viazaný ( ). Skúmal, či v zmysle sú splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za tvrdenú škodu. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci chýba príčinná súvislosť medzi tvrdeným protiprávnym úkonom odporcu a vznikom škody. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 01.01.2008 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 29.03.2007). Dospel k záveru,

že z hľadiska skutkového odôvodnenia návrhu v prejednávanej veci nejde o priamy vzťah príčiny a následku, ale evidentne o nepriamy následok. Tvrdené nezaplatenie jednotlivých faktúr navrhovateľkou, resp. vznik penále z dôvodu omeškania s platbami navrhovateľkou nie je v priamej a bezprostrednej súvislosti s výberom finančných prostriedkov z účtu navrhovateľky v banke zo strany odporcu. Nie je nevyhnutne isté, že bez výberu finančných prostriedkov zo strany odporcu by boli faktúry zaplatené, resp. včas zaplatené. Evidentne ide o nepriamy následok, ktorý však zodpovednosť za škodu nezakladá. Na základe toho, že navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a tvrdeným vznikom škody, súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. S prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania uviedol, že touto sa z dôvodu hospodárnosti konania bližšie nezaoberal, pretože na posúdenie jej dôvodnosti by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Vo všeobecnosti platí, že otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom. Na druhej strane však nemožno vylúčiť, že uplatnené právo na náhradu škody môže súd výnimočne zamietnuť bez ohľadu na námietku premlčania, napríklad vtedy, ak sa uplatňuje právo, ktoré zákon neupravuje, alebo ak zistenie neexistencie práva je hospodárnejšie než zisťovanie predpokladov na posúdenie dôvodnosti námietky premlčania (R 29/1983). Keďže ani ďalšie dokazovanie nemohlo ovplyvniť záver súdu o neunesení dôkazného bremena navrhovateľky na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a tvrdeným vznikom škody, okresný súd uviedol, že ďalšie navrhované dokazovanie výsluchom odporcu ako účastníka konania a svedka nevykonal. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila odvolací dôvod podľa , , V odvolaní uviedla, že okresný súd sa v celom spore absolútne nekonzistentne zaoberal príčinnými súvislosťami, ktoré neboli sporné a bez právnej opory rozhodoval vo veci nie meritórne, ale tzv. podmienkami konania. Nekoncepčne riešil špecifikáciu jednotlivých položiek žalovanej sumy, čo považovala za porušenie zásady hospodárnosti konania, nakoľko súdom precizovaný stav špecifikácie žalovaných súm bol pre rozhodnutie vo veci nepodstatný. Uviedla, že napriek tomu, že odporca bol oslobodený spod obžaloby, bolo preukázané, že žalovaný v rozhodnom období z účtu žalobkyne vyberal peňažné prostriedky v rôznych sumách, z ktorých časť minimálne v sume 33.028,18 Eur bola bez súhlasu navrhovateľky použitá na iné nezistené účely, než na aké boli určené. Podľa rozsudku tieto peňažné prostriedky nespreneveril odporca, ale neznámy páchateľ, to však nezbavuje odporcu zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného. Odporca tým, že umožnil neznámej osobe, aby nakladala s peňažnými prostriedkami navrhovateľky, zavinil spreneveru predmetných peňažných prostriedkov a spôsobil navrhovateľke škodu minimálne v sume 33.028,18 Eur, za ktorú v zmysle zodpovedá. Navrhovateľka sa v dôsledku sprenevery dostala do platobnej neschopnosti a vynaložením nákladov, ktoré predstavovali ku dňu podania návrhu na začatie konania 13.402,67 Eur, vznikla navrhovateľke škoda. Z uvedených dôvodov sa navrhovateľka zároveň dostala do omeškania aj s úhradou záväzku vo výške 27.873,44 Eur voči spoločnosti O., so sídlom B., L. XX, ktorá svoju pohľadávku dňa 26.07.2007 postúpila na spoločnosť M., so sídlom X., Y. XX, ktorá zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2007 pohľadávku postúpila na odporcu. Odporca tak v súčasnosti vlastní pohľadávku voči navrhovateľke, ktorá vznikla v dôsledku platobnej neschopnosti navrhovateľky, ktorú zavinil odporca. V podanom odvolaní sa vyjadrila aj k odporcom vznesenej námietke premlčania. Uviedla, že námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne. Navrhovateľka právo na náhradu škody uplatnila najskôr v trestnom konaní podaním trestného oznámenia zo dňa 28.02.2012 a zároveň v trestnom konaní špecifikovala škodu, o ktorej mala v tom čase vedomosť a zároveň predpokladala, že škodu jej spôsobil odporca. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 31.07.2007, sp. zn. , ktorým súd odporcu uznal vinného z trestného činu sprenevery, súd uviedol, že odporca spôsobil navrhovateľke ako poškodenej škodu v sume 33.028,18 Eur a zároveň navrhovateľku ako poškodenú s jej nárokom odkázal na náhradu škody na konanie o občiansko-právnych veciach. Na základe tohto rozsudku sa navrhovateľka dozvedela, kto za škodu zodpovedá, a nakoľko žalobu na náhradu škody podala 10.01.2008, uplatnila náhradu škody na súde v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa . Podaním žaloby na náhradu škody navrhovateľka dodržala aj objektívnu premlčaciu lehotu podľa . Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 76.909,70 Eur s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako skutkovo, vecne a právne správny a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 704,47 Eur za 1 úkon právnej pomoci 579,25 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + 20 % DPH. V podanom odvolaní predovšetkým zdôraznil skutočnosť, že navrhovateľkou zaplatená daň z príjmu, DPH, či sumy fakturované voči navrhovateľke jej obchodnými partnermi nemožno v žiadnom prípade považovať za škodu vzniknutú navrhovateľke konaním odporcu. Jedná sa o záväzky z jej vlastnej podnikateľskej činnosti, resp. záväzky vyplývajúce navrhovateľke zo zákona, k splneniu ktorých sa sama v rámci svojich vlastných obchodných záväzkových vzťahov zaviazala, resp. splnenie ktorých jej ukladá zákon. Nemožno preto požadovať od odporcu uhradenie týchto záväzkov titulom náhrady škody. O prípadnej škode by bolo možné teoreticky uvažovať len v súvislosti s úrokmi z omeškania, ktoré bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť pre omeškanie s úhradami faktúr, či daní, avšak súhlasí s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého navrhovateľka v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom povinnosti navrhovateľky zaplatiť „penále“ z dôvodu omeškania s platbami. Na preukázanie tejto skutočnosti navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy, iba odkazovala na trestný spis Okresného súdu Nitra, sp. zn. . Pokiaľ navrhovateľka opierala svoj nárok na náhradu škody predovšetkým o rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. zo dňa 31.07.2007, tento rozsudok bol zrušený a odporca bol v predmetnom trestnom konaní spod obžaloby právoplatne oslobodený z dôvodov absencie a nepreukázania protiprávneho konania odporcu.

Krajský súd preskúmal vec podľa a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie nároku navrhovateľky na náhradu škody, v potrebnej miere vykonal dokazovanie, preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a vec správne právne posúdil, v dôsledku čoho bol daný dôvod na potvrdenie rozsudku podľa , podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, čo je aj prípad súdenej veci, môže sa podľa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovateľka v podanom odvolaní vytýka prvostupňovému súdu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím uplatňuje odvolací dôvod podľa , namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatňuje odvolací dôvod podľa a namieta nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa ).

Odvolací dôvod podľa , ktorý v odvolaní navrhovateľka uplatňuje, rieši postup prvostupňového súdu, ktorý nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku čoho vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť. V posudzovanej veci síce navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňuje odvolací dôvod podľa , v podanom odvolaní však neuvádza jediný dôkaz, ktorý by súd prvého stupňa opomenul vykonať, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia

môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolacím dôvodom podľa možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť buď použitím iného právneho predpisu, než ktorý mal byť správne použitý, alebo síce aplikáciou správneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú opodstatnené.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 76.909,70 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 46.430,84 Eur od 22.12.1998 do zaplatenia tak, ako bola zmena žalobného návrhu uznesením prvostupňového súdu dňa 13.09.2011 pripustená. Žiadaného plnenia sa navrhovateľka domáhala na tom skutkovom základe, že odporca v rámci ich obchodnej spolupráce v období od marca 1998 do novembra 1998 vyberal peniaze z jej podnikateľského účtu v banke, ku ktorému mal s jej súhlasom prístup, ktoré nevrátil, preto nemal dostatok peňazí na zaplatenie faktúr súvisiacich s jej podnikaním a dlžnú sumu týchto faktúr a následne účtovaného penále považuje za škodu.

Z obsahu spisu v danej veci je zrejmé, že Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 09.04.2010, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 02.12.2010, sp. zn. podľa oslobodil V. H. spod obžaloby okresného prokurátora pre zažalovaný skutok, posúdený ako trestný čin sprenevery podľa , , ktorého sa mal obžalovaný V. H. dopustiť na tom skutkovom základe, že potom, ako obdržal dispozičné právo k podnikateľskému účtu č. XXXXXXXX/XXXX, vedeného v pobočka P. v X., neskôr C. v X., ktorého majiteľom bola F. H., v čase od 30.03.1998 do 30.11.1998 v pobočkách uvedených bánk v X. a v J. postupne vyberal z tohto účtu peňažné prostriedky v rôznych sumách, ktoré následne sčasti a bez súhlasu majiteľky účtu postupne používal na iné nezistené účely, než na aké boli určené, pričom tieto finančné prostriedky majiteľke účtu nevrátil, čím spôsobil poškodenej celkovú škodu vo výške najmenej 33.028,17 Eur.

V predmetnej veci nemožno opomenúť ust. , z ktorého aj prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je súd v občianskom súdnom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal.

Ust. však nemožno vykladať izolovane, bez zreteľa na ust. Súd je v občianskom súdnom konaní viazaný vždy rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní a dbať na to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom konaní výslovne viazaný len odsudzujúcim rozsudkom, vyneseným v trestnom konaní, nemôže ponechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje nárok na náhradu škody, sa vôbec nestal, alebo že tento skutok nespáchal žalovaný.

V danom prípade je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody skutočnosť vyplývajúca z oslobodzujúceho rozhodnutia vyneseného v trestnom konaní, že obžalovaný (odporca) bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný. Nemožno tiež opomenúť, že predmetná škoda minimálne v rozsahu 33.028,17 Eur mala podľa tvrdení navrhovateľky vzniknúť následkom trestného činu sprenevery, a keďže v trestnom

konaní nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, už samotný tento záver predurčuje žalobný návrh navrhovateľky na neúspech.

Súd prvého stupňa v danej veci sa správne zaoberal základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa , ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie, ktoré musia byť naplnené súčasne.

Okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol žalobný návrh, založil na tom, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom odporcu a vznikom škody, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožňuje. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo správneho názoru, že otázka príčinnej súvislosti je otázkou skutkovou a nie právnou a pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredne neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Len ak bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou, sa súd v zmysle zaoberá aj zavinením na vzniknutej škode. Okresný súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v prejednávanej veci nejde o priamy vzťah príčiny a následku. Nie je totiž nevyhnutne isté, že bez výberu finančných prostriedkov zo strany odporcu by boli faktúry zaplatené, resp. včas zaplatené, a preto ide evidentne len o nepriamy následok, ktorý zodpovednosť za škodu nezakladá. Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo nevyhnutné v zmysle zaoberať sa príčinnou súvislosťou medzi tvrdeným protiprávnym úkonom odporcu a vzniknutou škodou, a preto námietka odvolateľky, že okresný súd sa v celom spore absolútne nekonzistentne zaoberal príčinnými súvislosťami, je úplne nesprávna a neopodstatnená.

V posudzovanej veci, pokiaľ navrhovateľka tvrdí a za škodu považuje, že nemala dostatok peňazí na zaplatenie faktúr súvisiacich s jej podnikaním, nie je táto škoda v príčinnej súvislosti s tým, že odporca v rámci ich obchodnej spolupráce v rozhodnom období vyberal peniaze z jej podnikateľského účtu v banke, ku ktorému mal s jej súhlasom prístup, a ktoré nevrátil. Konanie odporcu v rámci obchodnej spolupráce s navrhovateľkou nebolo podstatnou a bezprostrednou príčinou, prečo ku škode - k neuhrádzaniu dlhov došlo. V tomto smere možno súhlasiť s odporcom, že dlhy navrhovateľky (daň z príjmu, DPH, sumy fakturované voči navrhovateľke jej obchodnými partnermi) nemožno v žiadnom prípade považovať za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke konaním odporcu. Jedná sa o záväzky z jej vlastnej podnikateľskej činnosti, k splneniu ktorých sa sama v rámci svojich vlastných obchodných záväzkových vzťahov zaviazala, resp. splnenie ktorých jej ukladá zákon. Takto možno dospieť k nepochybnému záveru, že ku škode, ktorá navrhovateľke vznikla, nie je v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Pokiaľ sa navrhovateľka dostala do platobnej neschopnosti, nie je toho príčinou výlučne konanie odporcu, nakoľko aj podľa záverov trestného konania dispozičné právo k podnikateľskému účtu navrhovateľky mala navrhovateľka, odporca, ako aj svedok C., hoci samotná navrhovateľka sa aj počas trestného konania vyjadrila, že na odporcu podala trestné oznámenie len preto, lebo peniaze vyberal odporca, je tam podpísaný, ale vie, že peniaze nezobral.

So zreteľom na vyššie uvedené dôvody krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní sa zaoberá právnym posúdením uplatnenej námietky premlčania, odvolací súd uvádza, že na námietku premlčania neprihliadal z dôvodu, že uplatnený nárok nebol dôvodný a žalobný návrh bol zamietnutý z iných dôvodov, než z dôvodu premlčania nároku.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, ktorý uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu súd podľa , a priznal, a to za trovy právneho zastúpenia v sume 704, Eur - za 1 úkon právnej pomoci, režijný paušál a DPH podľa vyhlášky č. , podľa , , a vyhlášky č.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .