Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-106-2013.pdf
PDF · 76.08 KB
Case nature
Subarea
11Co/106/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: S. I., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 555,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 17C/73/2012 - 85 zo dňa 16. januára 2013, jednomyseľne takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcu zaviazal zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 105,94 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 555,72 eur, úroku z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 49,46 eur od 14.3.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 51,66 eur od 15.4.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 28,45 eur od 15.5.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 422,65 eur od 11.6.2009 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,50 eur od 10.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení poskytol žalovanej služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a žalovaná za tieto nezaplatila. Predmetom konania bola suma 133,07 eur za poskytnuté služby a suma 422,65 eur titulom zmluvnej pokuty. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila ako úspešná účastníčka, a preto jej túto nepriznal. Pokiaľ sa týka vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, tento si náhradu trov konania uplatnil, pozostávali z trov právneho zastúpenia, ktoré priznal vo výške 105,94 eur, a to za dva úkony právnej pomoci po 36,51 eur ( príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej ) a 2 x paušál po 7,63 eur, k tomu 20% DPH. Odmena bola vypočítaná podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom podal včas odvolanie žalobca.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa trovy konania nepriznajú a súčasne bude zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.
V dôvodoch odvolania uviedol, že uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považuje za neúčelné, pretože združenie, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana spotrebiteľov, má zákonom priznané zvýhodnené postavenie voči ostatným občianskym združeniam už tým, že v konaní nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Uvedené procesné právo zákon viaže iba na občianske združenie, ktorého hlavnou činnosťou je ochrana práv spotrebiteľa z dôvodu jeho odbornej pripravenosti a zákonného splnomocnenia na zastupovanie spotrebiteľov v správnom a súdnom konaní. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo v správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia vyplýva, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Ďalej uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR niektorým spotrebiteľským združeniam udeľuje dotáciu na zastupovanie spotrebiteľov v konaní pred súdmi a napr. Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS bola dňa 29.2.2012 udelená dotácia vo výške 4.000,- eur.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že je neziskovou organizáciou zloženou z laikov v oblasti práva a bez pomoci advokátov, ktorých kancelárie sú na to dostatočne priestorovo, materiálne, technicky a personálne vybavené, by množstvo spotrebiteľskej agendy nezvládol. Ďalej vedľajší účastník uviedol, že za dva roky činnosti našiel len dve advokátske kancelárie, ktoré nepožadovali žiadne financie a dohodli sa len na odmene, ktorá bude predstavovať priznanú a vymoženú náhradu trov konania. Ak nebudú súdy náhradu trov konania priznávať, stratí aj týchto dvoch advokátov, nakoľko nemôže od nich požadovať, aby výkon svojho povolania vykonávali dlhodobo zadarmo. Pre dodávateľov a vymáhacie spoločnosti by to bola vynikajúca správa. Podľa názoru vedľajšieho účastníka by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmom, ku ktorému by mali prispieť aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval za združenia advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak však neriskujú ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy 1000 žalôb, ktoré by inak podané nikdy neboli. V tejto súvislosti vedľajší účastník poukázal na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, na čl. 38 Charty základných práv EÚ a čl. 47 tejto Charty, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 279/2009, z ktorého vyplýva, že má právo na advokáta a aj na náhradu trov konania. V neposlednom rade vedľajší účastník poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v tejto otázke.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že v čase, kedy vedľajší účastník oznámil vstup do tohto konania na strane žalovanej o predmete sporu nebol vôbec informovaný, nevedel čo je obsahom návrhu, keďže sám žiadal o jeho doručenie. Paušálny vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do takéhoto konania bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli tohto združenia naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Ako je uvedené vyššie, v predmetnej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súčasne s
oznámením o vstupe do konania požiadalo súd prvého stupňa o doručenie žaloby a jej príloh a z tohto je zrejme, že v čase vstupu do konania združenie nepoznalo predmet sporu a do konania vstúpilo iba na tom základe, že zrejme podľa toho, kto je vo veci žalobcom, usúdilo, že ide o spotrebiteľskú vec. V neposlednom rade treba poukázať na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, bez toho, aby sa so žalovaným kontaktoval a splnomocnil na svoje zastúpenie advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Pokiaľ ide o samotný výsledok sporu na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, je súd povinný prihliadať ex offo. S ohľadom na túto povinnosť je síce právne zastúpenie vedľajšieho účastníka možné, avšak nie nevyhnutné, a preto nemožno hovoriť o tom, že by trovy právneho zastúpenia boli potrebné na účelné uplatňovanie či bránenie práva. Tak isto, ak sa vychádza z toho, že vedľajší účastník je zo zákona združením na ochranu spotrebiteľa, potom niet prekážky, aby námietka premlčania bola vznesená priamo týmto združením a aj z tohto pohľadu, preto nemožno považovať trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za trovy účelne vynaložené. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27. februára 2014 vo veci C - 470/12, v ktorom sa zdôrazňuje úloha združení spočívajúca najmä v ich práve na kolektívnu žalobu podľa čl. 7 ods. 2 Smernice 93/13. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že Smernica nemá ustanovenia, ktoré by upravovali právo združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov a čl. 38 Charty nemôže sám o sebe viesť k výkladu tejto Smernice v takomto zmysle. Ďalej sa v rozhodnutí zdôrazňuje, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom, ktoré si však združenia v týchto individuálnych sporoch nezabezpečujú.
Z týchto dôvodov mal odvolací súd za to, že v danom prípade nemožno hovoriť v prípade právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, aby takéto trovy boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, avšak so zreteľom na dôvody, pre ktoré sa tak stalo, mal súd za to, že je treba v prípade odvolacích trov aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. a úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.