Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-210-2013.pdf
PDF · 100.54 KB
No categories available
11C/210/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcov: X. Š. W., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX a X. V. P., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, obaja zastúpení Y.. Y. C., advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, ul. J. XXXX p r o t i žalovaným: X. S. G. W., s.r.o., so sídlom B. O. XXX/XX, W., IČO: XXXXXXXX, 2. S. R. U..G..C.., U. U. B. O. XXX/XX, W., IČO: XXXXXXXX a 3. T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XX/X, P. - P.Ä., všetci zastúpení JUDr. T. O., advokátkou, so sídlom Košice, Tolstého 2, o neplatnosť dražby takto
rozhodol:
U r č u j e , že dobrovoľná dražba zo dňa 26.6.2013 vykonaná v priestoroch notárskeho úradu T.. P. W., ktorá bola osvedčená notárskou zápisnicou B., B. XXXXX/XX, B. XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol byt č, X nachádzajúci sa na prvom poschodí obytného domu so súpisným č. XX postavený na parcele KN XXX/XXXX v obci K. zapísaný na LV č. XXX kat. úz. K. vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1 j e n e p l a t n á.
Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 693,14 Eur na účet ich právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ostatní účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou zo dňa 5.8.2013 domáhali vyslovenia neplatnosti dražby, ktorú špecifikovali v žalobnom petite. Poukázali na to, že žalobca v 1. rade je dlžníkom z úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade VÚB a.s., ktorý prestal dlh splácať z dôvodu straty zamestnania. Na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru žalobkyňa v 2. rade založila svoju nehnuteľnosť - byt, ktorý je predmetom tejto žaloby. Žalobu neodôvodnili tým, že bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách, ale kritikou slovenskej právnej úpravy, ktorá dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu, čo nepovažujú za euro komforné a tiež akcetánciou na ochranu ústavou garantovaných základných práv a slobôd pri zachovaní ústavného princípu primeranosti. V tejto súvislosti poukázali na právo vlastniť majetok podľa článku 20 Ústavy SR a právo na obydlie podľa čl. 19.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Zdôraznili, že dražba prebehla v súlade so špeciálnou právnou úpravou - zákonom o dobrovoľných dražbách, čo napokon potvrdili aj žalobcovia. Súd podľa ich názoru nesmie nahrádzať zákonodarný orgán a akýmkoľvek spôsobom meniť text zákona. Poukázali pritom na princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je požiadavka, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Uviedli, že žalobcovia neprejavili záujem dlh splácať od roku 2009, aj po oznámení výkonu záložného práva, ktorý prevzal aj žalobca v 1. rade, avšak ďalšie zásielky
už nepreberal, žalobkyňa v 2. rade sa síce telefonicky kontaktovala s tým, že chce dlh riešiť, na stretnutie však neprišla a viac sa už neozvala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade, žalovaných v 1. a 2. rade, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o dražbe 7/2013 zo dňa 21.5.2013, osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 26.6.2013, oznámením o výsledku dražby, zmluvou o poskytnutí úveru č. U01115-05, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 21.2.2005, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2013 s prílohou, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpisom z účtu žalobcu v 1. rade, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.2.2005 bola uzavretá úverová zmluva „triangel rekonštrukcia“ medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalobcami ako dlžníkmi. Úver bol poskytnutý na rekonštrukciu bytu, ktorého vlastníčkou bola žalobkyňa v druhom rade vo výške 207.200,- Sk (6.877,78 Eur). Dlžníci sa zaviazali úver splácať po 2.620,- Sk (86,97 Eur) v 120 mesačných splátkach. Úrok činil 8,9% p.a. Žalobcovia teda mali zaplatiť z tejto úverovej zmluvy 314.400,- Sk (10.436 Eur).
Veriteľ VÚB a.s. zmluvou zo dňa 14.2.2013 predmetnú pohľadávku postúpil na žalovaného v 1. rade. Podľa prehľadu o splátkach úveru - výpisu z účtu (č.l. 71) žalobca v 1. rade zaplatil z úveru celkove 4.467,18 Eur.
Na zabezpečenie predmetnej pohľadávky bola medzi VÚB a.s. a žalobkyňou v 2. rade uzavretá záložná zmluva, predmetom ktorej bol byt č. X vo K. č. XX.
Zo spomínaného prehľadu o splátkach vyplýva, že úver bol splácaný v podstate pravidelne do konca roka 2008, v roku 2009 bola uhradená jedná splátka v marci 86,97 Eur a potom v marci 2010 bolo zaplatených 200 Eur a v decembri 2010 100 Eur.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že jej druh prišiel v roku 2009 o prácu a zamestnal sa až v marci 2013, odkedy pracuje v Českej republike. Za uvedené obdobie nemal príjem, žalobkyňa v 2. rade dosahovala len nízky zárobok 300 Eur mesačne, z čoho platila plyn 89 Eur a elektrinu 54 Eur mesačne a musela si plniť aj vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá v tom čase študovala. Žalobkyňa už rok je nezamestnaná a je práceneschopná. Z uvedených dôvodov žalobcovia preto prestali úver splácať.
Po oznámení o dražbe žalobkyňa v 2. rade telefonovala právnej zástupkyni žalovaných (ktorá to potvrdila) a chcela sa dohodnúť na splátkach, čo však bolo odmietnuté s tým, že celý dlh okolo 6.000 Eur treba zaplatiť naraz. To jej uviedol aj štatutárny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobkyňa pritom zdôraznila, že mali a majú záujem dohodnúť sa na splátkach 400 Eur mesačne, keďže jej druh zarába 800 Eur mesačne.
Keďže žalobcovia neboli schopní dlh vyplatiť naraz, dražba prebehla dňa 26.6.2013. Spísané o nej bolo osvedčenie notárom T.. P. W. pod B., B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX. Predmetom dražby bol byt č. 3 na prvom poschodí obytného domu so súp. č. 10 postavený na parcele XXX/X zapísaný na LV č. XXX kat. úz. K. ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v 1. V zápisnici sa konštatuje, že byt bol ocenený znaleckým posudkom zo dňa 13.5.2013 na 15.700 Eur a vydražený bol žalobkyňou v 3. rade za 12.000 Eur.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá určí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
Podľa § 21 ods. 4 zákona účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2.
Žaloba teda bola podaná včas, zachovaný bol aj okruh účastníkov, navrhovateľ dražby je žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ, žalovaný v 2. rade ako dražobník, teda osoba, ktorá dražbu organizovala a žalovaná v 3. rade je vydražiteľkou.
Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona navrhovateľ dražby je povinný vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.
Je teda nepochybné, že podľa platnej právnej úpravy môže sa realizovať výkon záložného práva podľa citovaného zákona len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a ktoré tak nahradzuje exekučný titul. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti však vychádzajú nielen zo zákonov, prípade iných právnych predpisov nižšej právnej sily, ale predovšetkým z ústavy, ako to vyplýva aj z čl. 144 ods. 1 Ústavy SR.
Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku 6Co 108/11 zo dňa 21.11.2011 zdôraznil, že v dražobnej praxi je udržateľná jedine taká aplikácia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv osôb zúčastnených na dražobnom procese. Vysvetlil svoj názor, že absentuje súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva.
Nie je možné nezohľadniť tú skutočnosť, že ochrana obydlia patrí k základným ľudským právam. Je zakotvená v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa neho každý má právo na rešpektovania svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V Ústave SR je ochrana obydlia upravená v čl. 21.
Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
Podľa čl. 21 ods. 2 Ústavy SR domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa
obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
Vychádzajúc z čl. 21 ods. 3 vety prvej Ústavy SR je možné vyvodiť, že ústava dovoľuje zásahy do nedotknuteľnosti obydlia iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento ods. ďalej taxatívne vymenováva. Ústavný súd sa k termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ už vyjadroval (napr. I.US 33/95, II.US 28/96, I.US 13/00) a to tým spôsobom, že ho možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práva a slobody je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno.
V danom prípade podľa zistenia súdu žalobcovia mali zaplatiť z úverovej zmluvy 10.436 Eur, uhradili 4.467,18 Eur, ich dlh teda činí 5.968,82 Eur bez poplatkov a zmluvnej pokuty, čo žalovaný v 1. rade nežiada, ako to uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2013.
Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ teda kvôli spomínanému dlhu žalobcov, ktorý navyše boli ochotní vyrovnať v 400 Eurových mesačných splátkach, siahol žalobcom do ich ústavného práva na obydlie, ale aj do ústavného práva žalobkyne v 2. rade na ochranu vlastníctva.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Vyššie citovaným postupom žalovaného v 1. rade, ktorý zasiahol do spomínaných ústavných práv žalobcov došlo k porušeniu princípu primeranosti a proporcionality, ktoré sú základnými princípmi právneho štátu, za ktorý sa považuje aj Slovenská republika ako to vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a to bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Zásada primeranosti a proporcionality výkonu práva znamená poskytnúť spravodlivú ochranu obom ústavou garantovaných právam - právu vlastníctva a právu na obydlie. Súdy už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznili, že zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť (napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove 4Co 75/2013 zo dňa 11.9.2013, 1Co 102/13 zo dňa 17.7.2013 a už spomínané 6Co 108/11 zo dňa 21.11.2011). Súd konajúci o žalobe o neplatnosť dražby musí mať na zreteli nielen ochranu majetkových práv veriteľa, ale aj ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti t.j práv, ktoré majú garantovaný rovnaký rozsah ochrany. Vzájomné práva veriteľa (záložného veriteľa) či vlastníka nehnuteľnosti musia byť posudzované proporcionálne. V danom prípade je na jednej strane právo na ochranu majetkového práva, ktorého uspokojenie môže veriteľ dosiahnúť aj iným spôsobom ako dražbou bytu (v danom prípade bola navyše ochota dlh vyrovnať v splátkach) a na strane druhej už spomínané právo na ochranu vlastníctva obydlia, ale v konečnom dôsledku aj ochranu detí, ktoré ústava zabezpečuje v čl. 41 ods. 1. Ako bolo zistené, totiž v predmetom byte býva aj dcéra žalobkyne v 2. rade s maloletým dieťaťom. Ústava tvorí jeden celok, preto nemožno jednotlivé ustanovenia vykladať samostatne, bez vzájomnej závislosti a vnútornej spojitosti (PL.US 4/2000). Z čl. 19 ods. 2 resp. čl. 21 ods. 3 Ústavy SR vyplýva povinnosť všeobecných súdov skúmať s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, či zásah do vyššie spomínaných základných práv žalobcov je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a primeraný sledovanému cieľu. V danom prípade súd dospel k záveru, že spomínaný zásah nebol nevyhnutný a primeraný k sledovanému cieľu a preto žalobu považoval za dôvodnú.
Výrok o náhrade trov konania medzi žalobcami a žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Súd teda priznal žalobcom náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vrátane náhrady za stratu času a hotové výdavky. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkony z roku 2013 predstavuje 60,07 Eur a za úkony z roku 2014 61,87 Eur. Priznaná bola odmena za osobitne za prevzatie a za prípravu zastúpenia žalobcu v 1. rade vo výške 60,07 Eur a žalobkyne v 2. rade vo výške 60,07 Eur. Za ďalšie spoločné úkony si už žalobcovia účtujú len jednu odmenu a v rozsahu tohto uplatnenia súd teda im priznal náhradu odmenu za
podanie žaloby vo výške 60,07 Eur, za účasť na pojednávaní 26.2.2014 vo výške 61,87 Eur, za písomné vyjadrenie k veci zo dňa 5.3.2014 vo výške 61,87 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 2.4.2014 vo výške 61,87 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a to 3 x 7,81 Eur a 3 x 8,04 Eur.
V súvislosti s účasťou právnej zástupkyne žalobcov na oboch pojednávaniach súd jej priznal aj náhradu za stratu času s poukazom na § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky a to z Vranova do Prešova a späť 4 x 13,40 Eur = 53,60 Eur za deň 26.2.2014 a 2.4.2014. Priznané boli aj hotové výdavky súvisiace s použitím motorového vozidla právnej zástupkyne žalobkyne a to v súvislosti s účasťou na pojednávaní 26.2.2014 vo výške 28,16 Eur a s účasťou dňa 2.4.2014 vo výške 28,26 Eur. Náhrada pohonných hmôt pri prvom pojednávaní predstavovala 9,13 Eur (0,065 liter/km x 104km x 1,350 Eur) a základná náhrada v oboch prípadoch je rovnaká a to vo výške 19,03 Eur (0,183Eur x 104km). V súvislosti s účasťou na druhom pojednávaní náhrada pohonných hmôt bola vyššia a to 9,23 Eur (0,065liter/km x 104 km x 1,365 Eur) a to podľa doložených pokladničných dokladov o nákupe pohonných hmôt. Napokon podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bolo pripočítané aj 20% DPH zo sumy 577,62 Eur predstavujúce sumu 115,52 Eur. Úhrnne preto náhrada trov právneho zastúpenia činí 693,14 Eur.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania medzi žalobcami a žalovanou v 3. rade súd, aj keď žalovaná v 3. rade bola v konaní neúspešná, zohľadnil okolnosti tohto prípadu spočívajúce v tom, že žalovaná je v pozícii vydražiteľky a bola dobromyseľná pri nadobúdaní vlastníctva v rámci dražby. Podľa názoru súdu bolo by nespravodlivé, aby aj ona sa mala podieľať na náhrade trov konania. Vo vzťahu k nej bol preto aplikovaný § 150 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.