Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/140/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Radoslav Žamboky, nar: 20.06.1977, trvale bytom Jánošíkova 3, 036 01 Sučany, pr. zast.: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokát, so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, IČO:42 215 081, proti povinnému: T. H., H.: XX.XX.XXXX, R. C. K. D. XXX/X, XXX XX K., pr. zast.: Advokátska kancelária M2 Legal s.r.o. , so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368, o vymoženie 24.239,31 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martin Hucík, so sídlom exekútorského úradu Orličie 897, 02743 Nižná, pod sp. zn. 358EX 56/23, o návrhu povinného na čiastočné zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal dňa 11.01.2023 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 24.239,31 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa 6.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.11.2021 a vykonateľnosť dňa 06.01.2022 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Poverením ECLI:SK:OSBB:2023:6123212220.1 zo dňa 26.01.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martin Hucík, so sídlom exekútorského úradu Orličie 897, 02743 Nižná.

3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie. Povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 14.02.2023, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 28.02.2023. Tunajší súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že „Oprávnenému po zániku BSM vznikli záväzky, ktoré boli priznané exekučnými titulmi, na podklade ktorých sa viedli nižšie opísané exekučné konania: 1. Exekučné konanie vedené JUDr. Martinom Rišianom, súdnym exekútorom pod sp. zn. 140EX 567/2020 pohľadávka v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. celková výška pohľadávky bola vo výške 1.716,59 Eur. 2. Exekučné konanie vedené JUDr. Martinom Rišianom, súdnym exekútorom pod sp. zn. 140EX 73/2019 pohľadávka v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. celková výška pohľadávky bola vo výške 718,12 Eur. 3. Exekučné konanie vedené JUDr. Martinom Rišianom, súdnym exekútorom pod sp. zn. 140EX 346/2019 pohľadávka v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. celková výška pohľadávky bola vo výške 566,92 Eur. 4. Exekučné konanie vedené JUDr. Jaroslavom Kabáčom, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2458/2016 pohľadávka v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa pobočka Martin celková výška pohľadávky bola vo výške 1.713,92 Eur. 5. Exekučné konanie vedené JUDr. Rudolfom Krutým, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 27517/2018 pohľadávka v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. celková výška pohľadávky

bola vo výške 681,76 Eur. Exekučné konanie vedené JUDr. Margitou Rišianovou, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 398/2012 pohľadávka v prospech oprávneného Sociálna poisťovňa pobočka Martin celková výška pohľadávky bola vo výške 270,14 Eur. Exekučné konanie vedené JUDr. Martinom Rišianom, súdnym exekútorom pod sp. zn. 140EX 185/2018 pohľadávka v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. celková výška pohľadávky bola vo výške 1.120,10 Eur. Celková výška záväzkov bola v sume 6.787,55 Eur. Vo všetkých exekúciách boli na základe exekučných príkazov zriadené záložné práva na nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, obec Sučany, k.ú. Sučany na LV č. 20 v tom čase zapísanú v prospech oprávneného a povinnej v podiele 1/1. Povinná všetky vyššie opísané pohľadávky uhradila za oprávneného o čom dôkazy - doklady o úhradách v prílohe predkladá. Na základe uvedeného si týmto povinná započítava vzájomnú pohľadávku voči oprávnenému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhuje aby bolo exekučné konanie v časti 6.787,55 Eur postupom podľa ustanovenia Exekučného poriadku zastavené. Povinná zároveň týmto, v zmysle ust. Exekučný poriadok, žiada o možnosť splácania pohľadávky formou mesačných splátok (splátkový kalendár) v predmetnom exekučnom konaní, z dôvodu, že jej aktuálna finančná situácia neumožňuje uhradiť vymáhanú pohľadávku v celosti. Povinná zároveň týmto žiada o odblokovanie - uvoľnenie jej bankového účtu. Svoju žiadosť odôvodňuje tým, že príjmy povinnej sú momentálne už niekoľko mesiacov negatívne a zablokovaním finančných prostriedkov na účte je teda povinná vystavená existenčným problémom, kedy nemá žiaden finančné prostriedky ani na stravu pre seba a syna. Povinná má za to, že aktuálny stav navodzuje hrubý nepomer medzi vymáhaným splnením povinnosti a negatívnym dopadom na životnú situáciu povinnej. Vzhľadom na vyššie opísané dôvody povinná týmto zároveň žiada v zmysle ust. Exekučný poriadok o odklad exekúcie na dobu troch mesiacov.“ Povinný žiada exekúciu zastaviť v časti sumy 6.787,55 Eur.

5. Súdny exekútor spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený uvádza, že „Podľa e Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov: Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na základe ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Povinná vykonala jednostranný započítací prejav až po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, t. zn. v čase. keď už nastala samotná exekúcia. Podľa názoru oprávneného, povinná nemá voči oprávnenému pohľadávku priznanú žiadnym exekučným titulom, na základe ktorého by mohla voči nemu viesť exekúciu. Príkazy na vykonanie exekúcie a exekučné príkazy, ktoré predložila povinná, nie sú exekučnými titulmi, na základe ktorých by ona mohla viesť exekúciu voči oprávnenému. Oprávnený má za to, že nie sú splnené podmienky ustanovené v e Exekučného poriadku, aby povinná úspešne vzniesla námietku započítania. Na to, aby mohla povinná viesť exekúciu voči oprávnenému na vymoženie sumy 6 787,55 EUR, by musela disponovať exekučným titulom (napr. platobný rozkaz, rozsudok ap.), ktorý však nemá. Vo veci vedenej na Okresnom súde Martin sp. zn. , v konaní o vyporiadanie BSM, bolo ustálené medzi oprávneným a povinnou, že povinná mu vyplatí sumu 24 239,31 EUR v celosti, z čoho si on následne exekúcie vyplatí. O skutočnosti, že povinná vyplatila tieto pohľadávky v exekučných konaniach proti povinnému, oprávnený vedomosť nemal, dozvedel sa to až z pripojených príloh, ktoré predložila povinná. Vyplácala ich len z dôvodu, že súdni exekútori vykonávali exekúciu prikázaním pohľadávky a s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovala mať nehnuteľnosť vo vlastníctve bez exekučného záložného práva, aby táto vrátane nehnuteľností, ktoré mala nadobudnúť, mohli byť predmetom záložného práva. Započítací jednostranný prejav mohla vykonať už od novembra 2021, urobila tak až vo februári 2023, po tom. ako podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Dôvody, pre ktoré povinná neuhradila suma 24 239.31 EUR na vyrovnanie podielov BSM považuje oprávnený za irelevantné a účelové, nezakladajúce sa na pravde a ktoré nemajú vplyv na vykonávanie exekúcie. Uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 06.10.2021. č. k. -158, na základe ktorého sa povinná zaviazala vyplatiť oprávnenému na vyrovnanie podielu sumu 24 239,31 EUR, nadobudlo právoplatnosť dňa 05.11.2021 a vykonateľnosť dňa 06.01.2022. Napriek tomuto záväzku voči oprávnenému, ktorý povinná nesplnila, si zobrala dobrovoľne úver/úvery a nadobudla ďalšie nehnuteľnosti, pričom tento úver/úvery spláca Okrem toho. žiadosť povinnej na splácanie vymáhanej pohľadávky splátkami á 140 EUR mesačne by znamenalo, že pohľadávku by splácala takmer 14, 5 roka, čo do úvahy nepripadá. Oprávnený je toho názoru aj s poukazom na vyššie uvedené, že povinná má dostatok majetku a jej finančná situácie nie je taká. aby vymáhanú pohľadávku splniť nemohla.“

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

10. Podľa 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

11. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na čiastočné zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

12. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 6.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.11.2021 a vykonateľnosť dňa 06.01.2022. Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.

13. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie v časti 6.787,55 Eur odôvodňuje tým, že uhradil v iných exekúciách, v ktorých oprávnený vystupoval ako povinný pohľadávky v celkovej výške 6.787,55 Eur. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil aj exekučné príkazy z vyššie uvedených exekúcii a doklady o úhradách. K tomuto súd uvádza, že povinný nepredložil jednostranný zápočet s doručenkou, ktorá by preukazovala jeho doručenie oprávnenému. Povinný nijakým spôsobom nepreukázal naplnenie účinkov jednostranného započítania. Zároveň oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že o týchto úhradách povinného nemal vedomosť a dozvedel sa o nich až z návrhu na zastavenie exekúcie. Súd však v rámci právneho posúdenia dôvodnosti obrany povinného považuje za potrebné uviesť, že právne účinky kompenzačného prejavu medzi stranami nastanú, keď sa tento prejav, v tomto prípade jednostranný zápočet povinného dostane do sféry dispozície druhého účastníka, teda oprávneného. Týmto okamihom je totiž jednostranné započítanie účinné voči oprávnenému, pretože k zániku

započítaných pohľadávok ku dňu ich stretu dochádza až doručením jednostranného zápočtu povinného opravenému (bližšie Fekete, I.: Komentár k , 3. zväzok, . 854). Ako však zo samotných príloh vyplýva, povinný neuskutočnil jednostranný zápočet, ktorý by doručoval oprávnenému, ale tieto skutočnosti len uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a priložil doklady o platbách a exekučné príkazy z exekúcií vedených voči oprávnenému v tomto konaní. Oprávnený sa teda o započítaní dozvedel až v čase po začatí exekučného konania z návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie. V prípade, keby súd aj uznal formu jednostranného zápočtu, ktorá je uvedená len v návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie, tak tento zápočet bol oprávnenému doručený až v priebehu exekúcie a bolo by potrebné v rámci právneho posúdenia obrany povinného aplikovať ustanovenie Exekučného poriadku.

14. Súd sa preto zaoberal právnou otázkou prípustnosti jednostranného započítania pohľadávok povinného, a to až v exekúcii vedenej voči nemu oprávneným na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. K uvedenému je potrebné poukázať na to, že zatiaľ čo právna úprava Exekučného poriadku účinná do 31.3.2017 nevylučovala započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného kedykoľvek v priebehu exekúcie, (čo často viedlo k zneužívaniu inštitútu započítania pohľadávok započítavaním sporných a nejudikovaných pohľadávok za účelom spôsobovania prieťahov v exekučnom konaní), , ktorým sa novelizoval , účinným od 1.4.2017, bola do Exekučného poriadku zavedená nová právna úprava jednostranného započítania vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, ktorá obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na pohľadávky priznané povinnému exekučným titulom, t.j. na judikované vzájomné pohľadávky povinného voči oprávnenému. Aj z dôvodovej správy k vyššie uvedenej novelizácii exekučného poriadku účinnej od 1.4.2017 vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo zamedzenie zneužívania inštitútu jednostranného započítania pohľadávok v exekučnom konaní, ktorého cieľom bolo iba oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Napriek tomu, že oprávnený mal exekučný titul, povinnému stačilo započítať si aj nejudikovanú pohľadávku, čo viedlo k špekulatívnym zápočtom sporných a mnohokrát aj neexistujúcich pohľadávok. Cieľom ustanovenia Exekučného poriadku je preto práve obmedzenie jednostranného započítavania pohľadávok povinným len na prípady, ak aj povinný má svoju pohľadávku voči oprávnenému priznanú exekučným titulom s tým, že povinný by si mal prípadné kompenzačné námietky uplatňovať v rámci tzv. základného konania, ktoré voči nemu viedol oprávnený a ktorého výsledkom je exekučný titul, resp. bez zbytočného odkladu po tom, ako sa pohľadávky stretli, a nie až v exekučnom konaní. Preto, vzhľadom na cieľ a zmysel novej právnej úpravy Exekučného poriadku, je potrebné slovné spojenie „po začatí exekúcie sa neprihliadne“, v ustanovení Exekučného poriadku vykladať doslovným výkladom tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému. Pre exekučný súd je preto právne významné, kedy nastal a bol doručený kompenzačný prejav povinného oprávnenému, t.j. či pred alebo po začatí exekúcie, nakoľko z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že po začatí exekúcie už súd prihliadne iba na pohľadávku priznanú povinnému exekučným titulom. Slovné spojenie „po začatí exekúcie“ teda nesúvisí s tým kedy nastal kompenzačný prejav povinného ale s tým, či je predmetom započítacieho prejavu pohľadávka priznaná exekučným titulom alebo nie, pretože práve to je okolnosť, v zmysle zákona ( Exekučného poriadku), na ktorú súd prihliada. Exekučný súd teda v rámci posudzovania dôvodnosti obrany povinného zisťoval okamih kedy došlo k adresovaniu započítania a potom, ak k adresovaniu a doručeniu započítania povinného oprávnenému došlo až po začatí exekúcie, súd nemohol prihliadnuť na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky povinného.

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že pohľadávky, ktoré si započítaval povinný voči oprávnenému boli hradené z časti ešte v čase pred právoplatnosťou exekučného titulu a z časti pred vykonateľnosťou exekučného titulu. Povinnému teda nič nebránilo v tom, aby si svoje pohľadávky voči oprávnenému nechal priznať v súdnom konaní, z ktorého by mal samostatný exekučný titul. V zmysle ustanovenia § 61e Exekučného poriadku, a teda obrane povinného môže súd poskytnúť ochranu len v prípade započítavania judikovaných pohľadávok povinného, čo však v tomto konaní nenastalo. Uvedené konanie povinného, je možné považovať práve za také špekulatívne a účelové započítavanie pohľadávok, ktorému má ustanovenie § 61e Exekučného poriadku brániť. Pre úplnosť súd ďalej uvádza, že povinný za predpokladu, že by si objektívne nemohol nejakú okolnosť voči oprávnenému uplatniť v exekučnom konaní (prípadne aj subjektívne, nakoľko započítanie pohľadávok je právom a nie povinnosťou), má stále právo domáhať sa priznania svojho nároku žalobou v súdnom konaní, ktorého výsledkom bude exekučný titul.

16. Povinný okrem tvrdení o započítaní pohľadávok, neuviedol ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o zániku vymáhaného nároku o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

17. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

18. Povinný vo svojom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie zároveň žiadal o možnosť splácania svojho dlhu v splátkach. K uvedenému súd dáva do pozornosti § 61g ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že o povolení splátkového kalendára rozhoduje súdny exekútor a preto súd o tejto časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko to prislúcha súdnemu exekútorovi, ktorý vydá rozhodnutie.

19. Povinný ďalej vo svojom návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie žiadal o odklad exekúcie. K tomuto súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 61h ods. 1 písm. d) Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Z uvedeného vyplýva, že o tejto žiadosti rozhoduje súdny exekútor.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie čo i len v časti a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie

a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

25. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

26. Podľa , základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

27. Nakoľko si žiaden z účastníkov konania neuplatnil trovy exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.