Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/116/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/ XX, W., zastúpeného RYBÁR advokát, s.r.o., A. Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovaným 1/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, P. F. P. a 2/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, P. F. P., obidvaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO: 50 473 522, o vypratanie priestorov nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. -393 z 31.03.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, tvrdiac, že je vlastník, uloženia povinnosti žalovaným vypratať miestnosť (izbu) vo výmere 13,76 m2, ktorá je súčasťou bytu č. X., nachádzajúceho sa na X. poschodí rodinného domu č. XXX, postaveného na parcele C KN č. 3660/4 o výmere 130 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. P. F. P. ako aj vypratať časť miestnosti o výmere 133 m2, ktorú užívajú vo výmere 16 m2 a ktorá je súčasťou nebytového priestoru č. X, nachádzajúceho sa v podkroví rodinného domu č. XXX, tvrdiac, že ich užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu, t. j. neoprávnene. Mal za to, že základným predpokladom úspechu žaloby o vypratanie v prípade nehnuteľnosti je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu ku dňu rozhodovania súdu k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáha, preukázanie, že nehnuteľnosť sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale ku dňu rozhodovania súdu sa nachádza v moci inej osoby, ktorá ju odmieta vypratať a túto zadržiava protiprávne, pričom dôkazné bremeno preukázať uvedené predpoklady zaťažuje žalobcu. Identifikácia priestorov, ktorých vypratania sa žalobca domáha, bola medzi stranami sporu nesporná, bolo preukázané, že spoločné priestory predstavuje izba nachádzajúca sa nad spoločným podchodom medzi tohto času bytovým domom č. XXX a rodinným domom č. XXXX, ktorá je smerovaná na západ, na železničnú trať a časť povalového priestoru nad touto izbou. Medzi stranami sporu bolo taktiež nesporným, že tieto priestory držia a užívajú žalovaní aj ku dňu rozhodnutia súdu. Sporným bola existencia vlastníckeho práva žalobcu k týmto priestorom, keďže žalovaní sa považovali za ich vlastníkov, čím bola sporná aj žalobcom tvrdená neexistencia titulu na strane žalovaných, oprávňujúceho ich tento priestor držať a užívať. Žalobca vlastnícke právo k týmto priestorom preukazoval výpisom z listu vlastníctva, pričom toto jeho vlastníctvo bolo v konaní sporované a tak iba samotný výpis z listu vlastníctva na preukázanie jeho vlastníctva k sporným priestorom nepostačuje, keďže bez ďalšieho nie je spôsobilé viesť ku záveru o súladnosti tohto zápisu so skutočným stavom. Podľa o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak, t. j. ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku.

Existenciu vlastníckeho práva žalobcu k sporným priestorom nepreukazujú ani žalobcom predložené listinné dôkazy, a to znalecký posudok č. 50/2018, zápisnica o komisionálnom rokovaní D. D. zo dňa 15.07.1696 a rozhodnutie o odpísaní bezúročnej pôžičky zo dňa 09.06.1978, a to ani jednotlivo ani všetky spolu a ani v spojení so žalobcom predloženým výpisom z listu vlastníctva. Uvedené listiny nielenže nepredstavujú nadobúdací titul, ale tieto ani nevyvracajú žalovanými uvádzanú dohodu ich právnych predchodcov s právnymi predchodcami žalobcu o tom, že nad podchodom bude mať každá zo sestier jednu izbu, D. D., právna predchodkyňa žalobcu bude mať izbu na východ s výhľadom do záhrady a I. R., právna predchodkyňa žalovaných bude mať izbu na zápas, s výhľadom na železnicu a každá si takto svoju izbu stavala za vlastné finančné prostriedky. Aj keď žalobca správne uvádzal, že zo zápisnice o komisionálnom rokovaní o žiadosti jeho právnej predchodkyne D. D. z 15.07.1969 nevyplýva, v časti Vyjadrenie susedov okrem vyjadrenia „Od Zátka vymurovať fajermúr bez okien do dvora. Stavebník nebude požadovať zmenu komína z letnej kuchyne, keď nastane dymenie pri nadstavbe“ iné vyjadrenie, resp. iné, ďalšie námietky susedov. Z tejto zápisnice však vyplýva, že žiadateľka D. D. podala u Odboru výstavby Okresného národného výboru v Čadci žiadosť o vydanie rozhodnutia o prípustnosti nadstavby rodinného domu, ktorá podľa predloženého projektu má pozostávať z jednej kuchyne, dvoch detských izieb, jednej obývačky, jednej spálne a sociálneho zariadenia. Porovnaním tejto zápisnice so zápisnicou zo dňa 22.07.1969 žiadateľa I. R., právneho predchodcu žalovaných vyplýva, že žiadal o vydanie rozhodnutia o prípustnosti nadstavby rodinného domu s rovnakým počtom miestností ako žiadateľka D. D., pretože nadstavba jeho rodinného domu mala podľa predloženého projektu pozostávať z jednej kuchyne, dvoch detských izieb, jednej obývačky, jednej spálne a sociálneho zariadenia. Zároveň porovnaním zápisnice žiadateľky D. D. so znaleckým posudkom č. 4/1999, ktorý na základe objednávky vyhotovil znalec Ing. Pavol Valárik vyplýva, že druhé nadzemné podlažie rodinného domu č. XXX malo presne ten istý počet miestností aký je v zápisnici zo dňa 15.07.1969. Podľa strany 5 znaleckého posudku malo prvé nadzemné podlažie - prízemie rodinného domu č. XXX kuchyňu, izbu a ďalšie dve izby a sociálne zariadenie a na poschodí je rovnaký byt ako v prízemí zväčšený o jednu obytnú izbu nad podbráním domu, tak na poschodí je kuchyňa a štyri izby, čo je rovnaký počet izieb ako je uvedené v zápisnici z 15.07.1969. Z bodu 3.1.1. znaleckého posudku vyplýva, že na poschodí nad vstupnou bránou sú dve izby, pričom jednu užíva vlastník domu č. XXX a druhú vlastník vedľajšieho domu. Uvedené porovnanie zápisnice žiadateľky D. D. z 15.07.1969 so zápisnicou žiadateľa I. R. a so znaleckým posudkom č. 4/1999 vyvracia tvrdenie žalobcu o príslušnosti tejto spornej izby k rodinnému domu č. XXX a jeho tvrdenie o vlastníctve jeho právnych predchodcov ku tejto izbe i jeho vlastníctve. Hoci žalobca namietal, že posudok bol vyhotovený za účelom vyhotovenia nehnuteľností a vyjadruje sa k užívaniu v roku 1999, nie k vlastníckym vzťahom, je logické, ak D. D. by sa cítila byť vlastníčkou tejto spornej izby, ako žalobca počas celého sporu uvádza a vyzývala žalovaných a ich právnych predchodcov, aby túto izbu a povalový priestor vypratali, bola by v rámci oceňovania domu dala oceniť i sporný priestor. Takéto konanie D. D. z tohto znaleckého posudku nevyplýva, naopak vyplýva z neho, že nad podbráním užívala iba jednu izbu a navyše druhé nadzemné podlažie - poschodie bolo v posudku uvedené v takom rozsahu a s takým počtom izieb ako vyplýva aj zo zápisnice z 15.07.1969. V nadväznosti na uvedené porovnanie zápisnice zo dňa 15.07.1969 žiadateľky D. D. so znaleckým posudkom č. 4/1999, jej správanie ako objednávateľky tohto znaleckého posudku súd nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie vyžiadaním spisových materiálov Výst./57-12-327-169-A týkajúceho sa nadstavby rodinného domu č. XXX, Výst./58-12-327-1969-A týkajúceho sa nadstavby rodinného domu č. XXXX a spisového materiálu Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor Z-3734/2018-755/2018, nakoľko to považoval za nadbytočné. V zhode s uvedeným porovnaním zápisnice so znaleckým posudkom, opísaným správaním D. D. ako objednávateľky pri vyhotovovaní tohto znaleckého posudku, je i čestné vyhlásenie sestry právnych predchodkýň žalobcu a žalovaných M. J. z 26.07.2021, ktorá uviedla, že jednoznačne izby, ktoré vznikli prepojením domov D. D. a I. R. vždy patrili jedna vzniknutá izba k jednému domu a druhá k druhému domu. Izbu smerujúcu do dvora si vybrala sestra D. kvôli balkónu a izba s oknom do ulice je majetkom I., patrí k jej domu. Sestra D. nikdy nespomenula, že izbu treba U. vziať, ani nič iné, čo by nasvedčovalo tomu, že s izbou je niečo v neporiadku. V zhode s týmto porovnaním a čestným vyhlásením sú i ďalšie svedecké výpovede svedkov E. J., M. J., D. D., PhDr. I. D., MUDr. E. D., ktorí vypovedali o svojej vedomosti, že medzi sestrami D. D. a I. R. bola dohoda o tom, že každá bude mať nad podchodom jednu izbu a každá si aj svoju izbu stavala sama. V nadväznosti na uvedenú zhodu výpovedí týchto svedkov, ktorých žalobca v konaní spochybňoval, so správaním sa D. D. pri vyhotovení znaleckého posudku a oceňovaní rodinného domu č. XXX, nemal dôvod týmto výpovediam neveriť, hoc inak príbuzenský vzťah je spôsobilý vyvolať pochybnosti o vierohodnosti a objektívnosti svedeckej výpovede. Naopak pokiaľ matka žalobcu uvádzala, že neexistuje kúpna, darovacia ani žiadna iná dohoda, jej vyjadrenie spochybňuje príbuzenský vzťah k žalobcovi a tiež toto vyjadrenie je v rozpore

so správaním sa jej matky D. D. pri zabezpečovaní znaleckého posudku č. 4/1999. Taktiež pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že D. D. vyzývala žalovaných a ich právnych predchodcov, aby vypratali spornú izbu, k tomuto tvrdeniu nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. Výpoveď svedka Q. P., že má vedomosť o tom, že D. D. vyzývala právnych predchodcov žalovaných, ako aj žalovaných, aby spornú miestnosť opustili, vyvoláva pochybnosti o jej vierohodnosti, keďže sa jedná o otca žalobcu, je iba všeobecná a nekonkrétna, pričom k otázke, aby uviedol, či pri týchto ním uvádzaných hádkach medzi sestrami bol prítomný aj niekto iný, iba všeobecne uviedol, že hovorí za seba. Rovnako pokiaľ matka žalobcu uvádzala, že matka a nevlastný otec právnych predchodcov žalovaných upozorňovali, že izbu užívajú dočasne, vyzývali ich, aby ju vypratali, je toto tvrdenie rovnako všeobecné, nekonkrétne. Navyše u matky žalobcu jej blízky príbuzenský pomer k žalobcovi vyvoláva pochybnosti o vierohodnosti jej vyjadrenia. Z výpovede iných svedkov takéto tvrdené spory medzi sestrami D. a I. nevyplynuli, naopak svedkovia v konaní vypočutí uviedli, že nemali vedomosť o sporoch medzi sestrami a uvedené vyplýva aj z čestného vyhlásenia M. J.. Žalobca tak nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že jeho právna predchodkyňa D. D. vyzývala žalovaných a ich právnych predchodcov, aby spornú izbu vypratali. Navyše toto tvrdenie žalobcu je v príkrom rozpore so správaním sa samotnej D. D. pri vyhotovovaní znaleckého posudku č. 4/1999, keď nebolo preukázané, že namietala napojenie tejto spornej izby elektrikou, kúrením na rodinný dom č. XXXX, že do tejto izby neexistuje dverný otvor z rodinného domu č. XXX. Pritom by bolo logické také konanie, ak sa osoba cíti byť vlastníkom veci, že nedovolí takéto zásadné zásahy vykonať. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že D. D. túto izbu stavala z vlastných finančných prostriedkov, keďže iba samotné rozhodnutie o odpísaní nenávratnej bezúročnej pôžičky zo dňa 09.06.1979 takéto financovanie nepreukazuje. V tomto smere poukázal, že Okresný národný výbor Čadca, odbor výstavby rozhodnutím Výst.327/1970 zo dňa 05.01.1971 poskytol aj na nadstavbu rodinného domu právnych predchodcov žalovaných nenávratnú bezúročnú pôžičku. Zároveň financovanie výstavby uvedenej izby D. D. vylučuje i jej už opísané správanie. Je logickým, že v prípade, ak by sa D. D. bola cítila byť vlastníčkou tejto izby, bola by výstavbu tejto izby financovala, nebola by súhlasila s údajmi obsiahnutými v znaleckom posudku č. 4/1999 tak v časti, kde je uvedené, že jednu izbu nad podbráním domu užíva dom č. XXX a jednu izbu vedľajší dom, ani s údajmi, kde je opísané druhé nadzemné podlažie - poschodie, kde je uvedené, že na poschodí je rovnaký byt ako v prízemí, je zväčšený o jednu obytnú miestnosť nad podbráním, t. j. rovnaký počet miestností ako v zápisnici zo dňa 15.07.1969. V nadväznosti na uvedené správanie sa D. D. súd nemal dôvod neveriť výpovediam v konaní vypočutých svedkov, ktorí vypovedali, že každá zo sestier si financovala svoju izbu sama. Pokiaľ žalobca poukazoval pri preukázaní svojho vlastníckeho práva k sporným miestnostiam na znalecký posudok č. 50/2018 v znení jeho doplnenia č. 1, tento znalecký posudok sa vyjadruje k projektovej dokumentácii a hoc konštatuje, že podľa projektovej dokumentácie obe obytné miestnosti sú súčasťou rodinného domu číslo XXX, tiež konštatuje existenciu stavebných úprav na základe ústnej dohody vtedajších vlastníkov. Napokon otázka vlastníckeho práva je otázkou právnou, nie otázkou odbornou. Tiež pokiaľ žalobca v rámci svojho procesného útoku poukazoval na to, že obe tieto miestnosti boli postavené nad pozemkom žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ani táto okolnosť nezakladá vlastnícke právo k spornej izbe v prospech žalobcu. Zo všetkých uvedených dôvodov súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, a to každého dôkazu jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že žalobca svoje vlastnícke právo k spornej izbe a povalovému priestoru prináležiacemu k tejto izbe nepreukázal a prejudiciálne ustálil, že uvedené sporné priestory titulom ich zhotovenia a financovania právnymi predchodcami žalovaných patria k rodinnému domu žalovaných č. XXXX, a preto zo všetkých uvedených dôvodov žalobu žalobcu zamietol. Vzhľadom na plný úspech žalovaných v spore im priznal podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny zástupca žalobcu z dôvodov podľa ust. , , , , a a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že rozhodnutie musí spĺňať zákonné parametre a strane sporu musí byť daná jasná a zrozumiteľná odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia. Keďže rozhodnutie nezodpovedá uvedeným požiadavkám, považoval ho za nepreskúmateľné, popierajúce účel, zmysel a podstatu dôkaznej povinnosti strany sporu, a preto ho vnímal ako svojvoľný, arbitrárny a teda ústavne neakceptovateľný. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za zmätočné, nekonzistentné a vzájomne si protirečivé, čo bolo spôsobené najmä tým, že súd sa v odôvodnení koncentroval len na prostriedky procesného útoku žalobcu, pričom otázke údajného vlastníckeho práva žalovaných venoval len necelú vetu. Rešpektoval právny názor najvyšších súdnych autorít, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako prejudiciálnu otázku posúdiť vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam, za podmienky, že toto je v konaní objektívne rozporované relevantnými skutkovými a právnymi skutočnosťami, a preto pri posúdení otázky, kto je vlastníkom nehnuteľností sa môže odchýliť aj od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Podľa o katastri nehnuteľností sú údaje katastra, medzi ktoré patrí aj údaj o práve k nehnuteľnostiam, hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Osoba, ktorá tvrdí, že ten, kto je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, takýmto vlastníkom nie je, musí svoje vlastníctvo aj náležite preukázať, čo sa v spore nestalo, keďže z odôvodnenia rozhodnutia sa nedozvieme, kto by mal byť vlastníkom sporných miestností a na podklade akého právneho titulu. Napriek tomu, že súd na pojednávaní 15.07.2021 a 19.01.2022 opakovane vyhlásil koncentráciu konania, následne na podklade návrhu žalovaných zo dňa 14.02.2022 pripojil do konania spis Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor V2732/99, z ktorého oboznámil najmä znalecký posudok č. 4/1999, pričom tomuto návrhu žalovaných vzhľadom na zásadu koncentrácie konania nemalo byť vyhovené. Pritom znalecký posudok nebol žalobcovi ani doručený a o tom, že je súčasťou spisu sa dozvedel až na pojednávaní 31.03.2022, na ktorom bolo aj vyhlásené rozhodnutie. Súd prvej inštancie na svojom prvom pojednávaní 15.07.2021 pri predbežnom právnom posúdení vyslovil právny názor, že bude ako otázku prejudiciálnu skúmať vlastnícke právo strán sporu k sporným nehnuteľnostiam a následne vykonal výsluchy svedkov, ktorých vykonanie na tomto prvom pojednávaní žalobcovi vopred neavizoval, a to so zameraním na posúdenie tejto prejudiciálnej otázky. Žalobca preto nemal vedomosť, že súd požiadal žalovaných o zabezpečenie týchto svedkov na pojednávaní za účelom ich výsluchu a nemohol účinne a efektívne využiť všetky prostriedky procesnej obrany, čo predstavuje inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podaním zo dňa 03.03.2022 navrhol zabezpečenie spisu Okresného národného výboru v Čadci, odbor výstavby sp. zn. -327-1969-A, ktorý sa týka stavebného konania stavebníka D. D. a manželka D. (právni predchodcovia žalobcu) k výstavbe nadstavby rodinného domu č. XXX ako aj spis Okresného národného výboru v Čadci, odbor výstavby sp. zn. -327-1969-A, ktorý sa týka stavebného konania stavebníka R. I. a manželka I. (právni predchodcovia žalovaných) k výstavbe nadstavby rodinného domu, na ktorom dôkaznom návrhu zotrval aj pred vyhlásením dokazovania za skončené, pričom o tomto dôkaznom návrhu súd vôbec procesne nerozhodol a nedal mu náležitú odpoveď, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal, hoci jeho obsah môže byť vo vzťahu k prejednávanej veci relevantný. Konštatovanie súdu v tomto smere až v odôvodnení napadnutého rozsudku, že vykonanie takéhoto dôkazu považuje za nadbytočné, takouto odpoveďou aj s poukazom na absenciu vedomosti o celom obsahu týchto spisov, rozhodne nie je a takýto postup nevykazuje zachovanie zásady práva na spravodlivý proces a nie je vyjadrením rovnosti sporových strán v rozhodovacej činnosti súdu. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojim procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom a spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že do konania predložil znalecký posudok č. 50/2018 v znení jeho doplnenia č. 1, z ktorého je zrejmé, že dotknuté sporné nehnuteľnosti sú súčasťou rodinného domu č. XXX, čo plne zodpovedá schválenej projektovej dokumentácii nadstavby rodinného domu s. č. XXX, ktorá je riešená ako jeden funkčný celok, pričom je jediným technickým podkladom, ktorá je schválená príslušným stavebným úradom, a podľa ktorej sa stavali aj dotknuté sporné nehnuteľnosti ako súčasť rodinného domu č. s. XXX, keď iný stavebným úradom schválený podklad pre výstavbu tejto miestnosti v konaní predložený nebol. Rodinný dom č. XXX, resp. predmetná nadstavba bola skolaudovaná bez akýchkoľvek dohôd ako celok podľa schválenej projektovej dokumentácie, bola vo výlučnom vlastníctve jeho právnych predchodcov. Sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú nad pozemkom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Ďalej poukázal na nesúlad medzi zápisnicou Obce P. F. P. zo dňa 22.07.1969 v časti označenia pozemku, na ktorom mala byť realizovaná výstavba parc. č. 1659 a skutočným stavom, na ktorom stojí rodinný dom č.s. XXXX (parc. č. 3664/1). Preto takáto listina nie je hodnovernou a je nepoužiteľná. V konaní predložil evidenčný list č. XXXX a náčrt o miestnom šetrení a meraní z roku 1973 č. 419, z ktorých je zrejmé, že obe sporné nehnuteľnosti sú funkčne, technicky súčasťou domu č. XXX v jeho vlastníctve, ktoré dôkazy, námietky zostali zo strany súdu nepovšimnuté. Napriek vyššie označeným listinným dôkazom, znaleckému posudku, skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu sa z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dozvedáme, že tieto nepredstavujú nadobúdací titul, sporné nehnuteľnosti patria domu XXXX, a to na základe ich zhotovenia a financovania právnymi predchodcami žalovaných, k čomu však súd neponúka žiadne skutkové a právne tvrdenia, neoznačuje žiadne listinné ani iné dôkazy. Súd neuvádza ako sa vysporiadal s odbornými závermi znalca v znaleckom posudku č. 50/2018. Súdu neprináleží skúmať súčasťou akej nehnuteľnosti sú sporné priestory, keďže je to otázka odborná na znalca. Rovnako financovanie nie je nadobúdacím titulom vlastníckeho práva podľa a nasl. . Súd k miestnosti povala (predmet konania) neuvádza v napadnutom rozhodnutí žiadne skutkové

ani právne závery. Jeho právni predchodcovia ako vlastníci rodinného domu č.s. XXX (hlavná stavba) nadobudli vlastnícke právo (právny titul) k sporným nehnuteľnostiam zhotovením tejto nadstavby, ktorá je súčasťou rodinného domu č. s. XXX. Prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny nemenia nič na vlastníctve nehnuteľnej veci, táto sa stala len súčasťou existujúcej stavby, na čom nemení nič ani rozsah uskutočnených stavebných prác, ani to, či sa jedná o podstatné opravy alebo nie, resp. z akých prostriedkov boli vynaložená náklady spojené s nadstavbou. K tvrdeniu súdu prvého stupňa, že vlastníctvo pozemku, nad ktorým je postavená sporná izba, nie je rozhodné, poukázal na to, že pre ochranu pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavno-právne akceptovať výstavbu trvalej stavby (sporná izba nad pozemkom 3663/1 a povalový priestor) bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby (ÚS SR č. 19/2009) čo spoľahlivo preukázal, pričom žalovaný ničím nepreukázal vlastnícky vzťah k tejto parcele. Ak teda žalovaní poukazujú na výstavbu rodinného domu č. s. XXXX, z obsahu spisu je zrejmé, že nedošlo k zániku pôvodnej stavby, teda ani k vytvoreniu novej stavby a teda žalovaným nesvedčí žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca, ktorý ho taktiež žiadal zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd zistil, že ním predložené listinné dôkazy, a to znalecký posudok č. 50/2018, zápisnica o komisionálnom rokovaní D. D. zo dňa 15.07.1969, bez ktorého dokladu nebolo možné ani v tej dobe začať s výstavbou nepreukazujú vlastnícky vzťah tak isto ako ani list vlastníctva č. XXXX a história vlastníctva a neslúžili súdu ani na vyvrátenie len ústnych tvrdení žalovanej strany bez relevantných dôkazov. Mal za to, že súd musí brať do úvahy predložené listinné dôkazy a nie ničím nepodložené tvrdenia, keď ním predložené listinné dôkazy sa týkajú iba rodinného domu č. XXX. Súd zvláštnym spôsobom pristúpil k hodnoteniu predkladaných listinných dôkazov, tak žalovanou stranou ako aj žalobcom, z čoho je zrejmé, že vyberá pre svoje hodnotenie iba listinné, resp. ústne svedectvá, tak ako to vyhovuje jeho konečnej predstave v prospech žalovaného. Dôkazy nehodnotí vo vzájomných súvislostiach, pretože inak by musel nutne dospieť k inému záveru ako dospel. Vôbec sa nezaoberá znaleckým posudkom č. 12/2022 predloženým žalovanou stranou, v ktorom sa znalkyňa zaoberá vyhotovením rodinného domu č. XXXX po miestnej ohliadke 23.11.2021 za účasti jeho vlastníkov, t. j. žalovaných a v ktorom je konštatované, že dispozičné riešenie v úrovni druhého nadzemného podlažia nie je v súlade s predloženou technickou dokumentáciou a bolo čiastočne zmenené, pričom skutkový stav bol zistený meraním priamo na mieste. Zo znaleckého posudku pritom vyplýva, že má tieto miestnosti - WC, kúpeľňa, chodba, kuchyňa, dve izby a zabratá miestnosť. Znalkyňa ďalej konštatuje, že podľa stavu zisteného na obhliadke je priestor 2. NP v mieste podbránia rozdelený stredovou konštrukciou v smere osi juh sever na dve miestnosti - obytnú izbu orientovanú do ulice (na západ), ktorú využíva pre svoje potreby rodinný dom č. XXXX (nie patrí k tomuto rodinnému domu tak ako to vyhodnotil súd) a obytnú izbu s balkónom orientovanú do dvora (na východ), ktorá je súčasťou rodinného domu č. XXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní si boli vedomí, aký je právny stav so zabratou miestnosťou, teda že nepatrí k ich rodinnému domu, ale k rodinnému domu č. XXX, keďže dali takúto informáciu znalkyni. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dom č. XXXX je postavený na menšom pozemku, teda že pozostáva len z kuchyne, dvoch izieb, WC, kúpeľne a spornej miestnosti nazvanou detskou izbou, čo v skutočnosti predstavuje iba dve izby a jednu zabratú miestnosť a nie tak ako to vyhodnotil súd, že pozostáva z kuchyne, dvoch detských izieb, jednej obývačky, jednej spálne a zo sociálneho zariadenia, čo predstavuje štyri izby. Keby súd vykonal a zhodnotil všetky predložené dôkazy vo všetkých súvislostiach musel by dospieť k záveru, že žalovaný pre ním tvrdenú veľkosť a počet miestností nemal k dispozícii zodpovedajúci pozemok, ktorý má šírku len 8 m, pričom pre dom tvrdený žalovanou stranou a súdom by bol nutný pozemok o šírke 13,25 m pôdorysnej plochy 127,2 m2. Tvrdený počet miestností žalovaným a súdom je technicky nemožný na pozemku, ktorý má žalovaný vo vlastníctve, keď tvrdený počet miestností súdom a žalovanou stranou znalecký posudok č. 12/2022 vylučuje. Výkres skutočného zamerania 2. podlažia je v súlade s listom vlastníctva, nakoľko pôdorysná plocha zastavanej plochy pozemku rodinným domom č. XXXX je 90 m2, čo pri rozmeroch rodinného domu a zistenej šírky pozemku parc. č. 3664/1 zodpovedá šírke pozemku 8, z čoho vyplýva, že miestnosť nad podchodom nikdy nepatrila ani nemôže patriť k domu č. XXXX. Z posudku by súd musel navyše zistiť, že nadstavba rodinného domu nie je evidovaná v geodetických údajoch katastra, pričom ani nemôže byť, nakoľko sa nachádza na inom parcelnom čísle 3659. Uvedenými skutočnosťami sa súd nezaoberal, ale zaoberal sa tým, čo mala urobiť neb. D. D. v roku 1999, pričom ani nie je zrejmé, na základe čoho ustálil jej chovanie, keď zrejme nedal do vzájomnej súvislosti výpovede svedkov žalovanej strany a čestné prehlásenie manžela neb. D. D. D. D., z ktorého je zrejmé, že mala dostatok finančných

prostriedkov, keď D. D. bol taktiež účastníkom stavebného konania a aj stavebníkom. Ďalej poukázal na svedecké výpovede svedkov žalovanej strany vo vzťahu k neb. D. D., a to svedkyne M. J. a E. J., ktorí ju vyhodnotili ako konfliktnú a priebojnú, ktorá všetko chcela a z ktorých je nepravdepodobné, že by sa správala tak ako to vyhodnotil súd, resp. tak ako to chcel vyhodnotiť, pretože skôr by bolo logické jej správanie, že došlo ku konfliktu s neb. sestrou I. R., keď znalec potreboval zamerať zabratú miestnosť a nastal pri tom konflikt, o čo znalec zrejme nemal záujem a urobil posudok tak ako ho urobil a hodnotu nehnuteľnosti zrejme stanovil aj bez zamerania a iba konštatoval užívanie miestností a nie vlastníctvo, čo samozrejme nemá žiadny vplyv na určenie vlastníckeho práva, keď nakoniec spornú miestnosť zahrnul do domu č. XXX vo výkresovej časti. Súd naopak vyhodnocoval konanie účastníkov v čase spred 23 rokov, ktoré nemožno potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko účastníci tohto sú už dávno mŕtvi. Pri hodnotení posudku č. 4/1999 nebral súd do úvahy, že úlohou znalca bolo iba ohodnotiť rodinný dom č. XXX a nie sa vyjadrovať k vlastníctvu jednotlivých miestností, keď aj vo výkresovej časti tohto posudku je predmetná sporná miestnosť zakreslená ako súčasť rodinného domu č. XXX v čase stanovovania hodnoty rodinného domu bez prepojenia s domom č. XXXX. Znalecký posudok bol predložený súdu po vyhlásenej koncentrácii konania a bez možnosti oboznámenia sa s jeho obsahom a skúmania toho, či neboli poručené ust. § 68 ods. 2,3 Katastrálneho zákona. Pri hodnotení výpovede svedkyne Ing. D. P., ktorá sa tam narodila, žila a prichádzala do priameho kontaktu s právnymi predchodcami žalobcu aj žalovaných a bola aj spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a pozemkov, jej svedectvo súd neberie do úvahy, keď zarážajúco vyznieva hodnotenie súdu, že pokiaľ Ing. D. P., matka žalobcu, uvádzala, že neexistuje kúpna, darovacia zmluva ani žiadna iná dohoda (predsa toto je zákonom stanovená podmienka a nie svojvoľné tvrdenie svedkyne) jej vyjadrenie spochybňuje príbuzenským vzťahom k žalobcovi a tiež toto vyjadrenie je v rozpore so správaním sa jej matky, D. D. pri zabezpečovaní znaleckého posudku č. 4/1999. Pre súd má väčšiu váhu svedectvo svedkov, ktorí tam ani nebývali, nenavštevovali sa, resp. boli v tom čase maloletí alebo sa narodili a tieto preferuje pred výpisom z listu vlastníctva, históriou nadobúdania vlastníctva a garantovanou ochranou vlastníckeho práva. Ďalej porovnal, vzhľadom na skutočnosť, že svedkovia podľa súdu mali vypovedať zhodne, keďže z ich výpovedí vyplýva opak, a to svedkyne D. J., M. J., D. D., E. J., PhDr. D. D., Ing. H. R., M. J., uvádzajúc ich príbuzenský vzťah k žalovanému. Súčasne sa vyjadril k finančným možnostiam svojich právnych predchodcov a právnych predchodcov žalovaných na predmetnú nadstavbu, ďalej mal za to, že podľa súdu nebolo potrebné rešpektovať v tom čase platný Stavebný zákon č. 87/1957 Zb., podľa ktorého o žiadnej takejto deľbe miestností nebolo možné ani uvažovať, keď stavebné konanie k rodinnému domu č. XXX prebehlo bez takýchto záverov a dohôd, ktoré by museli byť vyriešené v stavebnom konaní.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Žalobca neuvádza konkrétne, na ktorých miestach odôvodnenia súdneho rozhodnutia je nekonzistentné, zmätočné a vzájomne si protirečivé. Pokiaľ tvrdil, že až na pojednávaní konanom 31.03.2022 sa dozvedel o pripojení znaleckého posudku č. 4/1999 a nebol mu doručený, mohol vzniesť návrh na odročenie pojednávania, aby sa s ním mohol bližšie oboznámiť. Pokiaľ nemal vedomosť o tom, že žalovaní zabezpečia prítomnosť svedkov za účelom výsluchu po tom, čo bol zo strany súdu vyslovený predbežný právny názor, že bude prejudiciálne posudzovať otázku vlastníckeho práva, mali za to, že v zmysle zásady právo patrí bdelým mohol zvoliť taký procesný postup, aby taktiež navrhnutými dôkazmi preukázal existenciu jeho tvrdeného vlastníckeho práva a rovnako sa mohol oboznámiť s vyjadrením, kde navrhovali výsluchy svedkov. Súd nebol povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a nevykonanie dôkazov dostatočne odôvodnil. Súd nemusel skúmať otázku správnosti parcely č. 3659 a skutočného stavu, na ktorom stojí rodinný dom č. s. XXXX, t. j. parcela č. 3664/1, pretože to nebolo predmetom súdneho konania. Námietky voči znaleckému posudku, ktoré v odvolaní žalobca napáda, mohol účinne uplatňovať už v základnom konaní, pričom jeho námietky nie sú ničím podložené a odrážajú len jeho subjektívny názor. Súkromný znalecký posudok obsahuje riadnu znaleckú doložku, má všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto má rovnakú váhu ako keby bolo znalecké dokazovanie nariadené súdom. Pokiaľ žalobca poukazoval na svedecké výpovede, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní, a ktoré dostatočne odôvodňujú záver, že žalobca nie je vlastníkom nehnuteľností, súd postupoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti v súlade so zákonom.

5. Zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedol, že nie sporné, že znalecký posudok č. 4/1999 mu nebol doručený, že je súčasťou spisu sa dozvedel až na pojednávaní 31.03.2022, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie. Právo strany na doručenie písomností zabezpečených súdom

je potrebné považovať za súčasť práva na spravodlivý proces, pretože má právo procesne reagovať na výsledky procesnej aktivity protistrany, aby bola zachovaná rovnosť strán. Súd na svojom prvom pojednávaní, po tom, čo vo svojom predbežnom právnom názore prvýkrát vyslovil, že bude ako otázku prejudiciálnu skúmať vlastnícke právo strán k sporným nehnuteľnostiam, vykonal výsluch svedkov, ktorých vykonanie na tomto prvom pojednávaní žalobcovi neavizoval, v dôsledku čoho nemal vedomosť, že požiadal žalovaných o zabezpečenie týchto svedkov za účelom ich výsluchu k otázke vlastníckeho práva a nemohol efektívne a účinne využiť prostriedky procesnej obrany.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných ďalej uviedol, že v znaleckom posudku 12/2022 sú uvádzané iba skutočnosti zistené znalkyňou, ktoré si on nevymyslel, pričom znalkyňa vychádzala z dokladov poskytnutých jej žalovanými. Pokiaľ sa jedná o znalecký posudok č. 4/1999 konštatoval iba, čo bolo úlohou znalca, t. j. stanoviť hodnotu rodinného domu č. XXX, preto vyjadrenie žalovaných má za účel zľahčiť skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku č. 12/2022, keď navyše nenapádal predmetné znalecké posudky, ale poukazoval na spôsob a termíny ako sa do spisu dostali. V ďalšom uvádza, ako mal súd hodnotiť listinné dôkazy predložené žalovanými počas konania, t. j. rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 31.07.1969, zápisnicu z 22.07.1969, rozhodnutie z 31.07.1972, ktoré vyvrátil znalecký posudok č. 12/2022, predložený žalovanými, ktoré skutočnosti súd nebral do úvahy. Ďalej uviedol projekt plynofikácie, ktorý už na prvý pohľad nedokazuje, nekorešponduje s predtým predloženými dokladmi a nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu pre určenie príslušnosti jednotlivých miestností na liste vlastníctva, keď následne bola predkladaná ďalšia dokumentácia. Pritom predkladaná dokumentácia nespĺňa minimálne požiadavky technickej dokumentácie pre stavby, keď túto dokumentáciu spochybnil aj ním navrhnutý svedok.

7. Žalovaní vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ďalej uviedli, že pokiaľ tvrdí, že nebol oboznámený so znaleckým posudkom č. 4/1999, dozvedel sa o ňom až na pojednávaní, táto skutočnosť je irelevantná, keďže znalecký posudok bol objednaný D. D. a bol vypracovaný za účelom prevodu nehnuteľností, t. j. pre potreby kúpnej a darovacej zmluvy, ktorú uzatvorila práve so žalobcom, z ktorého dôvodu nemôže argumentovať, že so znaleckým posudkom oboznámený nebol a je s ním oboznámený už od roku 1999, odkedy slúžil ako podklad pre scudzovacie úkony. Pokiaľ žalobca tvrdil, že síce mal vedomosť o ich návrhu na výsluch svedkov, avšak neočakával, že sa na pojednávaní 15.07.2021 tieto výsluchy vykonajú, tak na tomto pojednávaní výsluchy navrhnutých svedkov nijako nerozporoval a týchto aj vypočul.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia napĺňajúcim atribúty ust. , ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu krajský súd dopĺňa, že žalobca si sám protirečí v tom, keď uvádza, že z odôvodnenia rozsudku sa nedozvedáme, kto má byť vlastníkom sporných nehnuteľností a na základe akého titulu, keďže sám následne vo svojom odvolaní (bod 18.) uvádza, že práve z odôvodnenia rozsudku sa dozvedel o tom, že sporné nehnuteľnosti patria domu XXXX, a to na základe ich zhotovenia a financovania právnymi predchodcami žalovaných, a preto neobstojí ani jeho ďalšia námietka, že vo vzťahu k uvedenému nemohol produkovať na svoju obranu tomu zodpovedajúce skutkové a právne tvrdenia, keď navyše žalovaní tento titul nadobudnutia vlastníckeho práva uvádzali v priebehu celého konania. Len pre prípad, že by sa súd nestotožnil s ich preukázanými tvrdeniami ohľadne tohto titulu nadobudnutia vlastníckeho práva uviedli, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva muselo dôjsť aj vydržaním, keď následne trvali na tom, že titulom nadobudnutia ich vlastníckeho práva je výstavba, čo ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, bolo

v konaní aj preukázané, a tým aj vyvrátená hodnovernosť zápisu na liste vlastníctva v prospech žalobcu ( o katastri nehnuteľností).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobcu krajský súd dopĺňa, že podľa súd na prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, t. j. nie je to jeho povinnosťou, keď z obsahu spisu vyplýva, že po pojednávaniach 15.07.2021, 19.01.2022 boli strany súdom vyzvané, aby oznámili ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, na základe čoho žalovaní v stanovenej lehote žiadali pripojiť spis Okresného úradu Čadca V1732/99, najmä znalecký posudok Ing. Pavla Valárika č. 4/1999, keď aj žalobcom boli následne predložené dôkazy a sám poukazuje na závery znaleckého posudku č. 12/2022, ktorý podľa jeho tvrdení bol taktiež predložený po koncentrácii konania, z ktorého pritom vyplýva, že užívanie prepojenia rodinného domu č. XXXX a č. XXX v mieste podbránia má byť rovnocenné pre oboch vlastníkov. Pokiaľ žalobca namietal, že znalecký posudok č. 4/1999 mu nebol doručený, a že je súčasťou spisu, dozvedel sa až na pojednávaní dňa 31.03.2022, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, krajský súd uvádza, že z obsahu zápisnice z pojednávania z 31.03.2022, ktorá je verejnou listinou ( ), vyplýva, že tento dôkaz súd vykonal tak, že oboznámil jeho obsah ( ), keď oboznámenie obsahu znaleckého posudku vyplýva aj z toho, že právny zástupca žalobcu sa na tomto pojednávaní k jeho obsahu vyjadroval. K námietke žalobcu, že súd nevyžiadal spis Okresného národného výboru v Čadci, odbor výstavby sp. zn. -327-1969-A a sp. zn. -327-1969-A, ktorých obsah mohol byť v prejednávanej veci relevantný, krajský súd dopĺňa, že neuviedol konkrétne listiny, ktoré z nich majú byť oboznámené a za účelom potvrdenia akých skutočností, keď súd sám bez návrhu nemôže vykonať dôkaz ( ), pričom konkrétne listiny z nich boli, či už stranou žalobcu, resp. žalovaných v konaní predložené a súd z nich pri hodnotení dôkazov vychádzal. Preto nemôže ísť o taký postup súdu znemožňujúci uplatňovať žalobcovi jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď navyše, ako uviedol sám žalobca, súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo tieto dôkazy nevykonal.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd ďalej dopĺňa, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že sporné nehnuteľnosti sa nachádzajú nad pozemkom, ktorý je v jeho vlastníctve, keďže z listinných dôkazov ním samotným predložených spolu so žalobou, a to kópie katastrálnej mapy a listu vlastníctva č. XXXX. vyplýva, že je len vlastníkom CKN parc. 3663/1 a nie parcely 3663/2 vlastnícky patriacej žalovaným, a preto neobstojí jeho tvrdenie, že nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby (izba nad pozemkom 3663/1 a povalový priestor) bez hmotnoprávneho titulu, ktorý on sám navyše k parcele 3663/2 ani len netvrdil, aj z čoho vyplýva, že ak došlo k výstavbe sporných nehnuteľností nad uvedenými parcelami, muselo to byť len na základe žalovanými tvrdenej a vykonaným dokazovaním aj preukázanej dohody medzi právnymi predchodcami strán sporu, keďže inak by žalobca sám nemal hmotnoprávny titul na výstavbu. Neobstojí ani námietka žalobcu ohľadne označenia pozemku právnych predchodcov žalovaných, na ktorom mala byť realizovaná výstavba (parc. č. 3659) so skutočným stavom, keďže vzhľadom na čas vyhotovenia listín, na ktoré žalobca poukazoval, jedná sa o stav EN (evidencie nehnuteľností), pričom ani len netvrdil, nieto preukazoval, že tento nie je súladný so súčasnými C KN parcelami vlastnícky patriacimi žalovaným, keď v konaní nebolo ani len tvrdené, nieto preukazované, že by žalovaní realizovali nadstavbu aj na inom rodinnom dome a na iných parcelách. Neobstojí ani námietka žalobcu, že súd k miestnosti povala neuvádza v napadnutom rozhodnutí žiadne skutkové ani právne závery, keďže z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva (ods. 46., 48., 50., 51., 52. a nasl.), že predmetom posudzovania súdu bola a vzťahujú sa na ňu aj ním uvádzané skutkové a právne závery. Pokiaľ žalobca poukazoval na príbuzenský pomer vypočutých svedkov k žalovanému, opomenul pritom, že títo sú aj jeho príbuzní, a to E. J., brat jeho starej mamy D. D. a žalobca je syn jeho netere. M. J. je manželka E. J., a teda žalobca je vnuk manželovej sestry a žalobcova matka je jej neter tak isto ako manželova. M. J. je sestra starej matky žalobcu D. D., teda teta jeho matky. MUDr. E. D. je manželka nevlastného syna starej matky D. D. D.. D. D. je nevlastný brat matky žalobcu. I. D. je dcéra E. J. a jeho manželky M., t. j. sesternica matky žalobcu. D. J. je dcérou E. J. a M., t. j. žalobcova matka je jej sesternica. Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu ohľadne výsluchu žalovanými zabezpečených svedkov na pojednávaní 15.07.2021, keďže žalovaní vo viacerých predchádzajúcich podaniach, s ktorými bol žalobca oboznámený, ich výsluchy navrhli. Právny zástupca na pojednávaní vykonanie týchto dôkazov nenamietal, keď navyše vypočutým svedkom za účelom objasnenia skutkového stavu kládol otázky, a teda účinne a efektívne využil prostriedky procesnej obrany.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

14. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobcu, či už v prvostupňovom alebo odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktorý priznal žalovaným, vzhľadom na ich plný úspech vo veci podľa ust. v plnom rozsahu.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a žalovaným ako plne úspešným aj v odvolacom konaní ich taktiež priznal v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).