Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/48/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: V. Z. Y., F..E..D.., Š. XX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: C. M. M., O.. XX.XX.XXXX, XXX XX E. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: D. K. F. F. R., P. XX, XXX XX F., C.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Jozef Kemp, advokát, Námestie Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob o zaplatenie sumy 131,41 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 83,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

- zo sumy 42,78 eur od 12.1.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 19,71 eur od 12.2.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 19,46 eur od 12.3.2010 do zaplatenia,

- zo sumy 1,66 eur od 12.4.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobcu v časti o zaplatenie sumy 47,80 eur s príslušenstvom zamieta.

III. Súd vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného pripúšťa.

IV. Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 29,04 eur, z toho náhradu trov konania vo výške 4,62 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov konania vo výške 24,42 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 12.10.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 131,41 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení. Predmetom záväzku poskytovateľa (právneho predchodcu žalobcu) bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka (žalovaného) platiť cenu za poskytnuté služby. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z neuhradených služieb vo výške 83,61 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.

Písomným podaním zo dňa 15.1.2013 oznámil vedľajší účastník vstup do konania na strane žalovaného.

Súd v súlade s zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 1.4.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na

Súd vykonal vo veci dokazovanie zmluvou o pripojení zo dňa 30.12.2008, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 30.12.2009 zmluvu o pripojení podľa o elektronických komunikáciách.

Žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi cenu za poskytnutie služieb za obdobie 01/2010 do 4/2010, čím porušil zmluvné povinnosti v zmysle vyššie uvedenej zmluvy.

Podľa je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telecom, a.s. a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle , na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť za poskytnuté služby, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 83,61 eur za neuhradené služby. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku a žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s nariadením vlády SR č. , súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr až do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 47,80 eur označenej ako zmluvná pokuta súd konštatuje, že táto bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.1.2014, sp. zn. ).

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Na základe uvedených skutočností súd návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol.

Podaním zo dňa 18.6.2013 žalobca vyslovil svoje stanovisko k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. V prípade vstupu vedľajšieho účastníka do konania musí ísť o návrh na rozhodnutie o práve podľa

osobitného predpisu a takýto návrh musí súd pripustiť. Ide o stup do konania na strane žalovaného v prípadoch, ak tu existuje verejný záujem. Z ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s vyplýva, že ako vedľajší účastník môže vstupovať do konaní aj právnická osoba, avšak len vo veciach ochrany práv spotrebiteľa. Z uvedených ustanovení vyplýva, že sa má jednať o žaloby, ktorých predmetom je ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany práv jedného spotrebiteľa.

Ďalšou podstatnou podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, je súhlas hlavného účastníka, na ktorého strane chce vedľajší účastník vystupovať. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.2.2013, sp. zn. , podľa ktorého je pojmovo vylúčené, aby vedľajší účastník do konania vstúpil napriek nesúhlasu účastníka konania, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný. Súdy sú povinné túto okolnosť zisťovať. V danom prípade nie je možné aplikovať

Ďalej podľa názoru žalobcu, nie je účasť vedľajšieho účastníka v konaní účelná, nakoľko súd je ex offo povinný skúmať nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka v tomto smere nie je žiadnou pridanou hodnotou.

Vedľajší účastník vstupom do konania získava informácie o citlivých údajoch spotrebiteľa ako účastníka konania, jeho meno a priezvisko, adresu, jeho zamestnanie, typ uzavretej zmluvy, jeho platobnú disciplínu. Takýmto poskytovaním osobných údajov dochádza k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov, k porušeniu telekomunikačného tajomstva podľa a nasl. Ide i o porušenie SR, kde je garantované právo na súkromie.

Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalobca žiadal, aby súd vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného nepripustil.

Súd prvého stupňa sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že zákon nemal na mysli vstup vedľajšieho účastníka do konaní, kde predmetom konania je individuálna žaloba proti spotrebiteľovi. Žiadne takého vymedzenie príslušné právne predpisy neobsahujú a výklad, ktorý žalobca používa je formalistický a reštriktívny. Pod práva spotrebiteľa je možné zahrnúť i právo na spravodlivý súdny proces, právo využiť všetky prostriedky svojej obrany na súde a napokon i právo využitia inštitútu vedľajšieho účastníctva. Súd vyjadruje svoje presvedčenie, že cieľom zákonodarcu nebolo vyňať individuálne žaloby proti spotrebiteľom z výkladu ustanovenia

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalobcu a tou je absencia súhlasu účastníka, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, je potrebné sa so žalobcom stotožniť v tom, že účelu vedľajšieho účastníctva odporuje existencia nesúhlasu toho účastníka, ktorý má byť vedľajším účastníkom podporovaný.

V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že žalovaný sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nijako nevyjadril. Fakt, že žalovaný je v konaní nečinný, nevyjadril sa k návrhu, ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nemožno bez ďalšieho dovodiť ako jeho nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Súd v konaní postupuje i keď sú účastníci konania nečinní a je povinný rozhodnúť o námietke vedľajšieho účastníctva v konaní napriek pasivite žalovaného.

Čo sa týka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a námietky žalobcu, že súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a účasť vedľajšieho účastníka v konaní nie je preto pridanou hodnotou, súd uvádza, že namietať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nie je jediným spôsobom obrany, ktorú vedľajší účastník k dispozícii má. Na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských sporoch súd prihliada ex offo, avšak nemôže ex offo napríklad prihliadať na premlčanie nároku žalobcu. Z uvedeného dôvodu súd nesúhlasí so stanoviskom žalobcu a tvrdeniami, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaného, ktorý je spotrebiteľom, je nadbytočná.

Súd sa zaoberal i námietkou žalobcu, ktorou poukazoval na porušovanie zákona o osobných údajoch, SR a zákona o elektronických komunikáciách. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že súd o vstupe vedľajšieho účastníka do konania hlavných účastníkov vždy upovedomí, resp. je povinný tak urobiť a dať im priestor, aby vyjadrili svoj nesúhlas s ich vstupom do konania. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcu, že vedľajší účastník vstupuje do konania bez vedomia spotrebiteľa. Pokiaľ by spotrebiteľ vyslovil so vstupom vedľajšieho účastníka výslovný nesúhlas, musel by súd túto skutočnosť zohľadniť. Nečinnosť hlavného účastníka, nevyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nie je možné ako nesúhlas vykladať.

Zaoberajúc sa všetkými uvedenými argumentmi žalobcu súd dospel k záveru, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného spĺňa zákonné podmienky a je potrebné jeho účasť v konaní pripustiť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého k mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 83,61 eur (64%) a žalovaný v časti zaplatenia sumy 47,80 eur (36%). V zmysle zásad pomerného rozdelenia náhrady trov konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 28% (64% - 36%).

Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,22 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnych služieb a 16,60 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a 2x písomné podanie na súd), 3x režijný paušál vo výške 7,63 eur, plus 20% DPH.

Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 28%, t.j. v sume 29,04 eur.

Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci vedľajší účastník vystupoval na strane neúspešných žalovaných, podľa právneho názoru súdu žalobcovi má byť v posudzovanej veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznaná náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie práva nielen proti neúspešnému žalovaným, ale aj proti rovnako neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi.

Vedľajším účastníkom popri žalovanom v posudzovanej veci je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ). Postavenie vedľajšieho účastníka je upravené v a je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie čiastočne je obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.

Vedľajšiemu účastníkovi totiž nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú však procesnými právami a povinnosťami a tak, ako v prípade úspechu vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, rovnako aj v prípade neúspechu musí znášať povinnosť náhrady trov konania úspešnej procesnej protistrane ( ). Vedľajší účastník pre procesný neúspech v danej veci musí preto znášať povinnosť náhrady trov konania voči úspešnému žalobcovi (Uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 24.1.2004, sp. zn. ).

Súd uložil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu s poukazom na , podľa ktorého ak advokát

zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).