Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/24/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.03.2023, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 11.03.2022 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie prokurátora.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa napadnutým rozsudkom sp. zn. zo dňa 11.03.2022 podľa obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX/ XX, C. D. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa pod číslom -44 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa , Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- obvinený, ktorý na základe Príkaznej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 10. 2019 medzi príkazcom, spoločnosťou G-SUCCES, s.r.o. so sídlom Mýtna 603/39, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 52 343 227, zastúpenej konateľom E. F. a príkazníkom – obvineným A. B., trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX C. D. vykonával v mene príkazcu kuriérske služby pre zásielkovú službu ReMax, a to rozvoz balíkov zo skladu ReMax na ulici G. XX, A., pričom spoločnosť G-SUCCES, s.r.o. vykonávala vyzdvihovanie, preberanie a doručovanie zásielok vo svojej územnej pôsobnosti na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 01. 06. 2019, ktorú uzatvorila s objednávateľom spoločnosťou ReMax Courier Service, spol. s r.o., so sídlom Albina Brunovského 6, 841 05 Bratislava, IČO: 35 825 456, pričom obvinený v presne nezistenom čase v období od 09. 12. 2019 do 09. 01. 2020 neodviedol finančné prostriedky vo výške najmenej 4 632,66 eur, ktoré zinkasoval z doručených zásielok a túto finančnú hotovosť si ponechal, čím pre spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o., so sídlom Albina Brunovského 6, 841 05 Bratislava, IČO: 35 825 456 spôsobil škodu vo výške 4 632,66 eur“, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa odkázal poškodeného - spoločnosť Packeta Courier Servis s.r.o., so sídlom Kopčianska 3338/82A, 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 825 456 s uplatneným nárokom a škody na civilný proces. Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie. Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.05.2022. Prokurátor zdôrazňuje, že s odôvodnením rozhodnutia súdu o oslobodení obžalovaného sa nemôže stotožniť, nakoľko hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle ustanovenia nebolo vykonané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Prokurátor dáva do pozornosti, že skutková podstata trestného činu sprenevery spočíva v tom, že páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Dokazovaním vykonaným v priebehu prípravného konania ako aj v konaní na okresnom súde bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že finančné prostriedky, ktoré boli obžalovanému odovzdané v hotovosti pri doručení zásielok neboli obžalovaným poukázané a vložené na účet poškodenej spoločnosti a finančné prostriedky v celkovej výške 4.632,66 eur si obžalovaný B. prisvojil, nakoľko s nimi nenakladal s účelom ich zverenia a nevložil ich na účet poškodenej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., teda je nesporné, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená na základe príkaznej zmluvy čím vlastníkovi veci spôsobil väčšiu škodu na majetku poškodeného. Na uvedenom závere nič nemení ani konštatovanie okresného súdu, že obžalovaný mal časť týchto prostriedkov použiť na úhradu dlhu E. F., spoločnosti G-SUCCES, s.r.o. voči E. C., konateľovi spoločnosti Campus Group s.r.o., nakoľko tieto tvrdenia obžalovaného sú vyvrátené výsluchom svedka E. F., ktorý od jeho výsluchu pred začatím trestného konania, ako aj pri následných výsluchoch jednoznačne poprel, aby A. B. dal pokyn na odovzdanie peňazí E. C.. Z pohľadu prokuratúry neexistujú vo výpovediach E. F. žiadne rozpory, na ktoré poukazuje okresný súd v bode 18 odôvodnenia, ktoré by mali za následok zníženie miery hodnovernosti svedka. Naviac je nevyhnutné zdôrazniť, že svedok E. F. bol vypočúvaný po zákonnom poučení o trestno-právnych následkoch krivej výpovede, krivého obvinenia a z toho dôvodu nemôže mať pochybnosti o vierohodnosti jeho výpovede, ktoré vyvracajú tvrdenia obžalovaného. K spochybňovaniu vierohodnosti výpovede svedka E. F. zároveň uvádza, že nie je zrejmé v čom vidí okresný súd rozpor ak poukazuje na výpoveď svedka E. F., ktorý tvrdil, že je iba konateľom spoločnosti G-SUCCES, s.r.o. a nie spoločníkom, nakoľko E. F. vypovedal, že je konateľom spoločnosti G-SUCCES, s.r.o. tak pri výsluchoch dňa 19.06.2020 a 13.08.2021, ako aj na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2022. Ani pri jednom z výsluchov F. nevypovedal, že je aj spoločníkom, nie len konateľom a nie je zrejmé v čom vidí okresný súd rozpornosť výpovedí. Skutočnosť, že svedkom uvádzané údaje nekorešpondujú s údajmi v obchodnom registri, v žiadnom prípade neznamená, že vo výpovedi svedka sú rozpory. Na vysvetlenie možno uviesť, že E. F., ako osoba neznalá práva, pravdepodobne nepozná orgány tej, ktorej obchodnej spoločnosti a zjavne nerozlišuje medzi osobou konateľa a spoločníka v obchodnej spoločnosti, čo v prípadoch jednoosobových právnických osôb ako je spoločnosť G-SUCCES, s.r.o., nie je nič výnimočné. Na základe uvedených skutočností nemožno považovať výpoveď svedka v tejto časti za rozpornú a v žiadnom prípade uvádzané nezrovnalosti neznižujú vierohodnosť výpovede svedka F..

K ďalším tvrdeniam svedka F., v ktorých okresný súd vidí rozpory, a to tvrdenie svedka, že skenery boli nespoľahlivé, preto trval na tom, aby dobierky vo vyšších sumách boli potvrdzované na driver list, nie na skener, čo podľa súdu vyvrátili svojimi výpoveďami tak obžalovaný, ako aj svedkovia E. H. a H. I., prokurátor uvádza, že neboli zistené žiadne rozpory vo výpovediach svedka F., H. a I.. Výpovede svedkov E. H. a H. I. ničím nevyvracajú výpoveď svedka E. F.. Poukázal na obsah jednotlivých výpovedí. K tvrdeniam okresného súdu vo vzťahu k vierohodnosti obžalovaného, ktorá je podporená podľa názoru súdu výpoveďami svedkov E. C. a A. I. uvádza, že aj z výpovede A. I. vyplynulo, že E. C. prevádzkoval bar v priestoroch, kde sa nachádza pneuservis, ktorý prevádzkuje, čo na rozdiel od názoru okresného súdu znižuje vierohodnosť výpovede I. z dôvodu, že v minulosti medzi ním a ďalším vypočutým svedkom existoval obchodno-právny vzťah. Naviac z jeho výpovede vyplynulo, že obžalovaný A. B. v súčasnosti pracuje u svedka. Teda na rozdiel od okresného súdu z pohľadu prokuratúry tieto obchodné a osobné prepojenia svedkov s obžalovaným svedčia o účelovosti a tendenčnosti ich výpovedí v prospech obžalovaného.

K tvrdeniam okresného súdu, že nakoľko E. F. by bol už uznaný vinným z trestného činu súvisiaceho s rozvážaním a doručovaním balíkov pre spoločnosť pôvodne podnikajúcu pod obchodným menom ReMax Courier Service, čo sám potvrdil, tak tento svedok mohol mať motiváciu poprieť, že dal obžalovanému v konaní pokyn na úhradu dlhu za spoločnosť G-SUCCES, s.r.o., keďže v takomto prípade by mohol byť podozrivý z trestnej činnosti vo väčšom rozsahu, než za aký už bol uznaný vinným v inom konaní. Prokurátor konštatuje, že ide o účelové a ničím nepodložené vyjadrenie, keďže nie je zrejmé, v čom mala spočívať motivácia E. F., aby popieral danie pokynu A. B. na úhradu dlhu, keďže E. F. tieto skutočnosti uvádzal aj predtým než mu bolo vznesené obvinenie a následne bol aj odsúdený. Súd prvého stupňa podľa názoru prokurátora nesprávne vyhodnotil konanie obžalovaného vo vzťahu k sume 3.632,66 eur, ak dospel k záveru, že obžalovaný nekonal s úmyslom prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ale tieto peniaze použil na úhradu dlhu za spoločnosť G-SUCCES, s.r.o. na základe pokynu jej konateľa E. F., teda nekonal s úmyslom prisvojiť si cudziu vec. Ako už bolo vyššie

uvedené v tomto smere ide o účelové tvrdenia obžalovaného, ktoré potvrdili len dvaja nevierohodný svedkovia, a to E. C. a A. I.. Vzhľadom na uvedené má za to, že bola naplnená objektívna stránka trestného činu sprenevery a bol preukázaný aj úmysel obžalovaného prisvojiť si cudziu vec. Rovnako nemožno súhlasiť ani s argumentáciou okresného súdu, že obžalovaný si sumu 1.000,- eur ponechal ako náhradu svojej odmeny. Aj napriek tomu, že okresný súd v tejto časti sám konštatuje, že formálne boli naplnené znaky trestného činu sprenevery v zmysle § 213 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný si ponechal peniaze spoločnosti ReMax Courier Service s.r.o. v úmysle si ich prisvojiť, teda nakladať s nimi ako s vlastnými, nemožno súhlasiť so zdôvodnením uvedeným v bode 21. rozsudku, nakoľko v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tým, aby si obžalovaný existujúci nárok na náhradu odmeny za vykonanú prácu kompenzoval tým, že si prisvojí finančné prostriedky, ktoré mu boli zverené za účelom ich odovzdania oprávnenému subjektu a v prípade, ak tak postupoval je nesporné, že konal s úmyslom prisvojiť si tieto finančné prostriedky, čo nepochybne svedčí o naplnení tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu minimálne v rozsahu 1.000,- eur. Prokurátor poukázal na tú skutočnosť, že po podaní obžaloby sa okresný súd stotožnil s výsledkami vykonaného dokazovania a vydal v tejto trestnej veci trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku na skutkovom základe ako bolo uvedené v obžalobe, aj keď len vo vzťahu k sume 1.000,- eur, teda na mieste je otázka, čo viedlo súd k tomu, že po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, kde nedošlo k zmene dôkaznej situácie dospel k diametrálne odlišnému záveru o vine obžalovaného. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou okresného súdu, nakoľko z hľadiska posúdenia trestnosti skutku, resp. posúdenia trestno-právnej zodpovednosti konkrétnej osoby si nemožno zamieňať právo príkazníka na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli pri výkone prác s povinnosťou nakladať so zverenými finančnými prostriedkami v súlade s účelom, na ktorý mu boli zverené, čo nepochybne zakladá pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu. V tejto súvislosti je nevyhnutné dodať, že v prípade, ak by si obžalovaný ako príkazník nárokoval náhradu škody voči svojmu príkazcovi, mohol sa svojho nároku domáhať súdnou cestou, resp. inými mimosúdnymi prostriedkami, avšak v žiadnom prípade si nárok na náhradu nákladov nemôže kompenzovať ponechaním zverených finančných prostriedkov. K záveru okresného súdu uvedeného v bode 28. odôvodnenia rozsudku nemožno prijať argumentáciu okresného súdu o posúdení úhrady sumy 830,- eur, ktoré obžalovaný vrátil a ustálenie výšky spôsobenej škody na sumu 170,- eur, nakoľko aj samotný obžalovaný potvrdil, že sumu 1.000,- eur, ktorú mu na účet poslal E. F. vrátil, čím de facto potvrdil, že so sumou 1.000,- eur, ktorú si ponechal nakladal v rozpore s účelom, na aký mu bola zverená. Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor konštatuje, že bolo preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a navrhol, aby krajský súd zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného A. B., výsluchom svedkov E. F., E. C. E. H. A. I., zástupcu poškodenej spoločnosti H. I., listinnými dôkazmi a to splnomocnením, predloženými písomnosťami, ktoré predložil E. F., písomnosťami predloženými spoločnosťou ReMax Courier Service, výpismi z účtu, súpisom zostavy zásielok, protokolom o odovzdaní a prevzatí nákladného motorového vozidla, faktúrou, príjmovým pokladničným dokladom, čestným prehlásením, výpismi z obchodného registra, správou z miesta trvalého bydliska, odpisom z registra trestov, evidenciou správnych deliktov a priestupkov.

Súd prvého stupňa o svojom rozhodnutí podrobne uviedol skutočnosti, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na základe vykonaného dokazovania následne súd zdôraznil, že mal za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o spolupráci medzi ReMax Courier Service a G-SUCCES ako aj príkaznej zmluvy medzi G-SUCCES a obvineným na základe, ktorej obvinený rozvážal balíky pre klientov, vyberal od

nich ceny za doručované balíky v mene spoločnosti ReMax Courier Service, ktorú v daný deň, alebo najneskôr na ďalší deň mal vložiť na účet spoločnosti ReMax Courier Service (tieto skutočnosti vyplývajú zo zhodných výpovedí obžalovaného, svedkov F., H., I.).

Obžalovaný s konateľom G-SUCCES ústne sa dohodli, že odmenu za vykonanú prácu bude obžalovanému vyplácať na konci mesiaca, za ktorý bola práca vykonaná. Táto skutočnosť vyplýva z výpovedí obžalovaného a svedka F.. Hotovosť vybraná za dobierky v dňoch 07.01.2020 až 09.01.2020 nebola odvedená, ale z týchto súm boli uhradené viaceré sumy pánovi C. ako konateľovi spoločnosti Campus Group za spoločnosť G-SUCCES a to spolu vo v výške 3.475,- eur. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovedí obžalovaného F., svedka C., ako aj z listinných dôkazov - príjmových pokladničných dokladov predložených E. C.. Podľa tvrdení obžalovaného uhradil aj časť dlhu pána F. v bare prevádzkovanom pánom Simonom (resp. nejakou jeho spoločnosťou). Zvyšok sumy vo výške 1.000,- eur si ponechal obžalovaný, táto skutočnosť vyplýva zo zhodných výpovedí obžalovaného a svedka F.. Dňa 09.01.2020 zaslal obžalovaný svedkovi F. výpoveď z príkaznej zmluvy. Táto skutočnosť je zhodne potvrdzovaná aj výpoveďami obidvoch aktérov.

Dňa 13.01.2020 zastal obžalovaný späť pánovi F. sumu 830,- eur, ktorú poslal obžalovanému ako odmenu za december 2019 a náhradu za naftu. Táto skutočnosť vyplýva nielen zo zhodných výpovedí obžalovaného svedka F. ako aj z dokladu z banky v rámci komunikácie medzi obžalovaným a svedkom E. F.. Správne súd prvého stupňa zdôraznil, že sporná medzi obžalovaným a svedkom E. F. ostáva otázka či úhrada za spoločnosť G-SUCCES E. C. ako konateľovi spol. Campus Group bola vykonaná na základe pokynu E. F..

Svedok F. poprel, že by obžalovaného poveril úhradou nejakého dlhu pánovi C., resp. dlhu vo vzťahu k spoločnosti Campus Group s.r.o. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v časti prevyšujúcej sumu 1.000,- eur, ktorú si obžalovaný ponechal z titulu náhrady za svoju odmenu, teda v časti týkajúcej sa sumy 3.632,66 eur, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. V tomto smere vyhodnotil ako hodnovernejšiu výpoveď obžalovaného ohľadne toho, že uhradil dlh svedka F., resp. spoločnosti G-SUCCES na základe pokynu F.. Toto tvrdenie potvrdzuje jednak výpoveď svedka E. C., predložené listinné dôkazy. Samotný svedok F. potvrdil, že s E. C. ako konateľom spoločnosti Campus Group, viedol rozhovory ohľadne nároku spoločnosti Campus Group, ale požadovaná suma cez 4.000,- eur sa mu zdala vysoká. Je teda zrejmé, že svedok F. mal vedomosť o určitých nárokoch, ktoré si spoločnosť Campus Group uplatňuje voči jeho spoločnosti G-SUCCES, s.r.o. Potvrdil aj tú skutočnosť, že dodávku kúpil od spoločnosti Campus Group s.r.o., na ktorej jazdil šofér, ktorého zabezpečil F., a s ktorou tento šofér spôsobil dopravnú nehodu. Dodávka nemala pritom zákonné poistenie. Ak teda spoločnosť G-SUCCES užívala dodávku, ktorú kúpila a ktorá nemala poistenie a nebola prepísaná na spoločnosť G-SUCCES a ani neuhradil škodu spôsobenú dopravnou nehodou, ktorú uhradila spoločnosť Campus Group, musel si byť vedomý, že ten kto škodu z dopravnej nehody uhradil si môže voči spoločnosti G-SUCCES uplatňovať nároky z náhrady škody alebo bezdôvodného obohatenia. Podobne je nelogické, aby obžalovaný z vlastného rozhodnutia išiel za konkrétnou osobou konajúcou za určitú právnickú osobu uhradiť dlh za inú právnickú osobu a to bez akéhokoľvek príkazu alebo pokynu osoby, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, ktorá dlhuje nejakú sumu peňazí. K tejto skutočnosti a k prípadnej motivácie obžalovaného uhradiť dlh za právnickú osobu bez nejakého pokynu neboli predložené žiadne dôkazy. Naopak, ak svedok F. bol už uznaný za vinného z trestného činu súvisiaceho s rozvážaním a doručovaním balíkov pre spoločnosť pôvodne podnikajúcu pod obchodným menom ReMax Courier Service, čo sám potvrdil (skutočnosť, že táto spoločnosť podávala trestné oznámenie na vyššiu sumu, ktoré mohlo byť rozdelené, vyplýva z výpovede svedka I.), tak tento svedok mohol mať motiváciu poprieť, že dal obžalovanému v tomto konaní pokyn na úhradu dlhu za spoločnosti G- SUCCES, keďže v takomto prípade by mohol byť podozrivý z trestnej činnosti vo väčšom rozsahu než za aký už bol uznaný vinný v inom konaní.

Vo vzťahu k vierohodnosti výpovedí obžalovaného a svedka F. súd prvého stupňa poukázal, že obžalovaný počas celého trestného konania popisoval skutkové okolnosti totožne bez väčších rozdielov

a rozporov. Na druhej strane vo výpovedi svedka F. je niekoľko rozporov, na ktoré súd prvého stupňa poukázal.

Za tohto stavu vyhodnotil, že pokiaľ ide o sumu prevyšujúcu 1.000,- eur, tak v tejto časti nekonal obžalovaný s úmyslom prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, ale tieto peniaze použil na úhradu dlhu za spoločnosť G-SUCCES na základe pokynu jej konateľa pána F., teda nekonal s úmyslom prisvojiť si cudziu vec, t.j. peniaze v tom čase patriace spoločnosti ReMax Courier Service, ktoré mu boli zverené. V tejto časti nebola naplnená objektívna stránka trestného činu sprenevery a nebol ani daný úmysel obžalovaného si cudziu vec prisvojiť. Ak nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu nemožno prijať záver o spáchaní určitého trestného činu.

Vo vzťahu k sume 1.000,- eur súd prvého stupňa konštatuje, že obžalovaný si ich ponechal ako náhradu svojej odmeny. V tejto časti formálne boli naplnené znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu je prečinom, súd zároveň skúmal závažnosť tohto prečinu z pohľadu či závažnosť činu nie je nepatrná, čo by spôsobilo, že aj keby boli naplnené formálne znaky prečinu nešlo by o trestný čin. V tomto smere vychádzal z judikatúry a to konkrétne názoru, že závažnosť prečinu musí byť zvažovaná pri rozhodovaní o každom čine vykazujúcom formálne znaky prečinu a nie je na ľubovôli orgánov činných v trestnom konaní ani súdu, či budú závažnosť prečinu v konkrétnom prípade zvažovať alebo nie.

V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 10 a § 8 Tr. zákona a vyslovil záver, že z hľadiska skúmania závažnosti prečinu v posudzovanom prípade je podľa názoru súdu prvého stupňa konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný a to predovšetkým s poukazom na okolnosti prípadu. Vo vzťahu k týmto okolnostiam zdôraznil, že je nepochybné, že vznikol obžalovanému voči spoločnosti G-SUCCES, s.r.o nárok na odmenu za vykonanú prácu 1.000,- eur a to za december 2019 vo výške 800,- eur (20 dní po 40,- eur) a vo výške 200,- eur za január 2020, čo bolo dôvodom na ponechanie si peňazí. Za december 2019 pritom podľa ústnej dohody potvrdenej tak obžalovaným, ako aj svedkom F. mal obžalovaný nárok na odmenu už posledný deň decembra 2019, pričom táto v čase podávania trestného oznámenia ešte nebola uhradená. Obžalovaný si preto túto odmenu vo výške 1.000,- eur uspokojil z peňazí patriacich v tom čase spoločnosti ReMax Courier Service. Je teda zrejmé, že obžalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď jednak si započítal pohľadávku voči spoločnosti G-SUCCES, s.r.o. z peňazí patriacej spoločnosti ReMax Courier Service, a jednak v časti 200,- eur si započítal sumu, ktorá ešte nebola splatná. Na druhej strane však bol preukázaný nárok obžalovaného na odmenu, ktorá z väčšej časti v čase prisvojenia si sumy 1.000,- eur podľa ústnej dohody bola splatná. Svedok F. zaslal obžalovanému sumu 830,- eur krátko po podaní trestného oznámenia (10.01.2020) pričom túto sumu mu obžalovaný vrátil dňa 13.01.2020 a to z dôvodu, že odmenu za december 2019 už obžalovaný považoval za uhradenú z peňazí, ktoré si ponechal. Úhradu sumy 830,- eur zo strany obžalovaného preto súd hodnotil ako vrátenie sumy 830,- eur konateľovi G-SUCCES. Obžalovaný si teda neponechal zaslané peniaze, ktoré vnímal, že mu nepatria, pretože išlo by o duplicitnú úhradu časti odmeny. E. F. pritom tieto peniaze nepoužil na úhradu spoločnosti ReMax Courier Service, ale použil ich pre vlastnú rodinu, teda ostal tam dlh vo výške 170,- eur, ktorý nedosahuje ani výšku malej škody. Ide o nárok obžalovaného, ktorý síce neuspokojil zákonne správnym spôsobom v zmysle občianskoprávnych resp. obchodnoprávnych predpisov, ale ak by spoločnosť G-SUCCES vyrovnala za obžalovaného neodvedené dobierky vo výške 170,- eur, tak v tejto časti by mohla započítať svoj záväzok voči obžalovanému z titulu náhrady odmeny za mesiac január 2020 s pohľadávkou obžalovaného voči spoločnosti G-SUCCES na úhradu odmeny za január 2020. Súd prvého stupňa v závere poukázal na zásadu ultima ratio a zdôraznil, že orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného práva. Princíp ultima ratio má funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že predpisy z oblasti trestného práva majú byť použité len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy, alebo ich použitie je zjavne neúčelné.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že v tomto prípade závažnosť prečinu kladeného obžalovanému za vinu je nepatrná, a preto tento skutok nie je trestným činom a obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa .

Úvahy súdu prvého stupňa z pohľadu krajského súdu sú správne. K týmto úvahám je potrebné doplniť, že trestné oznámenie v tejto trestnej veci podával svedok F., ktorý nie je poškodeným. Je zrejmé, že trestné oznámenie malo byť prostriedkom pre riešenie osobných sporov medzi ním a obžalovaným B.. Poškodená spoločnosť ReMax Courier Service trestné oznámenie nepodala, nedomáhala sa svojej ochrany ani v občianskoprávnom ani v obchodnoprávnom konaní a skutočne v tejto trestnej veci ako prvotný prostriedok ochrany práv poškodeného bolo využité trestné právo, teda ten krajný spôsob ochrany, na čo správne súd prvého stupňa poukázal, že je to v rozpore s princípom ultima ratio.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o nároku na náhradu spôsobenej škody vzhľadom na oslobodzujúci výrok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.