Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/1/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Z. XX, zastúpenej JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, kpt. Nálepku 5, a z otca K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, J. I., v konaní o určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -70 zo dňa 23.10.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu mal. M. K. sumou 100 Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20.05.2013 do budúcna, vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 20.05.20013 do 31.10.2013 a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 20.05.2013, opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 20.05.2013 do 31.10.2013 pre mal. M. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 478,71 Eur súd povolil otcovi splácať v 20 Eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

V prevyšujúcej časti ako aj v časti určenia výživného od 01.01.2011 do 19.05.2013 návrh matky zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil citujúc ust. , , , , až 5, , , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi rodičmi dochádza k vážnym nedorozumeniam, ich komunikácia je napätá. Bolo preukázané, že nežijú v spoločnej domácnosti zhruba 2 roky. Otec dieťaťa žije v 1-izbovom byte v K. na Č. W., ide o byt, ktorý patrí jeho sestre, ktorá sa zdržiava v zahraničí, kde pracuje. Matka žije s mal. dieťaťom v rodinnom dome u svojej matky. Po zrušení spoločnej domácnosti mal. dieťa ostalo v starostlivosti matky, ktorá jeho výchovu po všetkých stránkach riadne zabezpečuje a to s pomocou svojej rodiny. Preto súd v súlade s návrhmi rodičov v časti zverenia mal. dieťaťa do starostlivosti matky a stanoviskom kolízneho opatrovníka zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky.

Súd prvého stupňa zistil, že otec podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, nepoberá žiadne sociálne dávky, ani nepožiadal o priznanie invalidného dôchodku. Bolo preukázané, že otec dieťaťa si vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, preto je dôvodné rozhodnúť o určení vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu. Všetky potreby mal. dieťaťa hradí výlučne matka zo svojho príjmu s pomocou svojich príbuzných. Otec uviedol, že nie je schopný prispievať na výživu vo výške, v akej to požaduje matka a svoje tvrdenie odôvodňoval skutočnosťou, že mal úraz. Z tohto dôvodu je jeho zdravotný stav zhoršený a nemôže ďalej vykonávať túto činnosť. Súdom mu bolo uložené, aby predložil doklad o jeho zdravotnom stave v súvislosti so schopnosťou vykonávať podnikateľskú činnosť. Otec však počas konania súdu nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že nie je schopný vykonávať ďalej podnikateľskú činnosť. Z vyčíslenia platenia výživného v roku 2011 vyplýva, že otec bol schopný prispievať sumou 100 Eur mesačne, nakoľko v niektorých mesiacoch prispel aj sumou 250 Eur mesačne na výživu dieťaťa, rovnako v roku 2012 bol schopný prispievať sumou 100 Eur mesačne. Prvostupňový súd uložil otcovi predložiť faktúry, ktorými fakturoval odmenu za vykonanú činnosť. Túto povinnosť si otec nesplnil. Súd vychádzajúc zo skutkového stavu bol toho presvedčenia, že otec je v uvedenom období schopný zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožňoval a svojmu mal. dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k námietkam otca súd poukázal na ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je uvedené, že výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Podľa súdu výživné, ktoré určil vo výške 100 Eur mesačne, predstavuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa, potreby rodičov sú stabilizované a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj. Podiel matky je teda na výživnom vyšší ako podiel otca na plnení vyživovacej povinnosti. Súd mal za to, že výživné, ktoré určil na sumu 100 Eur mesačne je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam otca berúc do úvahy skutočnosť, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba a živnosť neprerušil. Z daňového priznania za rok 2012 zistil, že jeho základ dane je 3.550,09 Eur čo dovoľuje záver, že pomery otca sú lepšie ako ich prezentoval v priebehu konania. Určiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu, ako to navrhoval otec by bolo v neprospech mal. dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu na rodičov. Bolo by to v rozpore so zásadami Zákona o rodine. Výživným vo výške 100 Eur budú v dostatočnej miere kryté výdavky mal. dieťaťa.

V časti prevyšujúcej 100 Eur súd prvého stupňa návrh ako nedôvodný zamietol vzhľadom na vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa a príjem otca. V časti určenia výživného od 01.01.2011 do 19.05.2013 súd návrh tiež zamietol, pretože v konaní neboli preukázané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by matke bránili v podaní návrhu na zvýšenie výživného skôr. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody, ktoré matka uviedla, nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie zvýšeného výživného spätne, nakoľko súd mal za to, že matke nič nebránilo v tom, aby si tento návrh podala skôr.

Výrok o dlžnom výživnom bol odôvodnený tým, že určením vyživovacej povinnosti dňom podania návrhu, t.j. od 20.05.2013 do 31.10.2013 vznikol otcovi mal. dieťaťa dlh na výživnom za pomernú časť mesiaca máj 2013 vo výške 38,70 Eur, za obdobie mesiacov jún až október 2013 t.j. 5x100=500 Eur, avšak súd zohľadnil skutočnosť, že za rozhodné obdobie otec prispel na výživu spolu sumou 60 Eur, vzniklo preto dlžné výživné v celkovej výške 478,71 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných splátkach po 20 Eur až do zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v súlade s ustanovením

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa

Proti uvedenému rozsudku, a to okrem výroku o zverení maloletého M. K. do osobnej starostlivosti matky a okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, a to v časti určenia výživného od 01.01.2011 do 19.05.2013, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého. Súdu prvého stupňa vytýkal to, že nezobral v úvahu jeho majetkové a príjmové pomery, nakoľko celý posledný rok je práceneschopný, pričom má nulový príjem a žije len z toho, čo mu dali - požičali jeho rodičia a syn, lebo jeho zdravotné problémy mu nedovoľujú vykonávať podnikateľskú činnosť, preto musel pozastaviť živnosť dňom 01.08.2013. Jeho zdravotný stav sa zhoršuje a pravdepodobne pôjde na invalidný dôchodok a bude musieť živnosť zrušiť. Už tretí mesiac poberá sociálnu výpomoc vo výške 153 Eur, z čoho platí 127 Eur nájom, 32 Eur poistku a 30 Eur výživné. Finančne ho podporuje, a to aj na stravu, jeho rodina.

Aj keď je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti, navrhuje preto platiť výživné vo výške 30 Eur, lebo svojho syna má rád a trávi s ním každý druhý víkend. Jeho príjem mu však nepostačuje na kvalitnejšiu výchovu, ktorú by chcel uplatniť.

Otec ďalej uviedol, že aj keď počas podnikania dobre zarábal, teraz žije len zo sociálnej pomoci a nepredpokladá, že v budúcnosti bude podnikať alebo inak pracovať. Navrhol preto, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 30 Eur mesačne od 20.05.2013 s tým, že dlžné výživné bude splácať po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny v celom rozsahu a odvolanie otca zamietnuť.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a po nariadení pojednávania v súlade s ust. zistil, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

Keďže odvolanie nebolo podané proti výroku, ktorým súd maloletého M. K. zveril do osobnej starostlivosti matky a proti zamietavému výroku, tieto výroky sa v zmysle ust. stali právoplatnými.

Odvolací súd po nariadení pojednávania a po doplnení dokazovania jednak výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením listín o príjmoch a výdavkoch rodičov a výdavkoch maloletého dieťaťa dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, ako aj dôvodmi tam uvedenými, a to aj po zhodnotení dôkazov vykonaných na odvolacom pojednávaní.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine ).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 Zákona o rodine ).

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu ( § 76 ods. 1 Zákona o rodine ).

Kolízny opatrovník na odvolacom pojednávaní navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť, a to aj z dôvodu, že v čase, keď otec mal otvorenú živnosť a túto neukončil, je treba vychádzať z toho, že mal príjem. Ak by živnosť ukončil, poberal by príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na to, že matka maloletého vytvorila v jeho terajšom trvalom bydlisku v U. Z. veľmi dobré podmienky na bývanie a má maloletý zvýšené výdavky na cestovné do K., navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, čo sa týka výživného v sume 100 Eur.

Matka maloletého na odvolacom pojednávaní navrhla napadnutý rozsudok čo do výživného potvrdiť. Okrem výdavkov, ktoré boli prezentované pred súdom prvého stupňa, poslednú dobu na maloletého do školy zaplatila sumu 100 Eur. Uviedla, že mesačne zarába v priemere 350 Eur. Výška jej zárobku v priemere za poslednú dobu bola síce 400 Eur, ale to iba z dôvodu, že dostala odmenu za to, že 25 rokov odpracovala v Tescu. Uviedla tiež, že s otcom maloletého sa v minulosti dohodla na výživnom vo výške 100 Eur mesačne, otec túto dohodu však nedodržiaval. Tiež uviedla, že otec v začiatku podnikania pracoval od rána do večera s tým, že čo zarobil minul na kúpu náradia. V minulosti však na domácnosť prispieval sumou aj 10.000 Sk, hoci zarábal ešte viac.

Odvolací súd ešte uvádza, že je povinnosťou otca zabezpečiť si príjem v takej výške, aby mohol riadne a včas platiť súdom určené výživné. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ak teda otec maloletého míňa finančné prostriedky napr. na benzín, pričom je práceneschopný, nie je možné tento jeho výdavok považovať za výdavok nevyhnutný, ktorý nemá prednosť pred výživným.

V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že maloletý M. K. je výživou odkázaný na oboch rodičov. Všetky jeho výdavky tak, ako zistil súd prvého stupňa, zatiaľ v prevažnej miere zabezpečuje matka maloletého, ktorej výrazne pomáhajú jej príbuzní, a to najmä stará matka maloletého a sestra matky maloletého. Maloletý býva so svojou matkou v rodinnom dome svojej starej matky. Príjem matky, ktorý v období od júla 2013 do januára 2013 predstavoval v priemere sumu 441 Eur mesačne nepostačuje na chod domácnosti a zabezpečenie potrieb maloletého M.. Je nepochybné, že aj otec sa musí značnou mierou podieľať na zabezpečovaní všetkých potrieb maloletého M., ako žiaka Základnej školy evanjelickej v K., ktoré sú vo výške 20 Eur na stravu, 30 Eur cestovné, 12 Eur družina, 7 Eur školský fond, ďalšie pravidelné mesačné výdavky, ako aj výdavky na stravu, ošatenie, školské potreby a iné.

Odvolacím súdom bolo zistené, že otec maloletého je od mesiaca september 2013 poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 152,99 Eur a aj naďalej, od 16.10.2012 je práceneschopný. V konaní však bolo preukázané, že otcovi maloletého výrazne pomáhajú tak finančne, ako aj naturálne jeho rodičia, a to vo výške minimálne 100 Eur mesačne v hotovosti a tiež napr. poskytovaním stravy a podobne. Otec maloletého počas konania tvrdil, že jeho výdavkami mesačne sú výdavky vo výške 230 Eur. Vzhľadom na to, že oficiálny príjem otca maloletého mesačne je 152,99 Eur ako dávky v hmotnej núdzi a výdavky prezentoval vo výške 230 Eur mesačne, je nutné z uvedeného usúdiť, že otec maloletého má aj iný príjem, ako sám prezentoval, nakoľko jeho výdavky značne prevyšujú jeho oficiálny príjem. Ak teda otec maloletého si vie zabezpečiť aj iný príjem okrem oficiálneho príjmu pre svoje potreby, je v jeho schopnostiach a možnostiach zabezpečiť aj primeranú výživu svojmu synovi M..

Tak, ako to bolo prezentované na odvolacom pojednávaní, otec v čase, keď sa stal práceneschopným, rozpredal náradie, ktoré predtým používal ako živnostník. Aj keď pred odvolacím súdom tvrdil, že toto náradie odpredal cca za 200 Eur, vzhľadom na ceny náradia odvolací súd neuveril tvrdeniu otca, že všetko náradie predal iba za 200 Eur. Uvedené tiež bolo preto zohľadnené pri hodnotení celkových príjmových a majetkových pomerov otca maloletého.

Zo samotného výsluchu otca maloletého na odvolacom pojednávaní vyplynulo, že súčasná práceneschopnosť je iba dočasná, ktorú je treba preklenúť, lebo tvrdil, že do budúcna bude výživné ochotný platiť aj vo vyššej sume, ako ho teraz navrhoval vo výške 30 Eur mesačne. V konaní totiž bolo preukázané, že v čase, keď otec maloletého vykonával živnostenskú činnosť, boli mesiace, keď na výživu maloletého mesačne poukázal aj sumu 250 Eur. Aj z toho je možné vyvodiť záver, že otec maloletého mohol a mal si vytvárať určité finančné zásoby z obdobia, keď sa mu v podnikaní darilo, ktoré by mal a mohol využiť aj na úhradu výživného v čase, keď príjem z podnikateľskej činnosti už nebol tak výrazný. Otec maloletého ani v čase, keď mal príjem z podnikateľskej činnosti, neplnil dohodu uzavretú s matkou maloletého a neplatil dohodnuté výživné po 100 Eur mesačne, kedy si tiež mohol vytvárať finančnú rezervu, ktorú môže použiť na súdom určené výživné. Odvolací súd ešte uvádza, že otec sa ľahkovážne správal, keď sa napr. nedal poistiť pre prípad práceneschopnosti a tak si zabezpečiť aj počas práceneschopnosti príjem, z ktorého by mohol uhrádzať aj výživné. Takýto ľahkovážny prístup otca k plneniu si vyživovacej povinnosti však nemôže v žiadnom prípade ísť na ťarchu maloletého M., ktorý je odkázaný aj na jeho výživu.

V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ak rodičia otca maloletého sú schopní prispievať na výdavky otcovi maloletého, Zákon o rodine presúva vyživovaciu povinnosť voči starým rodičom, ak samotný rodič maloletého nemôže si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plniť.

Návrh otca na určenie výživného voči maloletému M. v rozsahu 30 Eur nebolo možné akceptovať aj z toho dôvodu, že ide o výšku výživného, skoro rovnajúcu sa najnižšiemu výživnému v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je ukladané platiť rodičovi, ktorý je bez akéhokoľvek príjmu. Otec maloletého v predmetnom prípade však do takejto kategórie nepatrí. Jednak má stály mesačný príjem v rozsahu dávky v hmotnej núdzi, predáva náradie, ktoré v minulosti používal na svoju živnostenskú činnosť, mal byť mať aj nejaké úspory v súvislosti s tým, že v minulosti sa mu značne darilo, výrazne ho podporujú, a to aj finančne, jeho rodičia, z čoho vyplýva, že je v jeho schopnostiach zabezpečiť si príjem taký, aby mohol riadne prispievať na výživu svojho maloletého syna M. sumou 100 Eur mesačne. Navyše odvolací súd ešte dodáva, že jeho momentálna práceneschopnosť je podľa všetkého iba dočasnou a po jej skončení ak bude otec uznaný čiastočným invalidným dôchodcom, bude aj brigádnicky pracovať, čo prezentoval sám otec maloletého na odvolacom pojednávaní.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. čo do výživného vo výške 100 Eur mesačne od 20.05.2013 ako vo výroku vecne správny postupom podľa potvrdil. Odvolací súd pritom vychádzal zo správneho záveru súdu prvého stupňa, a to aj po doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní.

Súd prvého stupňa správne vypočítal aj dlžné výživné za obdobie od 20.05.2013 do 31.010.2013, preto bol napadnutý rozsudok aj v tomto výroku ako vecne správny potvrdený, a to spolu aj s výrokom o trovách konania, všetko v zmysle

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa jeho výsledku, lebo sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.