Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-317-2012.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/317/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, XXX XX O. O. A., občan SR, zastúpenému opatrovníkom: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní o zaplatenie 789,41 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 177,30 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,35 eur od 18.10.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,09 eur od 19.11.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,43 eur od 19.12.2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,43 eur od 19.1.2010 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou podanou na súde dňa 5.9.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného uhradiť istinu vo výške 789,41 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 95,35 eur od 18.10.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,09 eur od 19.11.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,43 eur od 19.12.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,43 eur od 19.1.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 612,11 eur od 19.2.2010 do zaplatenia a nahradiť trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca uzavrel so žalobcom ako postupníkom dňa 16.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu uvedeného v podanej žalobe. Uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo využívanie elektronickej komunikačnej služby žalovaným, čím žalobcovi vznikol nárok vo výške žalovanej istiny ako nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné poplatky a nárok na zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému jednotlivé faktúru, avšak odo dňa postúpenia uvedenej pohľadávky do dňa podania žaloby na súd žalovaný neuhradil splatné faktúry.
Súd postupoval v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 80 písm. b) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spise, predovšetkým so samotným žalobným návrhom a jeho prílohami zo dňa 5.9.2012 a vec posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ") záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako ja zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu, aj čo do výšky dôvodný a má svoju oporu v zmluvnom dojednaní účastníkov konania.
Súd mal dostatočne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný sú v zmluvnom vzťahu, a to na základe uzavretej Zmluvy o pripojení č. 9902373739 zo dňa 28.8.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu na poskytovanie verejnej telefónnej služby a má sa za to, že žalovaný bol s nimi vopred oboznámený.
Podľa § 40 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZEK") podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky. Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb môžu obsahovať aj ďalšie podmienky súvisiace s poskytovaním týchto služieb.
Podľa § 43 ods. 1 ZEK zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 ZEK podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Predmetom uvedenej zmluvy o pripojení bolo využívanie elektronických komunikačných služieb žalovaným. V zmysle uvedených zmlúv bol žalovaný povinný platiť mesačne poplatky za poskytnuté služby, tzv. cenu služieb vyúčtovanú mesačnými faktúrami v súlade so všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Pravosť ani pravdivosť týchto listinných dôkazov v konaní nebola spochybnená.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ ZEK podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ ZEK účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Pri určovaní výšky žalovaného nároku vychádzal žalobca z odpočtu poskytnutých služieb žalovanému podľa jeho evidencie v informačnom systéme, ktoré vyčíslil na celkovú sumu 177,30 eur, a to z titulu nezaplatenia poskytnutej služby (NetBook a Program Internet - akcia PC leto 2009 Turbo 2/Turbo 2 Solo/Comf. 2). Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný nezaplatil žalobcovi mesačné platby, a to faktúru č. 9707557266 v sume 95,35 eur so splatnosťou 17.10.2009, faktúru č. 2708569119 v sume 29,09 eur so platnosťou 18.11.2009, faktúru č. 2709581141 v sume 26,43 eur so splatnosťou 18.12.2009 a faktúru č. 5710594540 v sume 26,43 eur so splatnosťou 18.1.2010, čím porušil dohodnuté zmluvné podmienky.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj ohľadne uplatneného príslušenstva žalovanej istiny. Nakoľko žalovaný faktúry v lehote splatnosti riadne a včas neuhradil, porušil dohodnuté zmluvné podmienky a dostal sa do omeškania, čím žalobcovi vzniklo právo na uplatnenie úrokov z omeškania. Za daných okolností súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry u každej jednotlivo. Na výšku úrokov z omeškania sa vzťahuje ust. § 3 ods. 1 nariadenie vlády č. 586/2008 Z.z. a keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola vo výške 1 % ročne, možno konštatovať, že žalobcom požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne je úrokom z omeškania právom dovoleným, preto súd žalobe ohľadne príslušenstva aj čo do jeho výšky v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 2 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodným podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydal spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Žalobca si v ďalšom uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 612,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 19.2.2010 do zaplatenia. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta v predmetnej zmluve bola dojednaná takým spôsobom, že právny predchodca žalobcu má nárok na zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov. Súd považuje takéto dojednanie zmluvnej podmienky za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti, keďže zmluvná pokuta je dojednaná v podstate v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvnej povinnosti na strane spotrebiteľa. Neprijateľnosť takejto podmienky súd vyvodzuje z toho dôvodu, že bez ohľadu na konkrétny zmluvný prípad a bez ohľadu na rozsah porušenia povinností, dobu porušenia povinností s prihliadnutím na dobu viazanosti zmluvy, je zmluvná pokuta dohodnutá pevnou sumou, v tomto prípade v zmluve je dohodnutá zmluvná pokuta pre programy Turbo 2, Turbo 3 , Turbo 2 Solo a Turbo 3 Solo vo výške 116,- eur a pre programy Turbo 4 a Turbo 4 Solo vo výške 165,- eur. Súd považuje takto dohodnutú zmluvnú pokutu za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky v zmluve, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.
Súd tiež poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach, kde súdy vylovili právny názor, že zmluvná pokuta rovnakého významu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd má za to, že ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú s tým, že takáto zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Preto súd uplatnenú pohľadávku žalobcom z titulu zmluvnej pokuty nepovažoval za nárok, ktorý by žalobcovi v zmysle už vyššie uvedeného prislúchal, preto súd v prevyšujúcej časti, a to v časti zmluvnej pokuty ako aj jej príslušenstva žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Pre rozhodnutie o trovách konania v tomto sporovom konaní, súd vychádzal z procesného úspechu a neúspechu žalobcu ku dňu rozhodovania o trovách konania. Pri rozhodovaní prihliadol na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky judikovaný uznesením sp. zn. 8Sžo/215/2010 z 22.06.2011, v zmysle ktorého "Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí."
Z uplatnenej sumy 789,41 eur s príslušenstvom bolo žalobcovi priznaných 177,30 eur spolu s príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavuje 22,46 % a neúspech 77,54 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v prevažnej miere úspešný, a to v rozsahu 55,08 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prijal záver, že samotný žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Keďže si žalovaný žiadne trovy v priebehu konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.