Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/95/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, konajúca JUDr. Andrea Cviková, proti povinnému: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, A., o vymoženie sumy 3.054,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. -15 zo dňa 3. decembra 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. -15 zo dňa 3. decembra 2013 r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), , , , , , , , a , rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora C-240/98, C-168/2005, C-243/2008, C-40/2008) a smernicou Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok. Na základe vyššie citovaných ustanovení preskúmal, či žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Medzi oprávneným a povinným bola dňa 29.03.2012 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere. Oprávnený sa v posudzovanej veci domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 13.11.2013 vymoženia sumy 3.054,06 eura. Súd prvého stupňa mal riadne preukázané a to predložením zmluvy o revolvingovom úvere, že jej uzatvoreniu s povinným predchádzalo uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za

dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je v zmysle neplatná. Súd prvého stupňa mal za to, že rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel súd prvého stupňa aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora je potrebné zamietnuť podľa Exekučného poriadku, nakoľko uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienka uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, bolo v rozpore s dobrými mravmi ako aj vyššie citovanými ustanoveniami. Dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Uviedol, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia skôr vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie len preto, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní vôbec nezaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho súd nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho právne posúdenie. Mal za to, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzavretia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne dlžník nie je povinný prijať návrh danej zmluvy. Súčasne má možnosť od nej odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzavretia. Má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá alternatívne, preto nie je neprijateľnou podmienkou. Neprijateľným môže byť len také ustanovenie v rozhodcovskej zmluve/doložke, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní žaloby. V prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ustanovenie bodu 3, vylúčené splnenie podmienky podľa a teda rozhodcovská zmluva v tomto prípade žiadnu neprijateľnú podmienku neustanovuje. Poukázal pri tom aj na rozhodnutia súdov v obdobnej veci. Navrhol napadnuté uznesenie z uvedených dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si oprávnený uplatnil aj trovy odvolacieho konania vo výške 164,16 eura vrátane DPH.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa podľa na ďalšie konanie. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa .

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19.11.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 26.11.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1427/13- LP zo dňa 17.05.2013. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, pričom zistil, že nie je vo výroku vecne správne. Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná a upravená v ust. ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Hlavnou podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ. Jej ďalším charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Ďalej je pre tieto zmluvy príznačné to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ust. Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa a zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, musí exekúciu zastaviť a v prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ust. Exekučného poriadku zamietnuť.

Vyššie uvedené právne závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. , v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

Aj Súdny dvor v rozhodnutí vo veci C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6. októbra 2009, judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa preto preskúmal okrem žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, pričom ako uviedol, preskúmal aj zmluvu o revolvingovom úvere a rozhodcovskú zmluvu. Podľa názoru súdu prvého stupňa je však uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy ako podmienky uzatvorenia zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odvolací súd z exekučného titulu založeného v súdnom spise zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 01.03.2012 č. 8400043543, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, z ktorých je jedným aj Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, pričom výber rozhodcovského súdu je na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola práve Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 01.03.2012 č. 8400043543. Súčasne je v súdnom spise založená aj predmetná rozhodcovská zmluva na č.l. 7, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 01.03.2012. Podľa čl. 1 dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Ďalej z čl. 2 je zrejmé veriteľovo vyhlásenie, že uzatvorenie tejto zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa. Ďalej je z jej obsahu zrejmé, že dlžník vyhlásil, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V čl. 3 je uvedené, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, pričom čl. 4 upravuje, že dlžník a veriteľ sa na znení rozhodcovskej zmluvy (čl. 5-7) dohodli. Na znak súhlasu zo strany dlžníka je rozhodcovská zmluva podpísaná oboma stranami.

Z jej obsahu je možné na prvý pohľad usúdiť, že povinnému bola daná možnosť neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy a to nepodpísaním tohto dokumentu. Bez ohľadu na samotnú zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohol povinný buď prijať alebo neprijať podľa vlastného uváženia, t.j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením tak vlastnej vôle.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom a je v súlade so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s vyššie uvedenými závermi, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých úvach súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a na základe akých úvah podriadil aj túto zmluvu pod režim spotrebiteľských zmlúv, čo odôvodnil iba tým, že táto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, pričom jej podpísanie bolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, na základe čoho je tak napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Odvolaciemu súdu taktiež nie je zrejmé, na základe akých úvach súd prvého stupňa bez ďalšieho dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu, najmä s poukazom na danú dôkaznú situáciu, preto jeho záver sa odvolaciemu javí ako predčasný a za daného dôkazného stavu aj nesprávny. Zvlášť s ohľadom na skutočnosť, že bez ohľadu na zmluvu o revolvingovom úvere, rozhodcovskú zmluvu mohol povinný buď prijať alebo neprijať podľa vlastného uváženia, t.j. jej podpísaním alebo nepodpísaním a vyjadrením tak vlastnej vôle. V ďalšom konaní bude potrebné zistiť reálnu vôľu povinného, t.j. či skutočnosti uvedené v rozhodcovskej zmluve (najmä články 1, 2, 3 a 4) sa zakladajú na pravde. Vôľa a jej prejav totiž musia byť vo vzájomnom súlade.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolací súd preto konštatuje, že v danom prípade bez vyhodnotenia ďalších podstatných skutočností dôležitých pre toto konanie, nie je takto odôvodnené napadnuté uznesenie dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere za danej dôkaznej situácie neúplené a nepreskúmateľné a podľa názoru odvolacieho súdu, jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie oprávneného má síce zákonom požadované náležitosti ( ), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Oprávnený na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré mu zákon umožňuje.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.