Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-7-2023.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej vo veci rozvodu manželstva navrhovateľky: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XXX, J. nad P. - L., t. č. bytom S. II. XX/XX, J. nad P. a manžela: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XXX, J. nad P. - L. a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. B. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. novembra 2022, č.k. 32P/131/2022 - 43, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva účastníkov, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 09.11.2019 v J. nad P., zapísané v knihe manželstiev tamojšieho matričného úradu vo zväzku 18, ročník 2019, na strane 69, pod poradovým číslom 91. Výrokom II. súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, na základe ktorej bola mal. B. zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. B. výživným vo výške 175 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy k 15. dňu v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a styk otca s maloletou sa neupravil. Výrokom III. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd rozhodoval na základe návrhu navrhovateľky, ktorá sa domáhala rozvodu manželstva, zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca. Návrh odôvodnila tým, že u manžela došlo približne od februára 2020 k zmene správania, kedy zmenil pracovnú pozíciu a z tohto dôvodu prešiel z jednozmennej na dvojzmennú prevádzku, býval často nervózny a podráždený, vznikali medzi nimi konflikty. Hádky začali aj s jej rodičmi, u ktorých bývali. V októbri 2021 začali bývať v rodinnom dome u otca manžela, hádky však naďalej pretrvávali napriek tomu, že sa manžel vrátil na jednozmennú prevádzku. Hádky vznikali aj kvôli spolužitiu s manželovým otcom, následne sa v júli 2022 presťahovali do bytu. Vzťahy však boli natoľko narušené, že navrhovateľka požiadala manžela, aby z domácnosti odišiel a od konca júla žila v byte sama s maloletou. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný a v zmysle ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine sú splnené predpoklady pre rozvod manželstva. Prihliadol na to, že manželia spolu nežijú, a to od mája 2022, v podstate od uzatvorenia manželstva toto nebolo harmonické. Medzi manželmi prebiehali neustále hádky, k zlepšeniu situácie nedošlo ani po zmene domácnosti, dokonca k týmto dochádzalo aj počas krátkeho samostatného bývania. Súd uviedol, že z vyjadrení manželky vyplynulo, že manžel jej nebol
dostatočnou oporou. Manželka zároveň v prípade svojich vyjadrení pôsobila presvedčivo. Pokiaľ ide o jej rozhodnutie rozviesť sa, neboli u nej badať žiadne pochybnosti o jej rozhodnutí. Súd uviedol, že pokiaľ je manželstvo od jeho vzniku sprevádzané hádkami, pričom tie sa nepodarilo počas dostatočne dlhej doby vyriešiť, nemožno hovoriť o ničom inom ako o narušenom a rozvrátenom manželstve. Naviac, ide o manželstvo, kde jeden z manželov už na revitalizáciu vzťahov rezignoval. Súd uviedol, že to bol aj dôvod, prečo nebolo možné odročiť pojednávanie za účelom účasti manželov na poradenstve, ktoré navrhoval manžel. Predpokladá to totiž dobrovoľnosť manželov, keď súd nikoho nemôže nútiť, aby sa takéhoto poradenstva zúčastnil. Manželka na pojednávaní poradenstvo odmietla. Na základe týchto skutočností súd konštatoval, že manželské spolužitie je vážne narušené a trvalo rozvrátené, a keďže nemožno očakávať obnovu manželského spolužitia, manželstvo účastníkov rozviedol. Prihliadol pritom aj na záujem maloletej, ktorý spočíva vo vyrastaní v harmonickom prostredí, čo rozvrátené manželstvo nie je. Nakoniec uvedené potvrdila aj navrhovateľka, ktorá na pojednávaní uviedla, že vzťah manžela k dcére, ktorá bola voči nemu odmietavá, sa po odchode manžela zo spoločnej domácnosti zlepšil. Súd ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 100 Civilného mimosporového poriadku je konanie o rozvod spojené s úpravou práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Zákon pred autoritatívnym rozhodnutím súdu dáva prednosť, aby si tieto pomery rodičia upravili dohodou v zmysle ust. § 24 ods. 1, ods. 3, § 25 ods. 1 Zákona o rodine. V danej veci manželia uzatvorili na pojednávaní rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá bola v záujme maloletého dieťaťa, preto ju súd schválil. Súd prihliadol na to, že maloleté dieťa má v súčasnosti 2,5 roka, je v starostlivosti matky, u ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. V prípade správy majetku a zastupovania maloletého dieťaťa súd taktiež nezistil prekážku, pre ktorú by nemohol dohodu schváliť. Pokiaľ ide o výživné, to súd považoval s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca pri priemernom mesačnom príjme 923,36 eur, ako aj s prihliadnutím na potreby maloletej, za primerané. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku, jeho výroku I. o rozvode manželstva podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Namietal, že súd svojím postupom rezignoval na svoju povinnosť pokúsiť sa o zmierenie ich ako manželov. Považoval rozhodnutie o rozvode za predčasné, nesúhlasil s ním. Uviedol, že výrok o schválení rodičovskej dohody nerieši, keďže pri predčasnom rozhodnutí o rozvode bola otázka starostlivosti o maloletú pre prípad rozvodu predčasná úplne. Starostlivosť o maloletú v zásade danou formou teraz aj realizujú a pokiaľ by bol rozvod nevyhnutný, nevidel dôvod s danou úpravou ohľadne maloletej nesúhlasiť. Poukázal na to, že s navrhovateľkou sú mladými ľuďmi, manželmi sú krátko a majú malé dieťa. Od začiatku manželstva nemali vlastné bývanie, do toho museli riešiť pre nich novú situáciu, a to rodičovstvo. On sa horšie vyrovnával aj so zmenami v práci, dôsledkom potom boli manželské nezhody a s tým spojené hádky. Pred rozvodom požiadal navrhovateľku, aby spoločne vyhľadali odborné poradenstvo, s pomocou ktorého by sa im podarilo upokojiť ich spolužitie, čo však manželka odmietla. On poradenstvo vyhľadal a doteraz ho absolvuje. Tam mu bolo povedané, že bez účasti manželky na tomto procese je predpoklad úspešnosti urovnania ich nezhôd malý s tým, že úrad nemá žiadnu možnosť manželku k tejto účasti nútiť. Podľa jeho názoru pri uvedenom prístupe manželky tak doposiaľ nedostali ako manželia pri prekonávaní ich problémov pomoc. Bol toho názoru, že v ich situácii nebolo možné prijať záver o vážnom a trvalom narušení ich manželstva a nemožnosti jeho obnovenia. Nedočkali sa totiž priestoru na pomoc, ktorou by bolo obnovenie ich spolužitia možné. Je si vedomý toho, že súd nemá donucovacie prostriedky na to, aby manželke uložil povinnosť absolvovať poradenstvo k obnoveniu ich spolužitia, súd sa však mal dôslednejšie pokúsiť o zmierne riešenie a na výzvu súdu primäť navrhovateľku, aby sa s ním zúčastnila poradenstva, ktoré im bolo ponúkané. Súd sa uspokojil s tým, že sa navrhovateľky dvakrát opýtal, či má záujem o odborné poradenstvo; pokiaľ by ho navrhovateľka mala, boli by poradenstvo už spolu absolvovali. Pred súdom by buď neboli alebo by bolo zrejmé, že ani odborné poradenstvo ich manželstvu nepomohlo. Súdu stačilo na splnenie podmienok na rozvod, že ich hádky neustali ani po týždni samostatného bývania. Týždeň v riešení manželskej krízy je príliš málo a je zrejmé, že v ich problémoch si neboli schopní poradiť bez pomoci zvonka ani potom, ako sa v bývaní osamostatnili. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom ich súd prvej inštancie vyzve, aby sa s pomocou odborného poradenstva pokúsili o zmierne riešenie ich manželských problémov a poskytol im ako manželom za tým účelom dostatočnú lehotu. Bez poskytnutia tejto šance zostane otvorená otázka, či sa pre ich manželstvo a spoločnú dcéru urobilo všetko, aby bolo manželstvo zachované a dcéra vyrastala v úplnej rodine.
3. K odvolaniu manžela podala písomné vyjadrenie navrhovateľka, ktorá s jeho odvolaním nesúhlasila. Uviedla, že žiadosť o rozvod podávala po dlhej a zrelej úvahe, kedy zvažovala najmä negatívny vplyv na
dcéru B. a na jej psychické a fyzické zdravie. Uviedla, že spamätať sa a začať riešiť problémy až keď sú podané rozvodové papiere, je podľa nej naozaj neskoro. Dva a pol roka sa snažila manželovi vo všetkom pomôcť, zachrániť manželstvo, na všetko bola sama. Nedostala od neho žiadnu podporu, pomoc, prejavy lásky. Manžel všetku pomoc a snahu ignoroval, narastajúce problémy neriešil, nezaujímal sa o ňu, ani o dcéru, tá ho odmietala vo všetkých činnostiach, ktoré bežne rodič robí. Samostatné bývanie navrhovala ešte pred uzavretím manželstva a aj po celú dobu čo spolu žili, či už s jej rodičmi alebo s manželovým otcom, no neúspešne, manžel to odmietal. Po takmer troch rokoch manželstva, ktoré si neplnilo žiadnu zo svojich funkcií, nemôže manžel očakávať, že sa jej city nezmenia. Postupne všetko vyprchalo a spoločné týždňové bývanie v podnájme toho bolo dôkazom, keďže už spolu nemohli absolútne fungovať. Manžel mal dostatok času, možností a príležitostí dať veci do poriadku. Poukázala na to, že od odchodu zo spoločnej domácnosti sa správanie mal. B. veľmi zmenilo, prestala mávať veľké záchvaty hnevu, je oveľa kľudnejšia, má denný režim. Jej sa podarilo pribrať a zlepšil sa jej zdravotný stav, momentálne žije spokojne, v kľude a bez hádok, čo je pre ňu najpodstatnejšie. Aj v konaní pred súdom uviedla, že má nového partnera, s ktorým si plánujú spoločnú budúcnosť. Manžel o tomto vzťahu vie, preto považuje jeho odvolanie za bezpredmetné, keďže nevie prijať skutočnosť, že to priďaleko zašlo a už niet cesty späť. Dodala, že manželskú poradňu nenavštívi, vzťahy ako uviedol aj súd, sú podľa jej názoru natoľko rozvrátené, že v tom nevidí žiaden význam.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. o rozvode manželstva účastníkov ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
6. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Z uvedených ustanovení, ako aj z celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti považuje za nežiadúci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že v danom prípade existujú zákonom stanovené dôvody rozvodu manželstva. Bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských vzťahov a ďalšieho manželského spolužitia, a to predovšetkým s prihliadnutím na postoj navrhovateľky, ako aj skutkové okolnosti danej veci, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Bolo preukázané,
že účastníci konania spolu nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Medzi manželmi pretrvávali neustále hádky od počiatku manželstva, bez ohľadu na to, či žili v spoločnej domácnosti s rodičmi navrhovateľky, s otcom manžela alebo žili (aj keď po krátky čas) v samostatnej domácnosti. Navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie zároveň prezentovala, že má známosť s iným mužom, s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť.
11. Pokiaľ ide o námietku manžela, že súd nevyvinul potrebnú aktivitu na to, aby účastníkov viedol k ich zmiereniu, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.
12. Podľa § 96 ods. 1, 2 CMP, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
13. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu, aby sa v priebehu konania pokúsil zachrániť manželstvo tým, že bude viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa o zmierenie manželov. Zákon súdu neukladá spôsob, akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť. Pokiaľ však okolnosti prejednávanej veci nesmerujú k opodstatnenosti využitia tohto inštitútu, keďže procesný postup súdu závisí vždy od konkrétnych okolností, nie je porušením ust. § 96 CMP, ak súd od úkonov smerujúcich k odstráneniu príčin rozvratu manželstva upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu sú natoľko závažné, že nie je možné manželov uzmieriť. Súd tiež môže, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, realizovanou podľa zákona o mediácii, ktorá predstavuje alternatívne riešenie sporu, v rámci ktorej sa manželia môžu dohodnúť na takých otázkach, ako je vzájomné správanie sa k sebe, starostlivosť o domácnosť, zanechanie nevery a pod. Citované ustanovenie dáva súdu možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o mediáciu, neumožňuje mu, aby účastníkom uložil (prikázal), aby sa mediácie zúčastnili. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu, či je výzva na pokus o zmierne riešenie mediáciou v konkrétnom prípade účelná, pričom účelná je spravidla vtedy, keď okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že je reálne, že sa mediácie zúčastnia a jej výsledkom bude reálne obnovenie manželského vzťahu.
14. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka o obnovenie manželstva nemala záujem, čo opakovane súdu deklarovala. Svoj nezáujem o zachovanie manželstva uviedla nielen v rámci šetrenia pred kolíznym opatrovníkom, opakovane na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, rovnako tak aj v rámci odvolacieho konania - vo svojom vyjadrení k odvolaniu manžela. Za daných okolností sa súd prvej inštancie nedopustil takej procesnej vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj napriek tomu, že ide o mladých účastníkov a pomerne krátke manželstvo s maloletým dieťaťom. Ako je zrejmé aj z vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu manžela, od odchodu zo spoločnej domácnosti došlo k zlepšeniu nielen zdravotného stavu samotnej navrhovateľky, ale aj mal. B., ktorá je kľudnejšia, nemá záchvaty hnevu, ktoré mala v čase spolužitia, má denný režim, čo v konečnom dôsledku je nepochybne aj v záujme maloletého dieťaťa.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva účastníkov podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. B., ohľadne tejto úpravy súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, voči ktorej v súlade s ust. § 122 CMP nie je prípustné odvolanie. Manžel naviac v odvolaní uviedol, že v zásade danou formou starostlivosť o maloletú v súčasnosti aj realizujú a pokiaľ by bol rozvod nevyhnutný, nevidí dôvod s takouto úpravou nesúhlasiť.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu.