Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25C-173-2013.pdf
PDF · 72.8 KB
No categories available
25C/173/2013
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: N.. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. XXXXX/XXX, zast. BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Hviezdoslavovo námestie 25, proti odporkyni: N.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. XXXX/XXX, zast. Advokátskou kanceláriou DVORECKÝ & BOHUCKÝ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 18, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania k rukám jej právneho zástupcu: Advokátska kancelária DVORECKÝ & BOHUCKÝ s.r.o. v sume 524,55 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni ochrany osobnosti.
Navrhovateľ zobral návrh späť cestou právneho zástupcu podaním zo dňa 03.10.2013. Súd zaslal späťvzatie odporkyni na vyjadrenie v lehote 10 dní. Právny zástupca odporkyne mal späťvzatie doručené 14.10.2013. V stanovenej 10-dňovej dobe a ani následne do 12.11.2013 sa odporkyňa k späťvzatiu nevyjadrila. Okresný súd uznesením zo dňa 12.11.2013 konanie zastavil. Voči uzneseniu podala odporkyňa odvolanie, že so zastavením konania nesúhlasí, pre vážne dôvody. V písomných podaniach, ako aj na pojednávaní boli zo strany žalobcu uvádzané nepravdivé a skresľujúce tvrdenia, ktoré znížili jej dôstojnosť a vážnosť v osobnom živote ako aj v podnikateľskom prostredí, preto má záujem na tom, aby sa vo veci meritórne rozhodlo, a tak došlo k očisteniu jej povesti. Nepravdivé a skresľujúce tvrdenia, ktoré boli počas konania zo strany navrhovateľa prezentované nielenže predstavujú nezanedbateľný zásah do jej osobného súkromia, ale aj poškodenie jej podnikateľskej povesti. Krajský súd v Nitre zastavujúce uznesenie zrušil.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Na súde medzi účastníkmi prebiehal občianskoprávny spor o ochranu osobnosti. Navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal ospravedlnenia za jej výroky voči jeho osobe. Po prvom pojednávaní zobral návrh späť. Ako dôvod späťvzatia navrhovateľ uvádzal predbežný právny názor súdu. Odporkyňa so
späťvzatím s návrhom dodatočne až po prvom rozhodnutí súdu nesúhlasila z hore uvedených dôvodov, pričom bola na vyjadrenie k späťvzatiu vyzvaná a nevyjadrila sa v súdom určenej lehote! Navrhovateľ sa tvrdeniami odporkyne nestotožnil, mal zato, že ak má odporkyňa za to, že boli porušené jej osobné práva môže sama podať žalobu na ochranu osobnosti. Na prvom pojednávaní vo veci samej súd vyslovil svoj predbežný právny názor. Súd vo veci pritom predpokladal rozsiahle dokazovanie. Z procesného hľadiska to však neznamenám že výrok súdu by sa stotožňoval s predbežným právnym názorom. Až po ukončení dokazovania by bolo možné konštatovať, či sa návrhu vyhovuje, či sa mu vyhovieť čiastočne alebo sa vôbec nevyhovie. Je na navrhovateľovi, či sa rozhodne zobrať návrh späť, súd pri rozhodovaní o späťvzatí jeho dôvody do úvahy neberie, ani nevyhodnocuje. Dôvody odporkyne pre nesúhlas so späťvzatím možno charakterizovať ako dôvody pre podanie návrhu na ochranu osobnosti voči jej osobe, keď tvrdila že vyjadrenia a konanie navrhovateľa znížili jej dôstojnosť a vážnosť v jej osobnom živote ako aj v podnikateľskom prostredí, že navrhovateľom podaná žaloba je dostupnou informáciou v jej širokom pracovnom a súkromnom živote čím veľmi negatívne vplýva na jeho osobnostné práva. Odporkyňa však tieto všeobecné konštatovanie nijako bližšie nešpecifikovala, nepreukázala, nedokladovala. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa v tom že, ak sa odporkyňa cíti poškodená na svojich osobnostných právach môže podať návrh na ochranu osobnosti. V konaní, kde sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti by výsledok konania nemusel rozhodnúť aj o právach odporkyne ohľadne jej osobnostných práv. Návrhu mohlo byť vyhovené, ak by aj napríklad nebolo vyhovené, prípadne v časti, mohlo to byť z iných dôvodov, ktoré by vôbec ochranu osobnostných práv odporkyne neriešili. Konanie by bolo značne rozsiahle a teda aj nákladné. V prípade nezastavenia konania by bol vlastne navrhovateľ nútený do značné nehospodárneho konania. Súd musel brať do úvahy aj tú skutočnosť, že predmetom konania bolo údajné narušenie osobného statusu navrhovateľa na základe, ktorého sa domáhal ochrany osobnosti. V prípade, že zobral tento návrh späť, jeho postoj v danej veci sa zmenil, preto by mohol len ťažko v ďalšom konaní ako navrhovateľ vystupovať po procesnej i hmotnoprávnej stránke, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k jednotným dôkazom keďže nemá záujem na ďalšom konaní. Jeho postavenie by tak bolo neprimerane nevýhodné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd nestotožnil s nesúhlasom odporkyne a konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil. Súd konanie s poukazom na hore uvedené dôvody zastavil, keď dôvody odporcov nepovažoval za vážne, pre nezastavenie konania.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s p. tak, že zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporkyne. Odporkyňa sa dala zastupovať právnym zástupcom na čo mala zákonné právo. O trovách konania sa rozhoduje podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa zastavenie konania nezavinili. Späťvzatie návrhu je úkon navrhovateľa, na základe ktorého dochádza k skončeniu konania. Z pohľadu procesného výsledku, keď k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu, zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Zavinenie navrhovateľa sa interpretuje vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania, teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu ( uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/3/2007 z 30.07.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 2Co/2/2008 z 26.02.2008, uznesenie NS SR sp. zn. 2 Obo/183/92 z 27. októbra 1992). Odporca má pri zatavení konania právo si uplatniť náhradu trov konania. Súd mu tento nárok nemôže odoprieť. Keďže bolo konanie zastavené, súd tak odporkyni priznal náhradu trov konania za štyri úkony právneho zastupovania (prevzatie veci, písomné vyjadrenie z 30.09.2013, účasť na pojednávaní dňa 16.07.2013, odvolanie voči uzneseniu OS Nitra) po 61,41 eura ( §11 ods. 1 cit. vyhlášky), štyri režijné paušály po 7,81 eura, strata času v sume 52,08 eura všetko s 20% DPH, cestovné 67,61 eura v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.