Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_34Ek-257-2018.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Subarea
34Ek/257/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XXX, XXX XX R., zast. AK KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907 o vymoženie 1758,18 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Michaela Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie, pod sp. zn. 419EX 176/18, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 34Ek/257/2018 zo dňa 06.07.2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej z a m i e t a .
II. Povinná n e m á n á r o k na náhradu trov sťažnostného konania.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.02.2018 domáhal od povinnej vymoženia 1758,18 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok sp. zn. 159/11/15 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. zo dňa 26.10.2016 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 07.03.2017. Súd dňa 27.03.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michaelu Zubaľ Burdovú, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 06.07.2022 rozhodnutie, ktorým návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.), v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie oprávnenému priznal voči povinnej nárok na náhradu trov vo výške 61,83 EUR (výrok II.) a povinnej nárok na ich náhradu nepriznal (výrok III). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1-5 a § 61l ods. 3 prvej vety zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) a tým, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (upovedomenie bolo povinnej doručené dňa 09.08.2018, návrh na zastavenie exekúcie podala 10.12.2021). V prípade, ak povinný podá návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a v takto podanom návrhu neuvedie skutočnosti, ktoré nemohol uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je súd povinný návrh na zastavenie v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je pevne stanovená zákonom a nie je možné ju predĺžiť. Po preskúmaní návrhu povinnej zistil, že v ňom uviedla skutočnosti, ktoré jej boli známe už aj v čase po bezprostrednom doručení upovedomenia o začatí exekúcie a tak mohla využiť právo podať návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a namietať v ňom skutočnosti, ktoré namietala v tomto návrhu na zastavenie exekúcie,
ako napríklad neplatnosť rozhodcovskej doložky. Nakoľko povinná podala návrh na zastavenie exekúcie po zákonom stanovenej lehote a v tomto návrhu neuviedla nové skutočnosti, ktoré nemohla uplatniť v zákonom stanovenej lehote, je tu prítomný dôvod na zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie a preto vyšší súdny úradník jej návrh v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. O trovách rozhodol tak, že oprávnenému, ktorý si uplatnil nárok na trovy za vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, a keďže bol návrh povinnej v celom rozsahu zamietnutý, priznal nárok v celkovej výške 61,83 EUR (40,66 EUR ako odmena + 10,87 EUR ako režijný paušál + 10,31 EUR ako DPH), ktorý bude vymáhaný od povinnej po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na základe dodatku k povereniu.
3/ Proti rozhodnutiu podala povinná sťažnosť. Uviedla, že napadnuté uznesenie považuje predovšetkým za nedostatočné odôvodené, nakoľko exekučný súd sa vôbec nezaoberal jej námietkami a tvrdeniami a odôvodnil ho len s poukazom na ustanovenie § 61k Exekučného poriadku. Exekučný súd sa žiadnym spôsobom nezaoberal posúdením platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, a taktiež ani samotnou právomocou orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pričom neprihliadol ani na judikatúru NS SR, na ktorú povinná v návrhu na zastavenie exekúcie poukazovala (3Cdo 164/1996 z 27.01.1997, 6Cdo 1/2012) . Exekučný súd tak porušil jej právo ako účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného opomenul aplikovať ustanovenie § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého bol povinný skúmať rozpor exekučného titulu so zákonom. Ak by exekučný súd svoju povinnosť splnil, poverenie na vykonanie exekúcie by nevydal, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie a následnému zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené skutočnosti má povinná za to, že rozhodcovské rozhodnutie, predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul, nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Rozhodcovskú zmluvu je potrebné vyhodnotiť ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Už samotná neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy znamená, že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc. Aj v prípade, ak by rozhodcovská zmluva bola platná, orgán, ktorý vydal exekučný titul, nebol na rozhodovanie o uvedenej veci oprávnený ani podľa samotnej rozhodcovskej zmluvy. Podľa ustálenej judikatúry (porov. judikát R 46/2012) v danom prípade rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ale ide o nulitný právny akt na základe ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie.
4/ V závere sťažnosti povinná k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie priložila taktiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa (pozn. sudcu, aj keď povinná k sťažnosti žiaden nález nepriložila a ani ho bližšie neidentifikovala, možno mať z obsahu spisu za to, že ide o nález sp. zn. III. ÚS 61/2020 z 27.05.2021, ktorý priložila ešte k návrhu na zastavenie exekúcie), z ktorého citovala odôvodnenie bodov 13. a 19.. Mala za to, že je potrebné rozlišovať, či bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o spore zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov, čo konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí spis. zn. 6 ECdo 169/2013 zo dňa 23. 7. 2014. S ohľadom na skutočnosti uvádzané v tejto sťažnosti ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie mala za to, že nie sú splnené podmienky na nútené vymáhanie povinnosti z predloženého exekučného titulu, pretože tento nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti a žiadala konajúci súd, aby uznesenie, sp. zn. 34Ek/257/2018 zo dňa 06.07.2022, zmenil tak, že exekúciu zastaví. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej služby vo výške 62,75 EUR (40,66 EUR + 11,63 EEUR + 20% DPH).
5/ Nakoľko povinná v sťažnosti neuvádzala žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa už oprávnený nevyjadroval, a z ktorých by vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie už nevychádzal, pričom ide o ďalší návrh povinnej na zastavenie exekúcie, sudca jej sťažnosť pred rozhodnutím nedoručoval oprávnenému na vyjadrenie, ale bude mu doručená spolu s týmto rozhodnutím.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
10/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12/ Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka sudca vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej nie je dôvodná.
13/ Vyšší súdny úradník návrh povinnej správne posúdil ako návrh podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko bol podaný po vyše 3 rokoch (návrh doručený 10.12.2021) od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnej (doručené dňa 09.08.2018). Ďalej správne uviedol, že v ňom namietala skutočnosti, ktoré jej boli známe už aj v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a mohla ich tak uplatniť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoniec za vecne správne treba považovať i jeho zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie v dôsledku toho, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po 15-dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie neuviedla skutočnosti, ktoré by nemohla uplatniť v zákonom stanovenej lehote. Sudca k uvedenému dopĺňa, že záver, ku ktorému dospel vyšší súdny úradník, je vyjadrením koncentračnej zásady, podľa ktorej exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15- dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020 alebo sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022).
14/ Navyše, v uvedenej veci sa jedná o ďalší návrh povinnej na zastavenie exekúcie, ktorý podala v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. O predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie (doručený povinnou súdnemu exekútorovi dňa 12.06.2020) tunajší súd rozhodol uznesením, sp. zn. 34Ek/257/2018 zo dňa 23.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím sudcu o sťažnosti, sp. zn. 34Ek/257/2018 zo dňa 31.03.2022. Uvedené rozhodnutia boli povinnej riadne doručené a mala tak možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, a to i vo vzťahu k uplatňovaniu koncentračnej zásady v exekučnom konaní. V predchádzajúcom návrhu povinná v zásade namietala rovnaké skutočnosti - že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi povinnou a oprávneným je neplatná, pretože spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto nemal rozhodcovský súd právomoc vec prejednať a ani vydať rozhodcovský rozsudok. Súd návrh zamietol s odôvodnením, že na uvedené skutočnosti z hľadiska uplatňovania koncentračnej zásady nie je možné prihliadať.
15/ Koncentrácia sa uplatňuje i vo vzťahu k ďalším návrhom na zastavenie exekúcie, čo je vyjadrené v ustanovení § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku: „v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie.“ Len pre úplnosť sudca dodáva, že ani fakt, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu povinná v tomto druhom návrhu odôvodňovala aj tým, že ho nevydal orgán dohodnutý v rozhodcovskej zmluve (čo nenamietala vo svojom predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie), nemôže viesť k zastaveniu exekúcie. Rovnako totiž ide o skutočnosť, ktorá musela byť povinnej známa už prinajmenšom v čase rozhodcovského konania, no túto skutočnosť uviedla až po 3 rokoch od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie bez toho, aby oneskorenosť zdôvodnila takými skutočnosťami, ktoré by jej objektívne bránili uviesť ju v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom.
16/ Za nedostatok sťažnosti povinnej a z toho plynúcu nedôvodnosť sťažnosti, sudca považoval i to, že v nej povinná nereflektovala na zásadný dôvod zamietnutia jej (ďalšieho) návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým bolo uplatnenie koncentračnej zásady pre oneskorenosť podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok akceptuje ako účinnú obranu proti uplatneniu koncentračnej zásady tvrdenia preukazujúce, že povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť také skutočnosti už skôr (§ 61k ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku). Povinná však ani v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti žiadne také dôvody neuviedla. Platnosť záverov rozhodovacej praxe exekučného súdu potvrdzujú i viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, alebo IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, v zmysle ktorých sa koncentrácia exekučného konania vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu, teda i na spotrebiteľov, preto aj spotrebitelia majú dôsledne rešpektovať procesné limity práv a povinností ustanovených zákonom (v danom prípade Exekučným poriadkom). Z uvedeného dôvodu nebol potom ani poukaz povinnej na judikatúru, ktorá nevychádza z uplatňovania koncentračnej zásady, v danej veci relevantný.
17/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinnej voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 34Ek/257/2018 zo dňa 06.07.2022 ako nedôvodnú.
18/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19/ Vzhľadom na neúspech povinnej v sťažnostnom konaní súd rozhodol tak, že povinná nemá nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).