Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/41/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi B. D., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v L. M. č. XXX, o zaplatenie 1.393,14 € s príslušenstvom o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. novembra 2013, č.k. -52, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov, Námestie legionárov 5, je povinné zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 95 € do 3 dní na účet Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5.

odôvodnenie:

Okresný súd Rožňava (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 20. novembra 2013, č.k. -52 odmietol odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. októbra 2013, č.k. -46 podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd vydal platobný rozkaz dňa 30. októbra 2013, č.k. -46, ktorý bol doručený navrhovateľovi dňa 5. novembra 2013, odporcovi dňa 4. novembra 2013 a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 5. novembra 2013. Proti platobnému rozkazu podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa odpor, ktorý bol doručený súdu prostredníctvom právneho zástupcu združenia dňa 8. novembra 2013.

Po citácii až 4 súd konštatoval, že vedľajšie účastníctvo je forma spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného a zúčastňuje sa konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov sporových strán. Takýmto konaním môže byť len sporové konanie, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor s odôvodnením. Právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie je z povahy veci subjektívne legitimovaný len odporca. Vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na strane odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa druhá veta , dospel súd k záveru, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Odpor podaný vedľajším účastníkom odmietol podľa

Proti tomuto uzneseniu podal „vedľajší účastník“ - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5 (ďalej len „združenie“) v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie. Vyčítal súdu formalistický výklad zákona, podľa ktorého na podanie odporu je legitimovaný len odporca. Pri takomto výklade končí celá spotrebiteľská ochrana, lebo drvivá väčšina spotrebiteľských vecí bola a aj v súčasnosti je „rozhodovaná“ v skrátenom konaní platobnými rozkazmi. Súdy aj napriek zneniu vydávajú platobné rozkazy v spotrebiteľských veciach, v ktorých sú uplatňované nároky z neprijateľných podmienok. Po citácii článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj článku 38 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie uviedol, že zásadne je nesprávna právna argumentácia súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na podanie odporu. Ak vedľajší účastník vstúpi do konania v dobe, keď ešte platobný rozkaz nebol vydaný, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje. Inštitút vedľajšieho účastníctva podľa bol zavedený až novelou účinnou od 15. októbra 2008, a vedľajší účastník „tejto skupiny“, vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Po citácii odvolateľ zastával názor, že právo podať odpor vo veci má bezpochyby aj spotrebiteľské združenie. Poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veci Oceáno Grupo Editorial, Salvat Editorial C-240/98 až C-244/98 a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA zo 14. júna 2012.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie združenia navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. V dôvodoch odvolania poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , a sp. zn. a celý rad rozhodnutí odvolacích súdov Slovenskej republiky, ktorých citácia je uvedená v dôvodoch vyjadrenia. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 95,01 €, ktorá pozostáva z jedného právneho úkonu právnej služby, ako aj režijného paušálu k tomuto právnemu úkonu, zvýšených o daň z pridanej hodnoty.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podalo včas združenie ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť odvolaním ( ) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie združenia nie je dôvodné.

Výrok uznesenia okresného súdu o odmietnutí odporu združenia je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa

Stručné, no výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

Z obsahu spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. vyplýva, že platobný rozkaz bol vydaný dňa 30. októbra 2013. Navrhovateľovi bol platobný rozkaz doručený 5. novembra 2013, odporcovi dňa 4. novembra 2013 a združeniu dňa 5. novembra 2013.

Podaním zo dňa 26. septembra 2013, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 27. septembra 2013 oznámilo združenie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, a predkladá plnomocenstvo pre JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove. Žiada doručiť návrh a prílohy návrhu a navrhuje priznať náhradu trov konania. V oznámení združenie uviedlo, že ak bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz v rozpore s , podávajú odpor, v ktorom namietajú neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vznášajú námietku premlčania žalovanej pohľadávky.

Pre posúdenie otázky, či v predmetnej veci okresný súd svojím postupom (ne)odňal združeniu možnosť konať pred súdom, bolo treba v prvom rade zaujať stanovisko k otázke účinnosti jeho vstupu do skráteného (rozkazného) konania, ako aj k otázke jeho následného oprávnenia (práva) na podanie odporu smerujúcemu proti platobnému rozkazu.

Podľa platnej právnej úpravy sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva, alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Z ustanovenia („do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu; o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh“) možno vyvodiť, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomoc zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie , pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. To však neplatí napríklad pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní, ktorého výsledkom (formou rozhodnutia) je platobný rozkaz.

Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k odporcovi zásada „bdelým patrí právo“. Pokiaľ odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu (platobný rozkaz sa vykoná spravidla bez jeho vypočutia, len na základe skutočností uvádzaných navrhovateľom a návrh sa doručuje spolu s platobným rozkazom, ako tomu bolo aj v preskúmavanej veci), a teda odporca v tomto štádiu konania neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho strane ako vedľajší účastník. Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Táto pomoc sa môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (porovnaj napr. Rubeš J., Handl V. a Kolektív, Občansky soudní řád, Komentář I. diel, Panorama Praha 1985 str. 421 a nasl.).

Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t.j. nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza aj právo Európskej únie, a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza konanie o Európskom platobnom rozkaze, ďalej len „Nariadenie o Európskom platobnom rozkaze“. V tomto nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje (a teda nespochybňuje) existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho práva (viď bod 10. úvodnej časti).

Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle až včasným podaním odôvodneného odporu odporcom, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi

pojednávanie. Až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom úkone odporcu, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ), prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva spojený so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania.

Neprichádza preto do úvahy ani podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. Na jeho podanie z povahy veci je subjektívne legitimovaný len a len odporca a vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa druhá veta , je treba vyvodiť, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor pomocou argumentu („e silencio legis“), ktorý je zastávaný nielen v právnej teórii (viď Bureš J., Drapal L., Mazanec M., Občansky soudní řád 5. vydanie, Praha C.H. Beck, 2001, str. 995, bod 2), ale aj v ustálenej judikatúre (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. mája 2003, sp.zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2012, sp.zn. , uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14. mája 2007, sp.zn. , ktorý je verejnosti k dispozícii na webových stránkach Ústavného súdu Českej republiky).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu združenie nie je oprávnenou osobou na podanie odporu, a preto súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, ak odmietol odpor podaný združením podľa

Odvolaciemu súdu sa žiada pre úplnosť poznamenať, že aj v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť „tretí“ subjekt - združenie - považované za vedľajšieho účastníka na strane odporcu v štádiu skráteného konania, nebolo by oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Ako už bolo vyššie konštatované, právo podať odpor proti platobnému rozkazu, t.j. právo urobiť uplatnený nárok sporným má v zmysle výslovne len odporca. Ide o významné dispozičné oprávnenie odporcu naplňujúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednávacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva odporcu. Na rozdiel od odvolania (majúceho suspenzívne a devolutívne účinky) má totiž podanie odôvodneného odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz ( veta prvá ). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné. Odporca by už totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľné aj ust. tretia veta , v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu.

Na záver sa žiada povedať, že združenie nebolo a nie je oprávnené na podanie odporu, lebo (nie je účastníkom konania v tomto skrátenom konaní), resp. že „procesná úprava právo podať odpor priznáva výslovne a výlučne len odporcovi“.

V odvolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti združeniu, ktoré v odvolacom konaní úspech nemalo ( , v spojení s ). Navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

odvolacieho konania ( ) a trovy tohto konania aj vyčíslil. Odvolací súd mu priznal náhradu trov spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred okresným súdom) za jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo dňa 18. novembra 2013 ( č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Pri určení odmeny za tento úkon právnej služby vychádzal súd z tarifnej odmeny vyplývajúcej z a výšku za poskytnuté právne služby určil sumou 71, €. Náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,81 € predstavovala 1/100-inu výpočtového základu za poskytnutý právny úkon právnej služby (výpočtový základ v roku 2013 bola priemerná mesačná mzda za 1. polrok 2012 v sume 781 €) podľa . Odmena v sume 71, € + náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7, € boli zvýšené o daň z pridanej hodnoty v sume 15,82 € ( ), a tak činili celkom sumu 95, €. Navrhovateľa zastupoval advokát, a tak združenie je povinné uloženú náhradu trov zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.