Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Co-250-2013.pdf
PDF · 83.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/250/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti žalovanému: H. Š., nar. XX.X.XXXX, W. O., F.Č. X, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Námestie SNP 7 a 2. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Bratislava, Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, o 868,72 € s príslušenstvom, o odvolaniach vedľajšieho účastníka ad/ 1 proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. apríla 2013 č. k. 17 C 157/2012 - 148 a proti uzneseniu daného súdu z 19. júna 2013 č. k. 17 C 157/2012 - 174
rozhodol:
M e n í výrok o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Z r u š u j e uznesenie z 19.6.2013 č. k. 17 C 157/2012 - 174 o poplatkovej povinnosti vedľajšieho účastníka.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví titulom neuhradených poskytnutých telekomunikačných služieb žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť 204,84 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 30.10.2010 do zaplatenia a zamietol žalobu v prevyšujúcej časti [ide o 204,84 € s príslušenstvom v zmysle uznesením súdu z 13.11.2012 pripustenej zmeny žaloby (§95 OSP)].
Vychádzajúc z predmetu konania 868,72 € s príslušenstvom (pred zmenou žaloby - pozn. odvolacieho súdu) konštatoval, že žalovaný mal pomerne väčší úspech vo veci ako žalobca, avšak s odôvodnením, že žalovaný ich náhradu neuplatnil, vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom podľa §142 ods. 2 OSP náhradu trov nepriznal. Trovy vedľajšieho účastníka ako subjektu zriadeného na ochranu práv spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý (aj) v danej právne nenáročnej veci, kde bez akejkoľvek znalosti predmetu konania a len predpokladajúc, že ide o spotrebiteľský spor, vnímajúc vec v kontexte ďalších stoviek obdobných konaní, kde obrana spotrebiteľa aj v tomto prípade spočívala v paušálnom uplatnení námietky premlčania, sa rozhodol pre právne zastupovanie advokátom, považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne, preto aplikujúc ustanovenie §150 ods. 1 OSP mu nepriznal ich náhradu.
Vedľajší účastník (ďalej aj len „odvolateľ“) proti výroku o trovách konania v rozsahu, v akom mu nebola priznaná náhrada trov konania, podal odvolanie. Odvolávajúc sa na zásadu účinnej súdnej
ochrany stanovenú v čl. 47 Charty základných práv EÚ argumentuje, že pomoc môže zahŕňať najmä aj zastupovanie advokátom. S poukazom tak na to, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§93 ods. 4 OSP), ako aj na princíp rovnosti účastníkov konania, podľa odvolateľa za situácie, že vedľajším účastníkom podporovanému účastníkovi vznikne nárok na náhradu trov konania, neexistuje rozumný dôvod nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Zastáva pritom názor, že trovy právneho zastúpenia v každom prípade treba považovať za účelné a poukazuje na rozsiahlu, jeho stanovisko potvrdzujúcu judikatúru súdov v obdobných veciach. Podotýka, že v predmetnom konaní proti žalovanému jednou žalobou boli uplatňované dva samostatné nároky vyplývajúce z rozličných právnych vzťahov (cena poskytnutých elektronických komunikačných služieb a pôvodne zmluvná pokuta), pričom on ako vedľajší účastník do konania vstúpil iba v rozsahu zmluvnej pokuty, v ktorej mal 100 % úspech. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie o trovách konania v ním napadnutom rozsahu zmenil tak, že mu prizná 100 % náhradu trov prvostupňového konania v sume 121,90 €. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným vedľajším účastníkom (§93, 201, 202 a 204 OSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §214 ods. 1 OSP preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo (§212 ods. 1 a 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.
Podaným odvolaním nebolo dotknuté rozhodnutie vo veci samej ani rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v tomto rozsahu rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak tieto výroky neboli predmetom odvolacieho prieskumu (§206 ods. 2 OSP). Predmetom odvolacieho prieskumu bolo preto len rozhodnutie o náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ad/ 1.
V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania spravuje sa predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Vychádzajúc z ustanovenia §142 ods. 1 a 2 OSP ak účastník konania mal vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vedľajším účastníkom popri žalovanom v posudzovanej veci je právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§93 ods. 2 OSP). Do konania, v ktorom proti žalovanému bol uplatňovaný tak nárok na zaplatenie ceny poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb 204,84 €, ako pôvodne aj nárok na zmluvnú pokutu 663,88 €, po zmene žaloby nárok na náhradu škody 264,82 €, vstúpila z vlastného podnetu. Postavenie vedľajšieho účastníka je upravené v §93 OSP a od postavenia účastníka, ktorého v konaní podporuje, je odlišné tým, že i keď vedľajší účastník koná vlastným menom, jeho postavenie čiastočne je obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako sú práva a povinnosti účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Právo na náhradu trov konania a povinnosť nahradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, preto v prípade úspechu (pomerného úspechu) účastníka, ktorého vedľajší účastník v konaní podporoval, vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania a rovnako aj v prípade neúspechu (pomerného neúspechu) ním podporovaného účastníka musí znášať povinnosť náhrady trov konania úspešnej procesnej protistrane, príp. musí znášať to, že súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§142 ods. 1 a 2 OSP).
Neobstoja odvolacie námietky vedľajšieho účastníka, že mu patrí plná náhrada trov, keďže do konania vstúpil len ohľadom jedného nároku, v ktorom mal úplný úspech vo veci. Občiansky súdny poriadok vedľajšiemu účastníkovi totiž neumožňuje do konania vstúpiť len ohľadom časti uplatňovaného nároku na podporu toho ktorého účastníka, rovnako ako ani žalovanému neumožňuje vyberať si, či vôbec,
prípadne len ohľadom niektorého z viacerých proti nemu jednou a tou istou žalobou uplatňovaných nárokov bude vystupovať ako žalovaný. Z týchto dôvodov ani vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaného, nemôže si vyberať, ohľadom ktorého z viacerých žalovaných nárokov bude žalovaného v konaní podporovať. Žalobca je pánom sporu a on rozhoduje o tom, aký nárok (nároky) proti žalovanému žalobou uplatní. Vedľajší účastník ak zvažuje svoj vstup do konania, rozhoduje jedine o tom, či do konania na podporu žalovaného vôbec vstúpi, alebo nie. Ak sa rozhodne pre vstup do konania na podporu žalovaného, v zmysle platného procesného poriadku jeho podpora v konaní sa vzťahuje na všetky žalované nároky, t. j. buď vstúpi do konania, a to ohľadom všetkých žalovaných nárokov a v celom ich rozsahu, alebo vôbec.
Keďže vedľajší účastník v konaní má rovnaké (procesné) práva a povinnosti ako účastník, na podporu ktorého vstúpil do konania (§93 ods. 1 a 4 OSP), aj jeho právo na náhradu trov konania (rovnako, ako aj povinnosť náhrady trov konania) sa odvíja od úspechu účastníka, na podporu ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval. Vedľajší účastník v posudzovanom prípade v konaní podporoval žalovaného, ktorý vo veci mal len čiastočný úspech, preto aj vedľajší účastník má právo na náhradu jeho účelných trov v rovnakom rozsahu ako sám žalovaný, ktorého v konaní podporoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka spočívajúce v jeho právnom zastúpení v danom prípade neboli účelné a s týmto odôvodnením mu ako ich náhradu nepriznal. Hoci citoval ustanovenie §150 ods. 1 OSP, o trovách konania v podstate rozhodol podľa §142 ods. 2 OSP.
Vzhľadom na to, že po právoplatne pripustenej zmene žaloby uznesením súdu z 13.11.2012, predmetom konania bol nárok v sume 469,66 € (204,84 + 264,82), so zreteľom na výsledok sporu (204,84 € v prospech žalobcu, 264,82 € v prospech žalovaného) je zrejmé, že súd prvého stupňa neurčil správne pomer úspechu žalovaného, poť. aj vedľajšieho účastníka v rozsahu 52 % vychádzajúc z pôvodného rozsahu predmetu konania 868,72 €. Vzhľadom na skutočnosť, že obe procesné strany majú približne rovnaký úspech i rovnaký neúspech vo veci (pomerný úspech žalovaného je 12 %), sú splnené zákonné podmienky ustanovené v §142 ods. 2 OSP pre rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvého stupňa tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z toho dôvodu právne bezvýznamné je posudzovať trovy vedľajšieho účastníka z hľadiska ich účelnosti a právne bezvýznamné preto sú aj odvolacie námietky odvolateľa smerujúce k preukázaniu, že trovy vzniknuté v súvislosti s jeho právnym zastúpením advokátom boli vynaložené účelne. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa §220 OSP rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
V odvolacom konaní plne neúspešnému odvolateľovi proti plne úspešnému žalobcovi náhrada trov neprislúcha (§224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 OSP). Plne úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, pretože návrh na takéto rozhodnutie nepodal (§151 ods. 1 OSP, a contrario).
Uznesením označeným v záhlaví súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi ad/ 1 uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok 9 € za vyhotovenie 3 rovnopisov ním podaného odvolania, vychádzajúc z položky 20a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s uznesením Ústavného súdu SR z 30.3.2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011.
Vedľajší účastník ad/ 1 proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, pretože poukazujúc na ustanovenie §4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. ho považuje za nezákonné, a preto navrhuje ho zrušiť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že bolo podané na to oprávnenou osobou, preskúmal aj napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka v celom rozsahu je opodstatnené.
Poplatkovú povinnosť účastníka (vedľajšieho účastníka) za úkon súdu uvedený v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorým je vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, je potrebné posudzovať podľa ustanovení zákona o súdnych poplatkoch vrátane tých, ktoré upravujú vecné a osobné oslobodenie od súdnych poplatkov. Pokiaľ združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľov konania zúčastnený ako vedľajší účastník v zmysle §4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. je oslobodené od súdnych poplatkov, nevznikla mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za úkon súdu vymedzený v položke 20a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý v konaní bol súdom vykonaný ako nevyhnutný dôsledok zákonom akceptovanej možnosti urobiť podanie elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom. Argumentácia súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti združenia poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30.3.2011 pritom je nenáležitá, pretože v danom uznesení vyslovené právne závery ústavného súdu platia len pre vecné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle §4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., nie však pre osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle §4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb, o aké v tejto veci ide.
So zreteľom na uvedené odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil podľa §221 ods. 1 písm. i) OSP, keďže boli splnené zákonné podmienky pre takýto postup (rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré rozhodnutie bolo vydané, neexistovali).
Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.