Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-36-2013.pdf
PDF · 124.28 KB
No categories available
17C/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Spoločenstvo vlastníkov bytov na Ul. gen. Svobodu č. 131, Ul. gen. Svobodu č. 131, Medzilaborce, IČO: 37 784 587, zastúpený advokátom JUDr. Peter Gdovin, Námestie slobody 12, Humenné proti odporcovi Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý vypratať nehnuteľnosť a to strešnú plochu budovy obytného domu na N.. D.. R. o celkovej výmere cca 35 m2, súp. č. 131 postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 zapísaného v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Medzilaborciach na LV č. XXXX v kat. úz. Medzilaborce a o d o v z d a ť ju navrhovateľovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd z r u š u j e vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX pod č. Z 677/12 v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange, a. s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, t. j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať vedenia na cudzej nehnuteľnosti č. súp. 131 a C-KN XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXXX zo dňa 5. 12. 2012.
Odporca j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania navrhovateľa vo výške 454,61 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Petra Gdovina v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 2. 2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vypratania nehnuteľnosti - strešnej plochy budovy obytného domu na Ul. gen. R. o celkovej výmere cca 35 m2, súp. č. 131 postaveného na parc. č. C-KN č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2 zapísaného v Katastri nehnuteľností Okresného úradu v Medzilaborciach na LV č. XXXX v kat. úz. H. a odovzdať ju navrhovateľovi v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľ zároveň navrhol, aby súd rozhodol aj formou rozkazu na plnenie v prípade, ak by bol voči tomuto rozkazu na plnenie podaný odpor, navrhol, aby súd rozhodol petitom rozsudku tak ako je vyššie uvedený. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 6. 1997 bola uzatvorená nájomná zmluva právnymi predchodcami účastníkov konania, podľa ktorej predmetom nájmu bola strešná plocha budovy, t. j. bytového domu na Ul. gen. R. Č.. XX Y. H. o výmere 35 m2. Nájom predmetnej nehnuteľnosti bol dohodnutý na dobu 15 rokov s tým, že nájom bude automaticky predlžovaný vždy o ďalších 10 rokov, ak niektorá zo strán zmluvného vzťahu písomne neoznámi svoj úmysel ukončiť túto zmluvu minimálne 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu. V prípade ukončenia nájmu bol nájomca povinný vrátiť predmet nájmu prenajímateľovi. Nájomcovi bola uložená povinnosť vykonať demontáž svojho zariadenia, toto zariadenie odviesť na vlastné náklady a v lehote 1 mesiaca od odstúpenia zmluvy, ak sa nedohodnú inak. V prípade, že nájomca túto povinnosť nesplní, prenajímateľ je oprávnený zariadenie demontovať
a zabezpečiť ich úschovu na vlastné náklady. Dňa 4. 3. 2000 bol uzavretý Dodatok č. 1 k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým došlo k zmene prenajímateľa, ktorým sa stal navrhovateľ a k špecifikácii predmetu nájmu, zmene výšky a splatnosti nájomného. Dňa 27. 5. 2003 bol uzavretý Dodatok č. 2, ktorý upravoval výšku nájomného a spôsob jeho splácania. Listom zo dňa 28. 11. 2011 oznámil navrhovateľ odporcovi, že mieni ukončiť zmluvný vzťah v súlade s ust. § 4 ods. 1 predmetnej zmluvy. Odporca akceptoval toto ukončenie listom zo dňa 13. 12. 2011, v ktorom zároveň uviedol, že predmet nájmu nevyprace, ale využije svoje zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Medzi účastníkmi nebolo úspešné mimosúdne riešenie sporu, preto navrhovateľ v tomto konaní si nárokoval vypratanie predmetnej nehnuteľnosti odporcom.
K písomnému návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 30. 4. 2013. Návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný. Poukázal na to, že odporca disponuje titulom užívať nehnuteľnosť patriacu navrhovateľovi na základe zákonného vecného bremena (ust. § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) a toto oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena je deklarované zápisom vecného bremena k nehnuteľnosti navrhovateľa na LV č. XXXX Okresného úradu Katastrálneho odboru Y. H. v časti „C“ pod č. zápisu Z677/12.
V prejednávanej veci sa súd oboznámil s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ich prednesmi na nariadenom pojednávaní, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ zastúpený predsedom spoločenstvo vlastníkov bytov C. G. vo svojej výpovedi k podanému návrhu uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený ešte právnym predchodcom Mestom Medzilaborce v zastúpení firmy Bytenerg, s. r. o. ako prenajímateľa a právnym predchodcom odporcu Globtel GSM, a. s. so sídlom Plynárenská č. 1, Bratislava. Následne si byty odkúpili nájomcovia do vlastníctva a ako vlastníci si založili orgán spoločenstva vlastníkov bytov, ktorý je aj zapísaný v registri spoločenstiev. Navrhovateľ má záujem zveľaďovať svoj bytový dom a nakoľko cez strechu zateká, mieni previesť rekonštrukciu strechy výstavbou sedlovej strechy. Predmetný nájomný vzťah navrhovateľ akceptoval a keďže došlo k ukončeniu predmetnej zmluvy a nedošlo k inej dohode s odporcom o odstránení predmetu nájmu, podal návrh na súd a domáha sa vypratania svojej nehnuteľnosti.
Právny zástupca navrhovateľa v zhode s písomným návrhom, ako aj ďalším písomným vyjadrením doručeným súdu dňa 12. 6. 2013, v ktorom zároveň požiadal o zmenu písomného návrhu zotrval na žalobe. Ďalej uviedol: skutočnosť, že odporca si dal zapísať vecné bremeno na príslušnej správe katastra na LV, v danom prípade neznamená, že ide o verejný záujem. Polemizoval s verejným záujmom a uviedol, že jednoznačne v prípade odporcu ide o súkromný záujem a o jeho zisk. K tvrdeniam odporcu, že je oprávnený na nehnuteľnosti navrhovateľa prevádzkovať verejnú elektronickú sieť, vstupovať v súvislosti s prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na túto nehnuteľnosť, v súlade ust. § 66 ods. 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách poukázal na čl. 12 ods. 1, 13 ods. 4, 20 ods. 1, 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1 dodatkového dohovoru, rozhodnutia Ústavného súdu SR PL.ÚS7/96, PL.Ú33/95, ÚS198/95, PL.ÚS15/06. V súvislosti s týmito rozhodnutiami uviedol: Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem. Pri rozhodovaní, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil na inými, či už súkromnými alebo verejnými záujmami. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke a nie je ho možné vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomocí moci výkonnej a nie zákonodarnej. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR podmienky verejného záujmu možno pokladať za splnené len vtedy, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmom vlastníka a ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť majetok nemožno dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chránené vlastníckeho práva. Rešpekt k cudziemu majetku, nie nepodobný zásade neminem leadere - nikomu neškodiť, a v modernej dobe zvlášť rešpekt k majetku zo strany verejnej moci, je jadrom právnej kultúry v západnej civilizácii. Z tohto dôvodu navrhovateľ je presvedčený, že v danom prípade neboli splnené viaceré podmienky stanovené ústavou a medzinárodnými dohovormi, ako aj zákonom o elektronických komunikáciách na obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu. V prvom rade nebola splnená podmienka stavania vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Žalovaný má síce už od r. 1997 na uvedenej nehnuteľnosti umiestnené svoje zariadenie a prístroje, avšak výlučne na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý medzičasom zanikol, pričom v čase uzavretia nájomnej zmluvy nebol zákon o elektronických komunikáciách ani
platný, ani účinný. Zároveň nie je splnená podmienky nevyhnutného rozsahu, nakoľko žalovaný môže tieto zariadenia umiestniť kdekoľvek na nejakej budove alebo nejakom vyvýšenom mieste v Medzilaborciach a jeho okolí. V neposlednom rade nebola dodržaná podmienka verejného záujmu. Záujem žalovaného ako podnikateľského subjektu je výhradne jeho súkromným záujmom zameraným výlučne na dosiahnutie zisku a teda neslúži verejnoprospešnému cieľu. Navrhovateľ má za to, že z tohto dôvodu neboli ani splnené predpoklady na záznam vecného bremena do katastra nehnuteľností a príslušný katastrálny odbor nemal takýto záznam ani vykonať. Navrhovateľ je toho názoru, že účastníkmi konania o záznam vecného bremena mali byť aj dotknutí vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo a vecné bremeno bolo zapísané bez ich vedomia. Na základe všetkých týchto dôvodov žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporcovi povinnosť vypratať strešnú plochu jeho bytového domu a zároveň, aby zrušil vecné bremeno, ktoré je zapísané na LV č. 2167 pod č. Z677/2012 v prospech oprávneného.
K písomnému vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 12. 6. 2013 odporca cestou právneho zástupcu uviedol: Tvrdenie navrhovateľa, že odporca nemal splnenú podmienku stavania vedenia na cudzej nehnuteľnosti namietal a predložil listinný dôkaz - oznámenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, Oblastný telekomunikačný úrad - Prešovský kraj, č. jednania 183/1997-VTS-Vy zo dňa 22. 8. 1997, ktorý oznámil, že proti vykonaniu drobnej stavby na parc. č. 1346/135 v kat. úz. Medzilaborce nemá námietky. Listom zo dňa 5. 2. 2007 aj Mesto Medzilaborce oznámilo odporcovi, že proti uskutočneniu stavby: Telekomunikačná stavba UMTS na objekte 0115KO Medzilaborce na Ul. gen. Svobodu nemá námietky. Odporca považoval za nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že má na cudzej nehnuteľnosti umiestnené svoje zariadenie výlučne na základe zmluvného vzťahu, ktorý zanikol. Poukázal na ust. § 12 a § 14 ods. 3 posledná veta Zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorých ustanovení je odporca oprávnený poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených Zákonom o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2005 a že je poskytovateľ verejnej siete vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu je oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti. V ďalšom odporca poukázal na ust. § 5 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z., podľa ktorého je odporca podnikom, ktorý na účely tohto zákona poskytuje sieť a službu a na ust. § 66 ods. 1 písm. a/ cit. zák., podľa ktorého podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete sa stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa, že môže odporca umiestniť svoje zariadenia kdekoľvek na nejakej budove a že nedodržal podmienky verejného záujmu, považoval za zavádzajúce. Uviedol, že stavba odporcu, ktorá obmedzuje navrhovateľa, zabezpečuje pokrytie GSM/ UMTS signálom, poskytovanie verejnej siete pre významnú časť mesta. Jej odstránenie by znamenalo úplné ukončenie prevádzky siete v meste (zároveň preťaženie všetkých ostatných základových staníc), stratu signálu GSM/UMTS pre koncových zákazníkov a ukončenie poskytovania hlasovej služby, služby dovolateľnosti na tiesňové linky, lokalizácie, odpočúvania a plnenie ostatných zákonných povinností. Verejnú povahu siete prevádzkuje význam služieb pre obyvateľov mesta Medzilaborce. Premiestnenie základovej stanice nie je možné bez obmedzenia inej nehnuteľnosti. K obmedzeniu nehnuteľnosti navrhovateľa už došlo a to so súhlasom navrhovateľa, ktorý doteraz z toho profitoval, pretože odporca mu pravidelne platil. V súvislosti so svojimi vyjadreniami pripojil aj listinný dôkaz - mapu pokrytia, ktorá preukazuje verejný záujem siete a služieb a vyvracia tvrdenie navrhovateľa o neexistencii podmienky verejného záujmu. Z tohto dôvodu považoval odporca nárok navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti a na zrušenie vecného bremena nedôvodný a navrhol, aby súd predmetný návrh zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania.
Zmluvou o nájme zo dňa 17. 6. 1997 bolo právnymi predchodcami účastníkov konania spoločnosťou Globtel GSM, a. s. a Mestom Medzilaborce, v zastúpení Bytenerg, s. r. o. uzatvorená nájomná zmluva, predmetom ktorej bola strešná plocha budovy nachádzajúca sa na Ul. gen. Svobodu 10, ktorá v tom období bola vo výlučnom vlastníctve prenajímateľa Mesto Medzilaborce v zastúpení Bytenerg, s. r. o., na parc. č. 1346/135 v kat. úz. Medzilaborce na LV č. XXXX súp. č. 131/19 za účelom umiestnenia zariadení, systémov antén a káblových prác pre riadne fungovanie siete mobilných telefónov GSM. Celková výmera strešnej plochy, ktorá tvorila predmet prenájmu činila cca 35 m2, pričom jej špecifikácia bola určená v projektovej dokumentácii. V § 4 predmetnej zmluvy bola dohodnutá doba trvania zmluvy - na dobu určitú 15 rokov, ktorá začala plynúť dňom odovzdania predmetu nájmu podľa ods. 2. Zmluva bola automaticky predlžovaná vždy o ďalších 10 rokov, ak niektorá zo zmluvných strán písomne neoznámi svoj úmysel ukončiť túto zmluvu minimálne 6 mesiacov pred uplynutím doby nájmu. Dňa 14. 3. 2000 bol uzatvorený dodatok č. 1 k predmetnej zmluve o nájme a to v dôsledku vzniku spoločenstva vlastníkov bytov ako nového právneho subjektu a majoritného vlastníka objektu, ktorý sa potom stal novým prenajímateľom predmetu nájmu. Predmetný dodatok sa dotkol aj špecifikácie predmetu nájmu a zmeny
výšky a splatnosti nájomného. Dňa 27. 5. 2013 bol uzavretý dodatok č. 2 k zmluve o nájme, ktorý sa dotýkal výšky nájomného, ako aj spôsobu jeho splácania.
Dňa 28. 11. 2011 oznámil navrhovateľ odporcovi, že v súlade s ust. § 4 Zmluvy o nájme zo dňa 17. 6. 1997 a dodatku č. 1 k tejto zmluve zo dňa 14. 3. 2000 ukončuje predmetnú zmluvu o nájme. Odporca listom zo dňa 13. 12. 2011 akceptoval výpoveď zo zmluvy o nájme navrhovateľom. Zároveň navrhovateľovi oznámil, že v súlade so zák. č. 351/2011 Z. z. a to ust. § 5 ods. 1, ust. § 66 ods. 1 je oprávnený na predmetnej nehnuteľnosti naďalej prevádzkovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť (§ 2 ods. 1 a 2 cit. zák.), ako aj okrem iného vstupovať v súvislosti s prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na predmetnú nehnuteľnosť. Súčasne oznámil, že uvedené oprávnenie je v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z. vecným bremenom in rem, ktoré viazne na predmetnej nehnuteľnosti a ktorého deklaratórny zápis môže podnik iniciovať záznamom v katastri nehnuteľnosti. V súlade s ust. § 66 ods. 5 cit. zák. v prípade, že vlastník v dôsledku výkonu práv podniku je obmedzený v obvyklom užívaní, má nárok na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie nehnuteľnosti. Tento nárok si môže uplatniť u podniku do jedného roka odo dňa vzniku tohto núteného obmedzenia užívania, inak toto právo zaniká a zároveň oznámil navrhovateľovi, že takýto jeho nárok je v tomto prípade zaniknutý. Z tohto dôvodu oznámil odporca navrhovateľovi, že predmetnú nehnuteľnosť nevyprace, ale využije zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti.
Písomnou výzvou zo dňa 14. 11. 2012 navrhovateľ vyzval odporcu v súlade s predchádzajúcou písomnou korešpondenciou, aby najneskôr v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia predmetnej výzvy odmontoval a vypratal prístroje a zariadenia, v opačnom prípade sa bude svojich práv domáhať na príslušnom súde.
Výpisom z LV č. XXXX kat. úz. Medzilaborce bolo preukázané, že k parc. č. XXXX/XXX, na ktorej je evidovaná stavba 131 bytový dom navrhovateľa ako druh pozemku zast. plochy a nádvoria o výmere 450 m2, je v časti „C“ ťarchy vedený zápis vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena spoločnosti Orange Slovensko, a. s. a to v rozsahu ust. § 66 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z. z., ktoré je zapísané záznamom pod č. Z677/2012 zo dňa 5. 12. 2012.
Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:
Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa ust. § 1 Zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje a) podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, b) podmienky na používanie rádiových zariadení, c) reguláciu elektronických komunikácií, d) práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, e) ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, f) efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel, g) oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí, h) ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a i) pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, 1) ak zákon neustanovuje inak.
(3) Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len "signál") po elektronických komunikačných sieťach.
Podľa ust. § 5 ods. 1 cit. zák. podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.
Podľa ust. § 14 ods. 3 cit. zák. návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k návrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.
Podľa ust. § 66 ods. 1 cit. zák. (platného od 22. 10. 2011, účinný od 1. 9. 2012) podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
Podľa ust. § 66 ods. 2 cit. zák. povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
Podľa ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Podľa ust. § 151p ods. 1 cit. zák. vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
V danej veci sa navrhovateľ domáha vypratania svojej nehnuteľnosti a to strešnej plochy budovy obytného domu, na ktorom má odporca umiestnené technické zariadenia systémov antén a káblových trás pre fungovanie siete mobilných telefónov GSM a zároveň zrušenia vecného bremena v prospech odporcu, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pod č. Z677/12 v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Zákona o elektronických komunikáciách, t. j. oprávnenia zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti č. súp. 131 a C-KN XXXX/XXX evidovanej na LV č. XXX zo dňa 5. 12. 2012. Pôvodným titulom na užívanie nehnuteľnosti navrhovateľa pre odporcu bola zmluva o nájme uzavretá právnymi predchodcami účastníkov konania Mesto Medzilaborce, v zastúpení firmou Bytenerg, s. r. o. a spoločnosťou Globtel GSM, a. s.. K predmetnej zmluve bol uzavretý dňa 14. 3. 2000 Dodatok č. 1 v dôsledku právnej zmeny v subjekte prenajímateľa, nakoľko došlo k zmene režimu vlastníctva bytov v predmetnom bytovom dome odpredajom bytov a zriadením orgánu navrhovateľa Spoločenstva vlastníkov bytov. Dňa 27. 5. 2003 bol uzavretý Dodatok č. 2 k zmluve o nájme. Dňa 28. 11. 2011 v súlade s ust. § 4 zmluvy o nájme ukončil navrhovateľ platnosť zmluvy o nájme a túto skutočnosť oznámil odporcovi. Odporca ukončenie zmluvy akceptoval listom zo dňa 13. 12. 2011, ale týmto listom zároveň oznámil, že v rozsahu zákonných opatrení v záujme zachovania kontinuity poskytovania verejnej siete disponuje titulom užívať predmetnú nehnuteľnosť, ktorej je vecným bremenom (§ 66 ods. 1 písm. a/, § 66 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z.) a po uplynutí výpovednej doby nevyprace predmetnú nehnuteľnosť, ale využije zákonné právo k cudzej nehnuteľnosti. Vecné bremeno bolo v prospech oprávneného, v tomto konaní odporcu, zapísané na LV č. XXXX kat. úz. Medzilaborce záznamom č. 677/12 dňa 5. 12. 2012. Napriek zákonnému vecnému bremenu v prospech odporcu navrhovateľ sa domáha v konaní vypratania strechy bytového domu navrhovateľa a zrušenia vecného bremena, pretože je toho názoru, že požiadavka „nevyhnutného rozsahu“ vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší než je nevyhnutné. Poukázal na to, že aj napriek tomu, že odporca má od r. 1997 na uvedenej nehnuteľnosti umiestnené svoje zariadenia a prístroje, na základe zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, ktorý medzičasom zanikol, pričom v čase uzavretia tejto zmluvy nebol citovaný právny predpis platný ani účinný. Je toho názoru, že nie je ani splnená podmienka nevyhnutného rozsahu, nakoľko odporca si môže toto zariadenie umiestniť kdekoľvek na inej budove na vyvýšenom mieste v meste a jeho okolí. Nestotožnil sa s dodržaním podmienky verejného záujmu, na ktorý sa odvoláva odporca v súlade s citovanou právnou úpravou, nakoľko poukázal na to, že odporca je podnikateľ a v danom prípade jeho záujmom je výhradne zisk a teda neslúži verejnoprospešnému cieľu.
Základný rámec vlastníckeho práva je v našom právnom poriadku uvedený v čl. 20 Ústavy SR. Podľa ods. 4 cit. ust. je vyvlastnenie ako aj obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ustanovenie v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR predpokladá existenciu zákona, na základe ktorého je možné uskutočniť vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Ústavný súd SR sa aj v konaní vedenom pod sp. zn. PL.ÚS19/09 zaoberal problematikou čl. 20 ods. 4 ústavy a pri posudzovaní konfliktu verejného záujmu so súkromným záujmom poukázal na svoj ustálený právny názor, podľa ktorého rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitý kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Tento právny názor sa podľa Ústavného súdu SR dotýka všetkých základných práv a slobôd upravených v II. hlave ústavy, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, t. j. aj základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
V ďalšom Ústavný súd SR konštatoval, že verejný záujem nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani automaticky (každá diaľnica je vo verejnom záujme, a teda pozemky môžu byť automaticky vyvlastnené). Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí Český ústavný súd (I.ÚS198/1995, PL.ÚS24/04), verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem a je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke.
S poukazom na závery uvedených nálezov ústavného súdu, súd s ohľadom na ust. § 66 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách uvádza, že obmedzenie vlastníckeho práva podľa citovaného zákona je porušením ústavných podmienok obmedzenia vlastníckeho práva. Odporca v súlade s ust. § 66 ods. 1 písm. a/, v zmysle ktorého podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a v súlade s ods. 2 cit. ust. podal návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľnosti. Zápis tohto vecného bremena bol vykonaný v súlade s ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa zapisujú do katastra a medzi ktoré patria aj vecné bremená, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona sa zapisujú do katastra záznamom. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c/ je k návrhu na záznam potrebné pripojiť verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ale z vykonávajúcej vyhlášky ku Katastrálnemu zákonu č. 461/2009 Z. z., konkrétne ust. § 28 ods. 1 písm. c/ vyplýva, že spôsobilým na zápis záznamom pri právach k cudzím veciam je už samotný návrh. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníkom zápisu vecného bremena na LV, ktorý svedčí vlastníctvu navrhovateľa nebol navrhovateľ.
Verejný záujem, je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmu a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase.
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súd uvádza:
Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (Nález sp. zn. PL.ÚS7/96 zverejnenom pod č. 77/1997 Z. z.). V Náleze sp. zn. PL.ÚS11/1996 (zverejnenom pod č. 92/1998 Z. z.) konštatoval, že „verejný záujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia“. Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 11 z r. 1995 (PL.ÚS11/1995) sa uvádza: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú ... „.
Právny poriadok Slovenskej republiky definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená zriaďované zákonom takýto charakter majú, aj keď ich režim nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadi špeciálnou právnou úpravou upravujúcou činnosti k realizácii ktorých vznikli.
V danom prípade odporca využíva vecné bremeno viaznuce k nehnuteľnosti navrhovateľa titulom ust. § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zák. č. 351/2011 Z. z.. Odporca využíva strechu bytového domu za účelom uloženia technických zariadení na šírenie signálu, poskytuje verejnú sieť. Subjektmi právneho vzťahu z vecného bremena môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby. Pritom na jednej strane vystupuje subjekt povinnosti zaťažený vecným bremenom a na strane druhej subjekt oprávnenia, v prospech ktorého obmedzenie (povinnosť) pôsobí. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami užívanej veci sa hradia podľa dohody účastníkov vzťahu z vecného bremena. Ak takej dohody niet, tak oprávnený z vecného bremena znáša tieto náklady primerane, najmä so zreteľom na spôsob tohto užívania. Vlastník veci sa na týchto nákladoch podieľa primerane, ak aj on vec spoluužíva.
Pri osadení zariadenia vysielača, antény alebo iného zariadenia je nutné brať v úvahu aj právo vlastníka pri starostlivosti o stav strechy bytového domu, prípadne jej rekonštrukciu. Rozsah tohto obmedzenia napriek faktu, že je zákonné, poškodzuje právo vlastníka nehnuteľnosti. V danom prípade nesporne ide o hrubý nepomer oprávnení odporcu na ťarchu vlastníka, teda navrhovateľa. Odporca predmet vecného bremena užíva v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Vecné bremeno vzniklo na základe osobitného zákona, kedy sa umožňuje subjektu povinnému z vecného bremena domáhať sa jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania. Takéto právo navrhovateľovi vzniklo účinnosťou zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách dňom 1. 9. 2012, ktoré je uvedené v § 66 ods. 5 cit. zák.. Uplatnením takéhoto nároku však nedochádza k vyriešeniu situácie navrhovateľa s opravou strechy. V konaní je nesporne preukázaná nerovnováha verejného a súkromného záujmu. Odporca môže využiť pre svoje technické zariadenie aj iné nehnuteľnosti v meste Medzilaborce tak ako to dôvodí navrhovateľ a tak pokračovať v šírení signálu a poskytovaní verejnej siete. Navrhovateľ naopak nemá inú možnosť ako žiadať o zrušenie vecného bremena. Bez odstránenia technického zariadenia patriaceho odporcovi nemôže v plnej miere užívať a zveľaďovať svoj majetok ústavou chránený. Na základe týchto dôvodov tak ako sú podrobne uvedené v odôvodnení tohto rozsudku, súd žalobe navrhovateľa vyhovel, pretože žaloba bola dôvodná. Zároveň zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p..
Trovy konania pozostávajú z nasledovných úkonov právnej služby: (jeden úkon právnej služby 303,74 eur + režijný paušál): dňa 13. 11. 2012 prevzatie a príprava zastúpenia + prvá porada s klientom 58,69 eur + 7,63 eur, dňa 5. 2. 2013 návrh na začatie konania 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 12. 6. 2013 vyjadrenie vo veci samej + zmena žaloby 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 11. 9. 2013 pojednávanie na Okresnom súde Humenné 60,07 eur + 7,81 eur, dňa 7. 3. 2014 pojednávanie na Okresnom súde Humenné 61,87 eur + 8,04 eur, dňa 28. 3. 2014 vyhlásenie rozsudku na Okresnom súde Humenné 30,93 eur + 8,04 eur, spolu 378,87 eur, 20 % DPH 75,77 eur, trovy právneho zastúpenia spolu 454,61 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Humenné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).