Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-107-2012.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Subarea
5Cb/107/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: VIKON, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 330, Považská Bystrica, IČO: 36 346 497, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Zigom, advokátska kancelária so sídlom Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, proti žalovanému: Ján Droppa, so sídlom v Tvrdošíne, Medvedzie 159/41, IČO: 33 793 280, zastúpený advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátska kancelária so sídlom Podbiel č. 177, v konaní o zaplatenie 10 428,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e konkurenčnú doložku dojednanú v Zmluve o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s. r. o., zo dňa 29.10.2005 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v článku III bodu 3.7. za n e p l a t n ú .
II. Žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 1 251 Eur a z trov právneho zastúpenia 2 470,52 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.08.2012 sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 10 428,20 Eur spolu s 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 2.9.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 29.10.2005 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. - ďalej len „zmluva“. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka pokiaľ zmluve nie je dohodnuté inak, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán Obchodným zákonníkom predovšetkým ustanoveniami o mandátnej zmluve a zmluve o obchodnom zastúpení. Podľa bodu 3.1 zmluvy jej predmetom bolo najmä vybudovanie a riadenie regionálnej predajne v regióne Orava žalovaným v pozícii tzv. regionálneho zástupcu - ďalej len „ROZ“. Žalobcovi bolo dňa 12.08.2008 doručené odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného, pričom účinky odstúpenia nastali uplynutím dňa 31.08.2008. Podľa bodu 3.7. sa zmluvné strany dohodli, že po ukončení obchodného vzťahu a bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia nebude ROZ konkurovať spoločnosti VIKON, s.r.o. alebo jej obchodu alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o. a nebude presviedčať ani sa nebude pokúšať presviedčať žiadneho zamestnanca spoločnosti VIKON, s.r.o., aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu trvania zmluvy a rok po jej zrušení. Žalovaný napriek tomuto zmluvnému záväzku, ktorý nebol
dotknutý zánikom zmluvy podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, ihneď, t.j. od 01.09.2008 začal pracovať, resp. vykonávať činnosť v obchodnej spoločnosti IMAO electric, s.r.o., so sídlom Ďurďové 54, IČO: 44 007 841, ktorá je priamym obchodným konkurentom žalobcu najmä v oblasti predaja elektroinštalačného materiálu a svietidiel v novootvorenej pobočke v Tvrdošíne s aktívnym pôsobením na celom území Oravy, kde pôsobí doteraz v pozícii vedúceho pobočky Tvrdošín a Námestovo. Okrem toho výkon predmetu živnostenského oprávnenia žalovaného v období jedného roka po zániku zmluvy je porušením uvedenej konkurenčnej doložky. Žalobca napokon disponuje informáciami, že presviedčal zamestnancov žalobcu, aby nastúpili v roku 2008 do novootvorenej prevádzky obchodnej spoločnosti IMAO electric, s.r.o. v Tvrdošíne, čo sa aj stalo. Žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok (konkurenčnú doložku), čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uvedenej v bode 3.9 zmluvy, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatňuje vo výške 10 428,20 Eur.
O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom z 19.03.2013 č.k. 5Cb/107/2012-103 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 10 428,20 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 10 428,20 Eur od 02.09.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 625,50 Eur a trov právneho zastúpenia 19879,70 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vychádzajúc z platného dojednania o zákaze nekonkurovania. Na základe odvolania žalovaného bol prvostupňový rozsudok zrušený a vrátený súdu na ďalšie konanie, preto súd vo veci opätovne konal a v zmysle intencií Krajského súdu vo veci rozhodol.
Žalobca vo výpovedi doplnil, že oslovili žalovaného za účelom zriadenia pobočky predajne v Meste Tvrdošín, Pod Velingom, za ktorým účelom im žalovaný sprostredkoval prenájom priestorov a zriadila sa pobočka predajne v Tvrdošíne. Bola preto dňa 29.10.2005 uzatvorená zmluva o vybudovaní a riadení regionálnej predajnej žalobcu. Po krátkom období okolo roku 2008 žalovaný ako vedúci prevádzky v Tvrdošíne spolu s p. P., súčasným majiteľom spoločnosti IMAO electric, s.r.o., začal podnikať kroky na zriadenie vlastnej predajne, ktorá bola následne firmou IMAO zriadená v rovnakých nebytových priestoroch a v blízkosti prevádzky žalobcu v Tvrdošíne. Žalovaný spolu s p. P. založili firmu IMAO. Následne pán A., od ktorého mal žalobca prenajaté nebytové priestory za účelom zriadenia prevádzky predajne, dal žalobcovi výpoveď z nájmu, v dôsledku čoho musel žalobca do 31.12.2008 priestory uvoľniť a vypratať. Pobočka predajne zriadená spoločnosťou IMAO sa následne hneď nato presťahovala do priestorov, ktoré vypratali a uvoľnili. Žalovaný v tom období prevádzkoval živnosť, avšak bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe vyššie uvedenej zmluvy. Ing. V. P. bol zamestnancom žalobcu a po zriadení pobočky predajne spoločnosti IMAO sa stal jej spoločníkom a konateľom. Žalobca začal zisťovať, prečo dochádza k ukončeniu nájomného vzťahu, pričom prenajímateľ - pán A. ukončenie nájmu odôvodňoval skutočnosťou, že zamestnanci žalobcu dávajú výpoveď a nemá istotu platenia nájmu a riadneho prenájmu priestorov. Dopytom na zamestnancov žalobca zistil, že kroky na skončenie prenájmu nebytových priestorov, v ktorých sa nachádzala predajňa, podniká práve žalovaný, pričom sa to dozvedel v rámci rokovania s pánom A. o prenájme a výške nájomného a o výške nájomného, ktorý ponúkal L.. V. P.. Následne nastal stav, že zamestnanci žalobcu začali pracovať pre spoločnosť IMAO v rovnakých nebytových priestoroch v blízkosti predajne pobočky žalobcu od 1.9.2008, ktorý stal trval do 31.12.2008. Žalovaný ani neukončil inventúru, ktorú mal uskutočniť pri skončení pracovného pomeru s odchádzajúcimi zamestnancami a riadne sa ani nevysporiadali všetky záležitosti (vrátenie zapožičaných pracovných odevov), ale od 1.9.2008 nastúpil ako vedúci obchodnej predajne spoločnosti IMAO a žalovaný ako vedúci atakovali ľudí prichádzajúcich do predajne žalobcu a odkazovali ich na predaj tovaru v priestoroch predajne spoločnosti IMAO. Všetky tieto okolnosti, ktoré sa udiali s ukončením nájmu ohľadom priestorov, v ktorých mal žalobca predajňu, odchod zamestnancov do spoločnosti IMAO a zriadenie predajne IMAO v susedstve predajne žalobcu, bolo výsledkom konania žalovaného. Ďalej uviedol, že žalovaný ukončil právny vzťah založený zmluvou ku dňu 31.8.2008 na základe odstúpenia od zmluvy z 6.8.2008, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.8.2008 podľa čísla listu 18 spisu. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo s poukazom na ustanovenie článku IV, bodu 4.3 zmluvy. Činnosť pobočky predajne žalobcu spočívala vo vykonávaní maloobchodu a veľkoobchodu, prostredníctvom ktorého žalobca zo svojho sídla alebo centrálneho skladu dodával zákazníkom do pobočky predajne nimi vymienený a objednaný tovar. Išlo o stavebné firmy, nemocnice a bežných zákazníkov. Tovar mal charakter elektroinštalačného materiálu a svietidiel. Žalobca dokonca získal z informačného systému žalobcu okruh zákazníkov žalobcu, ktorý sa následne stali tiež zákazníkmi žalovaného. Pokiaľ ide o totožnosť tovaru, žalovaný predáva, resp. vykonáva obchodnú činnosť s totožným elektroinštalačným materiálom žalobcu. Obsah činnosti žalovaného v čase, keď pôsobil na pobočke predajne žalobcu spočívala v starostlivosti o zamestnancov, vo vyhľadávaní potencionálnych
zákazníkov, tvorení cenových ponúk až do procesu uzatvorenia príslušného obchodu. Žalovaný mal k dispozícii klientov, ktorých po ukončení zmluvného vzťahu oslovoval a využíval pre inú spoločnosť, čím nepochybne žalobcovi spôsobil značené škody.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že pred uzavretím zmluvy prevádzkoval živnosť a mal otvorenú maloobchodnú predajňu v Tvrdošíne. Po nejakom období ho oslovil Ing. P. s konateľom žalobcu, navštívili ho a ponúkli mu návrh na spoluprácu za účelom otvorenia predajne. S ponukou súhlasil, a preto podpísal zmluvu, začal na pokyn žalobcu vyhľadávať priestory do nájmu. Zriadila sa pobočka predajne žalobcu, v ktorej bolo jeho vlastné vybavenie a zariadenie. Prevádzka predajne začala fungovať a problém sa objavil v čase, keď predajňa začala vykazovať zisk, resp. stala sa prosperujúcou. Prestali sa vyplácať zazmluvnené provízie , zamestnancom sa prestali vyplácať ich odmeny, konanie žalobcu sa nestalo korektným nielen voči nemu alebo aj ostatným osobám. Uvedený dojem nadobudli aj ostatní zamestnanci žalobcu, ktorí z toho dôvodu ukončovali pracovný pomer so žalobcom. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že mal zamestnancov vyzývať k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcom. Za nepravdivé považoval tvrdenie žalobcu o tom, že mal z jeho informačných systémov odobrať okruh zákazníkov a týchto využiť v záujme svojich obchodov a spoločnosti IMAO a to z toho dôvodu, že išlo o zákazníkov žalobcu a z veľkej miery osoby, ktoré patrili k okruhu osôb mu známych, ktorých získal ešte v období výkonu činnosti elektrikára a v období prevádzkovania jeho predajne. Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobcu, že by mal stáť v priestoroch medzi predajňami a nabádal zákazníkov, aby nekupovali tovar žalobcu. Je však pravdou, že zákazníci prirodzeným spôsobom navštívili predajňu IMAO. V období, keď prešiel pracovať pre firmu IMAO uviedol, že v tomto období dostal žalobca výpoveď z nájmu a zároveň on odstúpil od zmluvy, ale nevedel, čo všetko bude po ukončení spolupráce so žalobcom vykonávať a akým spôsobom pracovať. Jedným zo spôsobov bola aj spolupráca pre firmu IMAO a uvažoval aj o pokračovaní prevádzky predajne, ktorú mal pred vznikom spolupráce so žalobcom. Od 1.9.2008 prevádzkuje živnosť a vykonáva činnosť pre spoločnosť IMAO na základe ústne uzatvoreného zmluvného vzťahu. Jeho úlohou ako vedúceho predajne spoločnosti IMAO od 1.9.2008 bolo hlavne zariadenie pobočky predajne, robenie cenových ponúk. Nevyhľadával nových potencionálnych klientov, keďže klienti žalobcu patrili z väčšej časti do okruhu jeho známych a aj v rámci pôsobenia vedúceho predajne pre spoločnosť IMAO automaticky chodievali za ním. V spoločnosti IMAO sa predáva elektroinštalačný materiál a svietidlá, z niektorej časti sa jedná o totožný tovar, aký sa predával v predajni žalobcu.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov M. G. a I. A., A. G. oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový stav:
Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 29.10.2005 „Zmluvu o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON - ďalej len „zmluva“, na základe ktorej sa žalovaný ako regionálny obchodný zástupca - ďalej len „ROZ“ zaviazal podľa článku III, bodu 3.1 zmluvy vybudovať a riadiť regionálne predajne žalobcu VIKON, s.r.o., zariaďovať jej obchodné záležitosti, prostredníctvom právnych úkonov v mene žalobcu vrátane všetkých administratívnych záležitosti týkajúcich sa priestorov predajne a jej práce, vykonávať registrácie na súvisiacich úradoch, vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu obchodných zmlúv na predaj tovaru, ktorý je obchodnou komoditou žalobcu na báze maloobchodného alebo veľkoobchodného predaja, vrátane účasti na výberových konaniach, tendroch a pod., vynaložiť maximálne úsilie potrebné na plné fungovanie a prevádzku regionálnej predajne spoločnosti žalobcu a udržanie a podporu trhového postavenia obchodných komodít spoločnosti žalobcu na regionálnom trhu a ostatné podrobne špecifikované činnosti v bode 3.1 tohto článku. Zmluva mala charakter zmluvy o obchodnom zastúpení. Bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že žalovaný ako ROZ mal činnosť špecifikovanú v článku III zmluvy bod 3.1. vykonávať s účinnosťou od 01.11.2005. Skutočnosť, že žalovaný pre žalobcu činnosť obchodného zástupcu podľa uzatvorenej zmluvy v období od jej uzavretia do 31.08.2008 vykonával nebola medzi účastníkmi sporná a uvedenú skutočnosť potvrdil zhodne žalobca a žalovaný.
Ako vyplýva z výsluchu žalobcu a listinného dôkazu (čl.18) žalobca odstúpil od zmluvy listom z 06.08.2008, ktorý podľa žalobcu mu mal byť doručený v priebehu mesiaca august 2008, a preto podľa článku IV, bodu 4.3 veta druhá zmluvy, odstúpenie sa stalo účinným ku koncu mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené druhej zmluvnej strane, t.j. ku dňu 31.08.2008.
Súd ďalej zistil, že súčasťou uzatvorenej zmluvy bola aj tzv. konkurenčná doložka, ktorá sa stala obsahom článku III bodu 3.7, z čoho nepochybne vyplýva dodržanie písomnej formy doložky. Konkurenčnou doložkou sa žalovaný ako regionálny obchodný zástupca zaviazal voči žalobcovi, že po skončení zmluvného vzťahu so žalobcom a to bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať spoločnosti žalobcu alebo jej obchodu, alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom, a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti žalobcu a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení. Je teda zrejmé, že obmedzenie o tzv. nekonkurencii bolo stanovené obdobím jedného roka a platilo na celé územie Slovenskej republiky, čo je kratšie časové obdobie ako je jeho zákonná úprava obsiahnutá v § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom pokiaľ ide o územnú oblasť zákazu konkurencie, táto bola daná územím celej Slovenskej republiky bez presného vymedzenia obchodov alebo presného vymedzenia okruhu zákazníkov a v podstate obmedzovala žalovaného vo forme zákazu konkurovania obchodu žalobcu a jeho spoločnosti.
Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
Podľa článku III, bodu 3.7 zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že po ukončení tohto obchodného vzťahu a bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať spoločnosti VIKON, s.r.o. alebo jej obchodu, alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom, a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o. a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti VIKON, s.r.o., aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení.
Podľa článku III, bodu 3.9 zmluvy pre prípad porušenia ustanovenia o nekonkurovaní uvedeného v bode 3.7 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške rovnajúcej sa sume fixnej zložky za obdobie jedného roka, ktorá by ROZ patrila podľa bodu 5.2 tejto zmluvy vrátane pohyblivej zložky odplaty vyplatenej ROZ spoločnosťou VIKON, s.r.o. podľa bodu 5.3 tejto zmluvy v období jedného roka pred ukončením ich obchodného vzťahu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. uzavretej dňa 29.10.2005 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka vykonával činnosť regionálneho obchodného zástupcu na pobočke jeho predajne v Tvrdošíne. Činnosť ROZ vykonával žalovaný pre žalobcu v období od 01.11.2005 (dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy
- článok IV, bod 4.1) do 31.08.2008. Listom z 06.08.2008 žalovaný odstúpil od tejto zmluvy, ktoré odstúpenie doručil žalobcovi v priebehu mesiaca august 2008, v dôsledku čoho podľa článku IV, bodu 4.3 veta druhá zmluvy, odstúpenie sa stalo účinným ku koncu mesiaca, v ktorom bolo doručené druhej zmluvnej strane, t.j. ku dňu 31.08.2008. Pokiaľ ide o samotný dôvod odstúpenia od zmluvy, pre jeho právnu bezvýznamnosť v súvislosti s posúdením nároku žalobcu, sa týmto súd bližšie nezaoberal.
Súčasťou uzavretej zmluvy bola aj tzv. konkurenčná doložka, ktorá sa stala obsahom článku III, bodu 3.7 zmluvy, v zmysle ktorej sa žalovaný ako regionálny obchodný zástupca (ROZ) zaviazal voči žalobcovi, že po skončení zmluvného vzťahu so žalobcom a to bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať
spoločnosti žalobcu alebo jej obchodu, alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom, a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti žalobcu a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení.
V súdenej veci sa preto zásadnou otázkou stalo posúdenie žalovaným namietanej platnosti konkurenčnej doložky a napokon aj jej porušenie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu. Vychádzajúc z intencií uznesenia Krajského súdu, ktorým názorom je prvostupňový súd viazaný, po zhodnotení konkurenčnej doložky vo väzbe na článok II, bodu. 2.1. v spojení s článkom III, bodu 3.1. zmluvy, bolo potrebné dospieť k záveru, že konkurenčná doložka je pre svoju neurčitosť týkajúcu sa druhu tovaru a nejasnosť predmetu činnosti neplatná, čo súd vyslovil s poukazom na § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka.
Citované ustanovenie § 672a ods. 1 je kogentným ustanovením Obchodného zákonníka. Stanovuje náležitosti, ktoré musí konkurenčná doložka mať, aby bola platná. Obligatórnou náležitosťou je okrem stanovenia doby trvania zákazu konkurencie (nie viac ako dva roky po ukončení zmluvy), tiež stanovenie územia, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje a aj vymedzenie činnosti, resp. okruhu zákazníkov alebo okruhu obchodov. Je zrejmé, že konkurenčná doložka sa môže vzťahovať len na činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. Pokiaľ je zo zmluvy o obchodnom zastúpení zrejmé, akú činnosť obchodný zástupca vykonáva, nie je nevyhnutné túto činnosť ďalej špecifikovať v konkurenčnej doložke a možno odkázať len na obsah zmluvy o obchodnom zastúpení.
Z vyššie uvedeného znenia konkurenčnej doložky vyplýva, že obmedzenie o tzv. nekonkurencii bolo stanovené obdobím jedného roka, čo je kratšie časové obdobie ako je jeho zákonná úprava obsiahnutá v § 672a Obchodného zákonníka, pričom pokiaľ ide o územnú oblasť zákazu konkurencie, táto bola daná územím celej Slovenskej republiky bez presného vymedzenia obchodov alebo presného vymedzenia okruhu zákazníkov a v podstate obmedzovala žalovaného vo forme zákazu konkurovať obchodu žalobcu a jeho spoločnosti a tiež v tom, že sa nebude priamo alebo nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti žalobcu. V takto dojednanej konkurenčnej doložke absentuje vymedzenie určitého druhu tovaru, resp. druhu činnosti, na ktorý sa mala vzťahovať. Ako už súd vyššie konštatoval, konkurenčná doložka sa môže vzťahovať len na činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. Pokiaľ je zo zmluvy o obchodnom zastúpení zrejmé, akú činnosť zástupca vykonáva, nie je nevyhnutné túto činnosť ďalej špecifikovať v konkurenčnej doložke a možno odkázať len na obsah zmluvy o obchodnom zastúpení. V danom prípade však zo Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. zo dňa 29.10.2005 v nadväznosti na obsah článku II bodu 2.1 a článku III bodu 3.1., nebolo možné vyvodiť určitosť činnosti vo vzťahu k určitému sortimentu tovaru, ktorú žalovaný nebol oprávnený (nesmel) vykonávať. Predmet činnosti, na ktorý sa mal zákaz o nekonkurencii vzťahovať nebol jasný a určitý, resp. bližšie nekonkretizoval tovar, na ktorý sa mal zákaz vzťahovať. Nebolo možné ustáliť, čo bolo predmetom činnosti zastúpeného (žalobcu), v nadväznosti na čo by sa odvíjala činnosť žalovaného ako obchodného zástupcu. Na základe uvedené súd uzavrel, že konkurenčná doložka je neplatná, čo súd vyhlásil s poukazom na ustanovenie § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti. Stalo sa tak aj v prejednávanom prípade, záväzok z neplatne dojednanej konkurenčnej doložky nevznikol, nemohlo dôjsť k jeho porušeniu a tým ani k vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Preto súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty 10 428,20 € s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania 3721,52 € pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor a odvolanie 1251 € ( 2 x 625,50 €) a z trov právneho zastúpenia 2470,52 €.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 6 úkonov právnej pomoci; 1/ príprava a prevzatie zastúpenia 12.10.2012, 2/ písomné podanie odporu 15.10.2012, 3/ - 4/ účasť na pojednávaní v dňoch 14.2.2013 a 19.03.2013, 5/ písomné podanie odvolania 02.05.2013, 6/ účasť na pojednávaní dňa 27.03.2014, z toho á 270,54 € x 7 (za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2013 zvýšená odmena o dvojnásobok, keďže pojednávanie trvalo viac ako dve hodiny) = 1893,78 €. K odmene právnej pomoci súd priznal náhradu hotových výdavkov v podobe režijného paušálu, z toho 3 x 7,63 € + 2 x 7,81 € + 1 x 8,04 € = 46,55 € (jeden režijný paušál bol uplatnený sumou 7,63 €, hoci právnemu zástupcovi prislúchal režijný paušál za úkon - písomné podanie odvolania vo výške 7,81 €, avšak súd viazaný návrhom, nemohol prisúdiť viac, a preto priznal režijný paušál v uplatnenej výške 7,63 €), náhradu za stratu času 2 x 2 polhodiny á 13,01 € + 2 polhodiny á 13,40 € = 78.84 € a náhradu cestovných nákladov vo výške 39,60 €. K odmene súd priznal aj uplatnenú 20 % DPH sumou 411,75 €. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, § 15 a § 16, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Priznané trovy právneho zastúpenia je žalovaný povinný s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu, na jeho účet č.XXXXXXXX/XXXX, VS 92/20125, vedený vo S. banke.
O trovách štátu vzniknutých v súvislosti s vyplatením svedočného súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).