Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-203-2013.pdf
PDF · 122.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/203/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: VIKON, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 330, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 36 346 497, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Zigom, advokátom, so sídlom D.. A. C. XX/XX, XXX XX A. N., proti žalovanému: Ján Droppa, s miestom podnikania Medvedzie 159/41, 027 44 Tvrdošín, IČO: 33 793 280, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX A. XXX, v konaní o zaplatenie 10.428,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/107/2012-103 zo dňa 19. marca 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/107/2012-103 zo dňa 19. marca 2013 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.428,20 Eur spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 10.428,20 Eur od 02.09.2008 do zaplatenia, to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 625,50 Eur a trov právneho zastúpenia 1.989,70 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na čl. III. bodu 3.7., 3.9. Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.10.2005 (ďalej len „zmluva"), čl. V. bod 5.2. veta prvá zmluvy, ust. § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Na základe ustáleného skutkového stavu, ustanovení zmluvy a citovaných ustanovení Obchodného zákonníka okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný na základe Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 29.10.2005 vykonával činnosť regionálneho obchodného zástupcu na pobočke predajne žalobcu v Tvrdošíne. Činnosť tzv. regionálneho obchodného zástupcu (ďalej len „ROZ") vykonával žalovaný pre žalobcu v období od 01.11.2005 (dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy - článok IV. bod 4.1.) do 31.08.2008. Listom zo dňa 06.08.2008 žalovaný odstúpil od tejto zmluvy, ktoré odstúpenie doručil žalobcovi v priebehu mesiaca august 2008, v dôsledku čoho podľa článku IV. bodu 4.3. veta druhá zmluvy, odstúpenie sa stalo účinným ku koncu mesiaca, v ktorom bolo doručené druhej zmluvnej strane, t.j. ku dňu 31.08.2008. Pokiaľ išlo o samotný dôvod odstúpenia od zmluvy, okresný súd sa pre jeho právnu bezvýznamnosť v súvislosti s posúdením nároku žalobcu bližšie nezaoberal, keďže uvedené skutočnosti medzi účastníkmi spornými ani neboli. Súčasťou uzavretej zmluvy bola aj tzv. konkurenčná doložka, ktorá sa stala obsahom článku III. bodu 3.7. zmluvy, v zmysle ktorej sa žalovaný ako ROZ zaviazal voči žalobcovi, že po skončení zmluvného vzťahu so žalobcom, a to bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude konkurovať spoločnosti žalobcu alebo jej obchodu, alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom, a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti žalobcu a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti
žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platila na celé územie SR a bola v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a rok po jej zrušení. V predmetnej súdenej veci sa zásadnou otázkou stalo posúdenie žalovaným namietanej platnosti konkurenčnej doložky a napokon aj jej porušenie, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na dohodnutú zmluvnú pokutu. Zo znenia konkurenčnej doložky vyplývalo, že obmedzenie o tzv. nekonkurencii bolo stanovené obdobím jedného roka, čo je kratšie časové obdobie, ako je jeho zákonná úprava obsiahnutá v § 672a Obchodného zákonníka, pričom, pokiaľ ide o územnú oblasť zákazu konkurencie, táto bola daná územím celej Slovenskej republiky bez presného vymedzenia obchodov alebo presného vymedzenia okruhu zákazníkov a v podstate obmedzovala žalovaného vo forme zákazu konkurovať obchodu žalobcu a jeho spoločnosti. Z obsahu takto dohodnutej konkurenčnej doložky podľa názoru okresného súdu nebolo možné vyvodiť žiadne neprimerané pravidlá, ktoré by ju robili neplatnou a aj pokiaľ išlo o žalovaným uvádzaný rozpor dohodnutej konkurenčnej doložky s dobrými mravmi, okresný súd žiaden rozpor nezistil. Konštatoval, že z obsahu konkurenčnej doložky nemožno vyvodiť, že by obmedzovala žalovaného v prospech žalobcu v jeho zárobkovej činnosti, t.j. že by obsahovala záväzok žalovaného, ktorý by bol vzhľadom na okolnosti prípadu neslušným sťažením výživy žalovaného a obmedzovala by ho v jeho zárobkovej slobode spôsobom, presahujúcim mieru nevyhnutnosti. Zo živnostenského listu na žalovaného vyplývalo, že tento má v predmete podnikania uvedenú obchodnú činnosť v rámci voľných živností, čo predstavuje značne široký záber a bližšie neurčený rozsah obchodnej činnosti, v rámci ktorej môže prevádzkovať svoju živnosť (pohostinstvo, predaj iného materiálu alebo tovaru a mnohé ďalšie), pričom okresný súd považoval za nemožné nespomenúť, že obchodná činnosť v rámci voľných činností nie je jediným predmetom podnikania žalovaného. Okresný súd uviedol, že žalovaný môže prevádzkovať živnosť a zabezpečovať zdroj svojej obživy z podnikania, a to vykonávaním opravy a údržby potrieb pre domácnosť, športových potrieb a výrobkov jemnej mechaniky, výroby a vývoja komunikačných zariadení, spotrebnej elektroniky, počítačov a kancelárskych strojov. Bolo teda zrejmé, že konkurenčná doložka neprimerane nezaťažovala (neobmedzovala) žalovaného v jeho zárobkovej slobode, na základe čoho by okresný súd mohol konkurenčnú doložku vyhlásiť za neplatnú pre jej rozpor z dobrými mravmi alebo ju obmedzil pre neprimerané obmedzovanie práv žalovaného. Napokon, žalovaný mohol pôsobiť ako zodpovedný vedúci hoc aj v spoločných (susedných) nebytových priestoroch, pokiaľ by jeho činnosť, ktorú vykonáva pre spoločnosť IMAO electric, s.r.o. nemala vo vzťahu k činnosti žalobcu súťažnú povahu, čo potvrdil aj svedkami uvádzaný fakt, že viacerí zákazníci žalobcu pri návšteve predajne IMAO electric, s.r.o. nadobúdali dojem, že sa nachádzajú práve v predajni žalobcu - spoločnosti VIKON, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 330, Považská Bystrica, hoci boli v predajni spoločnosti IMAO electric, s.r.o..
Žalovaný naproti tomu po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom, t.j. od 1.9.2008, spolu s niektorými zamestnancami alebo osobami pracujúcimi pre žalobcu, začali pôsobiť v prospech spoločnosti IMAO electric, s.r.o., ktorej predajňu zriadili v rovnakých nebytových priestoroch, kde vchody do predajne žalobcu a žalovaného vychádzajú z rovnakej vstupnej miestnosti, ktorá sa zaoberá predajom, resp. ponukou totožného elektroinštalačného materiálu ako žalobca. Žalovaný okrem iného v obdobnom, ak nie rovnakom postavení - zodpovedný vedúci, vykonávajúc zhodné činnosti, medzi ktoré nevyhnutne patrí aj zariaďovanie obchodných záležitosti spoločnosti IMAO electric, s.r.o. prostredníctvom právnych úkonov, vybavovanie administratívnych záležitostí týkajúcich sa priestorov predajne a jej práce, činnosti smerujúcej k uzatváraniu obchodov v súvislosti s predajom tovaru na báze maloobchodu a veľkoobchodu a ďalšie iné činnosti (bližšie špecifikované v rámci údajov zverejnených na internete), pôsobil v konkurenčnej spoločnosti IMAO electric, s.r.o. zriadenej od 1.9.2008, čím sa nepriamo angažoval (ako konzultant alebo zamestnanec) v podnikaní, ktoré je totožné, t.j. nielen podobne, a zároveň konkuruje podnikaniu žalobcu. V neposlednom rade žalovaný porušil aj povinnosť nepresvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti žalobcu, aby zanechal prácu pre túto spoločnosť, keď ako bolo z výsluchu svedkov, ktorí potvrdili tvrdenia žalobcu, zistené, že viacerí zamestnanci žalobcu (p. B., p. R., A. F. a P. L.) v rovnakom časom období - t.j. do 31.08.2008 ukončili pracovný pomer so žalobcom (výpoveďou bez uvedenia dôvodu) a následne od 1.9.2008 začali pracovať v takto zriadenej konkurenčnej firme - spoločnosti IMAO electric, s.r.o., so sídlom Pod Velingom, Tvrdošín, pričom na prestup mal bývalých pracovníkov žalobcu nabádať práve žalovaný, čo tiež vyplývalo z výpovedí svedkov, o ktorých pravdivosti už aj s ohľadom, že sú blízkymi rodinnými príbuznými (M. G.) alebo súčasnými zamestnancami žalobcu (I. A., A. G.) nemal okresný súd dôvod pochybovať, keďže ich tvrdenia boli preukázané aj v konaní predkladanými listinnými dôkazmi. Okresný súd mal za to, že žalovaný zákaz konkurencie počas zmluvného dohodnutého obdobia nedodržal.
Pokiaľ išlo o výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, táto bola okresným súdom určená sumou 10.428,20 Eur (314.160,- Sk) v súlade s článkom III. bodu 3.9 v spojení s článkom V. bodu 5.2 zmluvy do výšky žalobcom vyplatenej tzv. fixnej zložky zmluvne dohodnutej odplaty za obdobie jedného roka, t.j. za obdobie od 09/2007 do 08/2008 na základe žalovaným vystavených faktúr, ktoré žalobca žalovanému preukázateľne uhradil. Okresný súd súčasne priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 15.01.2009, počnúc dňom 2.9.2008, t.j. odo dňa nasledujúceho po porušení zmluvne dohodnutej konkurenčnej doložky žalovaným. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) O.s.p.. Uviedol, že zmluva, v ktorej bola zakotvená aj konkurenčná doložka, bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol v nej označený ako regionálny obchodný zástupca s popisom činnosti uvedenej v čl. III. zmluvy. Vo vzťahu k dojednaniu konkurenčnej doložky v čl. 3.7. zmluvy so znením v konkurenčnej doložke v čl. 3.7. zmluvy poukázal na znenie ust. § 672a ods. 1, 2. Uviedol, že podľa judikatúry, ako aj výkladu k predmetnému zákonnému ustanoveniu, platnosť konkurenčnej doložky je podmienená
- písomnou formou,
- obmedzením po dobu najviac 2 rokov,
- vzťahom len na určené územie, určitých zákazníkov a určité obchody.
Z textu zakotveného v čl. 3.7. zmluvy neboli označení určití zákazníci a určité obchody tak, ako to vyžaduje zákon, a takto uzavretá konkurenčná doložka bez vyznačenia určitých zákazníkov a určitých obchodov, je neplatná. Uviedol, že konkurenčnú doložku v prípade neprimeraného obmedzovania práv jej účastníka, môže súd vyhlásiť za neplatnú. Podľa žaloby potom nemal právo podnikať ani v pôvodnom podnikaní podľa Živnostenského oprávnenia, lebo z právneho hľadiska - časť znenia doložky ...„sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON s.r.o., ... na celom území SR", pri logickom i gramatickom výklade ide prakticky o absolútne obmedzenie zárobkovej - podnikateľskej činnosti, a túto skutočnosť je potrebné považovať za priečiacu sa dobrým mravom. Nesúhlasil s názorom okresného súdu v tom, že konkurenčná doložka ho neobmedzovala v zárobkovej činnosti, keď podľa predmetu činnosti v živnostenskom liste si mohol zabezpečovať príjem aj podľa iných predmetov činnosti v ňom zakotvených. Predmet zmluvy v čl. III. neupravoval konkrétny predmet činnosti spoločnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri ako - maloobchod v rozsahu voľnej živnosti, veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, administratívne služby, vedenie účtovníctva, montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení elektrických. Takto upravený predmet činnosti spoločnosti je všeobecný predmet činnosti žalobcu - maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľnej živnosti bez toho, aby v ňom boli presne špecifikované obchody a tovar, nákupom a predajom ktorého sa žalobca zaoberá. Ak aj napriek tomu v konkurenčnej doložke bolo zakotvené, že sa žalovaný nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o., na celom území SR, tak pri výklade uvedenej klauzuly to znamená, že v nej nebolo presne vymedzené podnikanie, ktoré sa malo „v zásade podobať alebo konkurovať podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o.", a preto ide o ustanovenie nejasné, neurčité a nezrozumiteľné, obmedzujúce ho nielen na prevádzke, kde vykonával činnosť obchodného zástupcu, ale na celom území SR. Takýto stav je v rozpore aj s Ústavou SR zaručujúcou slobodu podnikania. Zdôraznil, že ak neboli v konkurenčnej doložke označení určití zákazníci a určité obchody, v ktorých nemohol konkurovať žalobcovi, tak konkurenčná doložka je aj z tohto dôvodu neplatná. Neoprávnenosť postupu žalobcu vyplýva nielen z neplatnosti konkurenčnej doložky, ale aj z toho, že ak bolo výslovne v konkurenčnej doložke uvedené, že žalobcovi nemôže konkurovať len ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik a nebola tam uvedená iná funkcia, napr. aj obchodný zástupca, tak nebolo by v rozpore s uzatvorenou konkurenčnou doložkou vykonávanie takejto funkcie. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, týkajúcim sa zhodnotenia výsluchov svedkov - M. G., I. A. a A. G. z dôvodu, lebo svedkyňa M. G. je manželkou konateľa žalobcu, teda osobou blízkou pre rodinný vzťah, a i preto, že vo výpovedi uviedla,
že dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnancov malo byť ukončenie nájomného vzťahu prenajímateľa so žalobcom, a teda z hľadiska výpovednej hodnoty jej svedeckej výpovede je nevierohodná. Údajne jej mala pani B. povedať, že im mal sľúbiť, že pôjdu pracovať k žalovanému. Okresný súd sa bez toho, aby vypočul ako svedkyňu pani B., priklonil k tvrdeniu tretej osoby - svedkyne G., keď nič mu i bez návrhu účastníka konania nebránilo v tomto konaní ju vypočuť. V tejto časti svedeckej výpovede je dôkaz o tom, že výpoveď svedkyne G. je tendenčná a účelová. Názor prvostupňového súdu, že mal porušiť konkurenčnú doložku aj v tom, že presviedčal zamestnancov žalobcu, aby odišli, nebol potvrdený ani svedkami A. a G. preto, lebo oni sa stali zamestnancami žalobcu až dňom 01.09.2008 a je vyvrátený výpoveďou svedkyne G. v tom, že dôvodom skončenia pracovného pomeru malo byť ukončenie nájomného vzťahu prenajímateľa so žalobcom. Prvostupňový súd opomenul to, že pri uzatváraní konkurenčnej doložky je potrebné prihliadať na tzv. „rovnosť" strán. Predmetnou konkurenčnou doložkou táto zásada rovnosti porušená bola, pretože, ak v nej neboli uvedení určití zákazníci a určité obchody, tak podnikateľská nezávislosť žalovaného v obchodnej oblasti
- v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu na celom území SR bola maximálne obmedzená. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Súčasne súhlasil, aby bolo vo veci odvolania rozhodnuté odvolacím súdom v neprítomnosti účastníkov konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodné a účelové, rozsudok Okresného súdu Žilina (správne malo byť uvedené Okresného súdu Námestovo) č.k. 5Cb/107/2012-103 zo dňa 19.03.2013 za zákonný a vecne a právne správny. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. žalobca poukázal na skutočnosť, že z obsahu spisu, a to konkrétne zo Zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.03.2013 vyplýva, že po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účastníci konania nemali návrhy na doplnenie dokazovania, keď v priebehu konania boli vykonané všetky navrhované dôkazy. Z tohto dôvodu je predmetný odvolací dôvod uvedený žalovaným nedôvodný. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a argumentácie obsiahnutej v odvolaní žalovaného, tak žalobca opakovane upozornil, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojom odvolaní používa neautentické znenie konkurenčnej doložky obsiahnutej v čl. III. bod 3.7. zmluvy, vynecháva spojku „a" medzi slovami „...ich nástupcom alebo postupníkom a ako vlastník...". Účelovým vynechaním predmetnej spojky môže dôjsť k zmene výkladu predmetnej konkurenčnej doložky. Pokiaľ žalovaný namietal platnosť konkurenčnej doložky z dôvodu, že v nej nemali byť označení určití zákazníci a určité obchody tak, ako to vyžaduje zákon, poukázal na ust. § 672a Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že predpokladmi platnosti konkurenčnej doložky je jej písomná forma, časové obmedzenie najdlhšie na dva roky, určenie územia alebo určitého okruhu zákazníkov (t.j. alternatíva určenia buď územia, alebo okruhu zákazníkov), pričom v danej konkurenčnej doložke bolo určené územie Slovenskej republiky, na ktoré sa vzťahovala a uvedená doba, a to doba jedného roka po skončení zmluvy. Nie je pravdou, že by zákon vyžadoval určenie určitých obchodov na platnosť konkurenčnej doložky tak, ako tvrdil žalovaný. Predmetná konkurenčná doložka obsahuje vymedzenie okruhu činností, na ktoré sa konkurenčná doložka vzťahuje. Na základe uvedeného konštatoval, že predmetná konkurenčná doložka spĺňa všetky zákonné podmienky jej platnosti a žalovaného zaväzovala tak, ako v nej bolo dojednané v súlade s ust. § 672a Obchodného zákonníka, ktorý sa považuje za kogentné ustanovenie, pričom konkurenčná doložka obsiahnutá v zmluve dopĺňa toto zákonné ustanovenie, t.j. pre povinnosti plynúce z predmetnej konkurenčnej doložky je potrebné vychádzať z obmedzení obchodného zástupcu uvedených v zákone aj v zmluve. Pokiaľ žalovaný namietal, že konkurenčná doložka ho neprimerane obmedzovala a mala byť v rozpore s dobrými mravmi, tak uviedol, že je vylúčené, aby obmedzovala žalovaného viac, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že úpravu konkurenčnej doložky, t.j. legálneho obmedzenia práv žalovaného ako obchodného zástupcu obsahuje samotný Obchodný zákonník, v ktorom sú implementované právne predpisy Európskej únie a Európskych spoločenstiev, a takéto obmedzenie je štandardné aj v právnych poriadkoch iných štátov. V predmetnom súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané závažné konanie žalovaného, ktorým jednoznačne porušoval záväzky uvedené v konkurenčnej doložke. Poukázal na to, že predmetná konkurenčná doložka je dojednaná v miernejšom rozsahu, t.j. nie je využitý celý potenciál prísnosti ochrany žalobcu, ako to pripúšťa Obchodný zákonník. Ďalej poukázal na závažnosť konania žalovaného, ktorý ihneď po ukončení zmluvného vzťahu so žalobcom otvoril v tej istej budove predajňu, v ktorej bol predávaný totožný elektroinštalačný materiál, pričom je zrejmé, že žalovaný vykonával doslova rovnakú činnosť, aká bola predmetom činnosti žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal vierohodnosť výpovede svedkyne M. G. z dôvodu, že je blízkou osobou konateľa žalobcu, tak táto skutočnosť je čisto účelová, pretože výpoveď
M. G., ako aj ostatných svedkov v predmetnom konaní je hodnoverná a bola potvrdená aj ďalšími dôkazmi vykonanými v predmetnom súdnom konaní. Ak sa žalovaný pozastavil na tým, že okresný súd nevypočul pani B., tak žalovaný ani žalobca predmetný výsluch nežiadali uskutočniť, a preto nevypočutie pani B. nemožno považovať za vadu konania, nakoľko v sporovom konaní súd nie je povinný vykonávať dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli a vypočutie tejto svedkyne nebolo vzhľadom na zistený skutkový stav potrebné. K námietke, že predmetnou konkurenčnou doložkou malo dôjsť k porušeniu zásady rovnosti strán, opakovane žalobca poukázal na zmysel konkurenčnej doložky, ktorá je v právnom poriadku Slovenskej republiky legálna a legitímna, nakoľko práve táto zabezpečuje rovnováhu v obchodno-zastupiteľských vzťahoch, počas ktorých obchodný zástupca má profit z uzavretých obchodov, pričom prichádza do styku s klientmi zastúpeného a je legitímne, aby po skončení takéhoto vzťahu aspoň po obmedzenú dobu nedochádzalo k takým konaniam bývalých obchodných zástupcov, kde by mohlo dôjsť k zneužitiu informácií, vedomostí a kontaktov nadobudnutých počas obchodno-zastupiteľského vzťahu bývalými obchodnými zástupcami. Žalovaný svojim obzvlášť závažným konaním porušil predmetnú konkurenčnú doložku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok, ktorý bol prvostupňovým súdom priznaný. Žalobca si žalobou neuplatnil celý rozsah zmluvnej pokuty, ale len jej časť. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov vymedzených v písomne podanom odvolaní žalovaného zo dňa 25.04.2013 (č.l. 110 - 113 spisu), v ktorom žalovaný namietal neúplne zistený skutkový stav a nesprávne skutkové zistenia.
Základnou aplikovanou právnou normou, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal okresný súd, bolo ust. § 672a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ktoré na tomto mieste považoval za potrebné opakovane citovať aj odvolací súd.
Podľa ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
Podľa ust. § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že konkurenčná doložka je stanovená na ochranu oprávnených záujmov zastúpeného pri jeho účasti v hospodárskej súťaži; zastúpený sa konkurenčnou doložkou chráni pred činnosťou obchodného zástupcu, ktorá by mala súťažnú povahu. Požiadavkou na obmedzenie zákazu konkurencie, ako z hľadiska doby jej trvania, tak z hľadiska územného a prípadne tiež osobného rozsahu (čo do okruhu tretích osôb), potom zákonná úprava sleduje ochranu oprávnených záujmov odchodného zástupcu ako podnikateľa. Ide o to, aby obmedzenie práva obchodného zástupcu podnikať malo jasne vymedzené hranice, stanovené v konkurenčnej doložke a aby takto dojednaný zákaz konkurencie neobmedzoval obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného. V ust. § 672a Obchodného zákonníka sa premieta ústavný princíp, zakotvený i v čl. 26 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého, každý má právo na slobodnú voľbu povolania
a prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (tiež čl. 35 ods. 1 Ústavy SR) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností (aj čl. 35 ods. 2 Ústavy SR).
Ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje, aké náležitosti musí konkurenčná doložka mať, aby bola platná. Vedľa stanovenia doby trvania zákazu konkurencie (nie dlhšie než dva roky po ukončení zmluvy), je obligatórnou náležitosťou stanovenie územia, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje. V zmysle smernice obchodných zástupcov, vydanej dňa 18.12.1986 ako Smernica rady č. 86/653/EHS, ktorej účelom bolo predovšetkým poskytnúť ochranu obchodnému zástupcovi tým, že sa upravuje minimálny štandard právnej úpravy zásadných vzťahov medzi obchodným zástupcom a podnikateľom, a ktorá bola transponovaná do Slovenského právneho poriadku zákonom č. 500/2001 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2002, boli dôležité ustanovenia týkajúce sa konkurenčných doložiek, v zmysle ktorých zmluvné strany sa môžu písomne dohodnúť, že po ukončení vzťahu zo zmluvy zástupca nesmie na zmluvnom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať činnosť, ktorá bola predmetom zastúpenia vo vzťahu k tovaru, ktorý bol predmetom ich zastúpenia.
V posudzovanej veci, a to pri posudzovaní právneho úkonu Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 29.10.2005, podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, uzavretej v zmysle čl. IV. bod 4.1. zmluvy na dobu neurčitú, sa žalovaný predovšetkým zaviazal čl. III. bod 3.1. ...„v mene VIKON, s.r.o. a na jej účet spolurealizovať projekt predovšetkým:
- vybudovaním a riadením regionálnej predajne VIKON, s.r.o.
- zariadzovaním obchodných záležitostí VIKON, s.r.o. prostredníctvom právnych úkonov v mene VIKON, s.r.o., vrátane všetkých administratívnych záležitostí týkajúcich sa priestorov predajne a jej práce, registrácie na súvisiacich úradoch a pod.
vyvíjaním činnosti smerujúcej k uzatváraniu obchodných zmlúv na predaj tovaru, ktorý je obchodnou komoditou VIKON, s.r.o., a to, či na báze maloobchodného alebo veľkoobchodného predaja, vrátane účasti na výberových konaniach, tendroch a pod.
vynaložením maximálneho úsilia potrebného na plné fungovanie a prevádzku regionálnej predajne spoločnosti VIKON, s.r.o. a udržanie a podporu trhového postavenia obchodných komodít spoločnosti VIKON, s.r.o. na regionálnom trhu v zmysle tejto zmluvy"
a ďalšie činnosti vymedzené a konkretizované v čl. III. bod 3.1. predmetnej zmluvy. Pokiaľ čl. III. bod 3.1. odkazoval na čl. II. bod 2.1. zmluvy, v ktorom bolo vymedzené, že ...„Spoločnosť VIKON, s.r.o. realizuje pri rozvoji svojich podnikateľských aktivít projekt: Vybudovanie a riadenie siete samostatných regionálnych predajní spoločnosti VIKON, s.r.o.. Za účelom spolurealizácie tohto projektu v regióne Oravy v súlade s obchodnou politikou spoločnosti VIKON, s.r.o., sa zmluvné strany za nižšie uvedených podmienok dohodli na zriadení pozície regionálny obchodný zástupca", tak z popísaného obsahu zmluvy, ktorý je po posúdení povahy z hľadiska príslušného typu rozhodujúci, odvolací súd dospel k záveru, že nejde len o zmluvu uzavretú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ale tiež o zmluvu o obchodnom zastúpení podľa ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, v rámci ktorej sa obchodný zástupca ako nezávislý podnikateľ zaväzuje dlhodobo (sústavne) pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatváraniu obchodných zmlúv na predaj tovaru. Z čl. III. bod 3.2. zmluvy vyplýva oprávnenie konať ROZ pri plnení povinností v súlade s bodom 3.1. zmluvy, a to bez predchádzajúceho oznámenia a následného stanoviska VIKON, s.r.o. k jednotlivo realizovaným obchodným, nepresahujúcim v účtovnom vyjadrení sumu 100.000,- Sk a na túto hranicu s oznámením a stanoviskom spoločnosti VIKON, s.r.o., pričom v zmysle čl. III. bod 3.3. zmluvy bolo dohodnuté, že ROZ výhradným zástupcom spoločnosti VIKON, s.r.o. v územnej oblasti ORAVA, vymedzenej okresmi Tvrdošín, Dolný Kubín, Námestovo. V zmysle čl. III. bod 3.4. zmluvy vyplývalo, že ...„za účelom uvedeným v bode 3.1. a v rozsahu podľa bodu 3.2. a 3.3. udelí VIKON, s.r.o. regionálnemu obchodnému zástupcovi generálne plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré bude v mene a na účet VIKON, s.r.o. v súlade s touto zmluvou vykonávať". V čl. V. zmluvy účastníci dohodli odplatu a súvisiace náklady za vykonanie a realizáciu dohodnutých činností a úkonov.
Žalovaný v rámci podaného odvolania nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že dojednanie konkurenčnej doložky v zmysle zmluvy je platné, a to z dôvodu, že v nej neboli označení určití zákazníci a určité obchody, keď predmet zmluvy v čl. III. neupravoval konkrétny predmet činnosti spoločnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, je všeobecný predmet činnosti žalobcu a napriek tomu bolo v konkurenčnej doložke zakotvené, že sa nebude priamo, ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o. na území celej SR.
K otázke posúdenia platnosti, či neplatnosti konkurenčnej doložky dospel krajský súd k odlišnému záveru od záveru prvostupňového súdu. Tento záver odvolacieho súdu vychádzal z komplexného posúdenia znenia právneho úkonu Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. zo dňa 29.10.2005, vo väzbe na dojednanie konkurenčnej doložky v čl. III. bod 3.7. zmluvy, podľa ktorého ...„zmluvné strany sa dohodli, že po ukončení tohto obchodného vzťahu a bez ohľadu na dôvod jeho zrušenia, nebude ROZ konkurovať spoločnosti VIKON, s.r.o. alebo jej obchodu alebo žiadnym ich nástupcom alebo postupníkom a ako vlastník, predstaviteľ, štatutárny alebo dozorný orgán, zamestnanec, konzultant alebo podielnik sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o., a nebude presviedčať, ani sa nebude pokúšať presvedčiť žiadneho zamestnanca spoločnosti VIKON, s.r.o., aby zanechal prácu pre túto spoločnosť. Táto dohoda o nekonkurovaní platí na celé územie SR a je v platnosti po celú dobu trvania tejto zmluvy a 1 rok po jej zrušení", ktoré nebolo možné oddeliť od všeobecných ustanovení zmluvy, a to primárne čl. II. bod 2.1., v spojení s čl. III. bod 3.1. zmluvy.
Ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka stanovuje náležitosti, ktoré musí konkurenčná doložka mať, aby bola platná. Takouto obligatórnou náležitosťou je vedľa stanovenia doby trvania zákazu konkurencie (nie viac ako dvoch rokov po ukončení zmluvy), tiež stanovenie územia, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje, pričom výkladom možno dovodiť, že stanovenie okruhu osôb, voči ktorým nesmie zástupca na stanovenom území vykonávať činnosť súťažnej povahy, podmienkou platnosti konkurenčnej doložky nie je. V konkurenčnej doložke čl. III. bod 3.7. zmluvy neabsentuje dojednanie o časovom a územnom obmedzení zákazu konkurencie, avšak z logiky veci vyplýva, že predmetná konkurenčná doložka musí byť určená primárne aj v určitosti vymedzenia druhu tovaru, resp. druhu činnosti, na ktorý sa konkurenčná doložka vzťahuje. Je zrejmé, že konkurenčná doložka sa môže vzťahovať len na činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného. Pokiaľ je zo zmluvy o obchodnom zastúpení zrejmé, akú činnosť zástupca vykonáva, nie je nevyhnutné túto činnosť ďalej špecifikovať v konkurenčnej doložke a možno odkázať len na obsah zmluvy o obchodnom zastúpení. V danom prípade však zo Zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne VIKON, s.r.o. zo dňa 29.10.2005 (č.l. 11 - 17 spisu), jej obsahu nebolo možné dovodiť, akú konkrétnu činnosť, pre aký sortiment tovaru nebol žalovaný oprávnený vykonávať, keďže z čl. II. bod 2.1. zmluvy vo väzbe na čl. III. bod 3.1. zmluvy nevyplýval konkrétny, jasný a určitý predmet činnosti, keď bolo uvedené len ...„vybudovanie a riadenie siete samostatných regionálnych predajní spoločnosti VIKON, s.r.o.", a ďalej v čl. III. bod 3.1. tretia zarážka zmluvy ...„vyvíjaním činnosti smerujúcej k uzatváraniu smerujúcej k uzatváraniu obchodných zmlúv na predaj tovaru, ktorý je obchodnou komoditou VIKON, s.r.o., a to, či na báze maloobchodného alebo veľkoobchodného predaja, vrátane účasti na výberových konaniach, tendroch a pod"... . Teda nebolo možné z obsahu zmluvy vyvodiť určitosť činnosti, sortiment tovaru, resp. inú špecifikovanú činnosť, ktorú nie je žalovaný oprávnený vykonávať. Krajský súd zvýrazňuje, že z obsahu konkurenčnej doložky, a ani znenia zmluvy, teda nebolo možné ustáliť, čo presne bolo predmetom činnosti zastúpeného a od tohto sa odvíjajúcu činnosť zástupcu, čo bolo rozhodné. Pokiaľ z čl. III. bod 3.1. zmluvy vyplýval predmet len „predaj tovaru, obchodná komodita", bez bližšieho určenia, potom nebolo možné vnímať dojednanie konkurenčnej doložky ako určité. Z tohto záveru potom ani nebolo možné zaujať stanovisko v tom, či dojednaná konkurenčná doložka obmedzuje obchodného zástupcu viac, než koľko vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, čo má význam skúmať len v tom prípade, ak konkurenčná doložka je dojednaná jasne, určite a obsahuje obligatórne náležitosti vymedzené v ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka. Konkurenčná doložka v danom prípade bola postavená všeobecným rámcom idúcim do takého limitovania činnosti, v rámci ktorého bolo potrebné zhodnotiť, či môže požívať súdnu ochranu, keď zástupca, vzhľadom na všeobecné znenie predmetu zmluvy a konkurenčnej doložky (neurčitosť vymedzenia druhu tovaru, resp. druhu činnosti), by bol tak vylúčený z konkurenčného prostredia. Z tohto odlišného stanoviska došlo preto k zrušeniu rozsudku prvostupňového súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie.
Prvostupňový súd v rámci nového konania opätovne posúdi dojednanie konkurenčnej doložky vo väzbe na znenie zmluvy o vybudovaní a riadení regionálnej predajne spoločnosti VIKON, s.r.o., v prípade záveru o jej platnosti ustáli, či konkurenčná doložka bola dojednaná tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obe strany v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, keďže je zrejmé, že konkurenčná doložka na jednej strane nesmie brániť v slobodnom podnikaní a na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikanie v zavedenom podniku. Vyjadrí sa k dojednaniu, podľa ktorého žalovaný ...„sa nebude priamo ani nepriamo angažovať v podnikaní, ktoré sa v zásade podobá alebo konkuruje podnikaniu spoločnosti VIKON, s.r.o."..., a to v tom smere, či takto dojednané vymedzenie zákazu je určité a je primeraným zásahom do práva slobodného podnikania, prípadne vykoná ďalšie dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu a žalovaného a vo veci opätovne rozhodne.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.