Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5CoE-169-2013.pdf
PDF · 77.47 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/169/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci na oprávneného Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie č. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, proti povinnému R. L., F. U. V., W. I. Č.. XXX/X, vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, so sídlom ul. 29. augusta č. 2, Bratislava, pod spis. zn. Ex 1844/2013, na vymoženie pohľadávky vo výške 2.324,16 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, č.k. 48Er/1075/2013-24 z 9.5.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex/1844/2013 zamietol.
Vychádzal zo zistenia, že po žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, citujúc § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 4 O Z, ďalej §§ 2, 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vychádzal z toho, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskom rozsudku.
Súd z VOP, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zistil, že v týchto je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že síce umožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu, avšak ak je navrhovateľom dodávateľ ( čo je prevažnej väčšine prípadov ) jeho výberom spôsobu riešenia sporu je vždy cesta rozhodcovského konania. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti, ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná. Súd poukázal na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98). Takýto postup je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Rodriguez Nogueira. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993. V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu tejto smernice zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, možno za nekalú podmienku, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
V podanom odvolaní oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a vydať poverenie.
V odvolaní namietal, že „v období do 31. 12. 2007 sa totiž vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ len na kúpnu j zmluvu, zmluvy o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako ja na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obch. zák. a Zák. o spotrebiteľských úveroch. 258/2001 Z. z.. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedené v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a 854 OZ v lehote 3 mesiacov od 1.4.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia." Novelizovaným ust. § 52 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008 ( §879 Občianskeho zákonníka). V dôsledku toho, pokiaľ predo dňom 1. 1. 2008 bola uzatvorená úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt splňujúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté predo dňom 1.1.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54. OZ.“
Okrem iného v odvolaní namietal oprávnený, že v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá 10.10.2005, rozpor s dobrými mravmi môže byť posudzovaný len podľa zák. o spotrebiteľských úveroch, zák. o ochrane spotrebiteľa a Obch. zák. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd sa musí vyporiadať aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 9.10:2010 vo veci Asturcom Telecomunicicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira - rozsudok ESD C-40/08. V ďalšej časti odvolania už len odvolateľ cituje predmetný rozsudok ESD EÚ C-40/08, vykladá ho podrobne na konkrétnu exekučnú vec a rozoberá, čo ukladá Spoločenstvo vnútroštátnemu súdu alebo čo neukladá aj pre vnútroštátne procesné pravidlá, podobne aj rozoberá aj rozhodnutie KS v Bratislave 18CoE/924/09.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní, súd poukázal aj na judikatúru.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní namietal, že súd nesprávne posúdil doložku ako neprijateľnú podmienku, na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno odkázať na závery vyslovené v uznesení 6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 NS SR, podľa ktorých skúmaním platnosti doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie, vyplývajúce zo zák. a to z § 44 ods.2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento titul nie je v rozpore so zák., že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako titul v rozpore so zák., ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, že takúto interpretáciu § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo, že týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ust. zák. o rozhodcovskom konaní [napr. § 21 ods.2 alebo § 40 ods.1 písm. c)], tieto ust. sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“), že kým nevyužitie postupu podľa týchto ust. v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ust. strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach to tak nie je, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn., že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust. zák. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zák., znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto titulu a, že takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
V prejednávanej veci súd správne dospel k záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej (listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali), pretože zo zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, keďže sa v nej uvádzali výslovne neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 Obč.zák.
Správne sú aj dôvody, ktorými súd odôvodnil nevyváženosť dohodnutej doložky.
O odvolací námietkach podrobne vyargumentoval už súd prvého stupňa svoje rozhodnutie.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a povinnej a exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.