Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/74/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci navrhovateľa: TERA INVEST, s.r.o., so sídlom Horný Smokovec 35, Vysoké Tatry, IČO: 35 935 120, právne zastúpeného Mgr. Andrejom Šabíkom, advokátom, Staromestská 6/D, Bratislava, proti odporcovi: Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n.o., so sídlom Dolný Smokovec, Vysoké Tatry, IČO: 37 886 479, právne zastúpenému JUDr. Martou Srncovou, advokátkou, Seberíniho 9, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru a o určenie trvania nájomného vzťahu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 139 zo dňa 29. mája 2013 zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že výpoveď z nájmu realizovaná odporcom listom zo dňa 30.3.2012, doručeným odporcovi 24.4.2012 je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá. Zároveň žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia najskôr uviedol obsahy podaní a vyjadrení účastníkov. Potom po konštatovaní obsahu vykonaných dôkazov uviedol, že medzi účastníkmi bol zmluvou založený nájomný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti označenej „Pavilón pre matku a dieťa“ (s adresou X. T. XX, L. B., nachádzajúcej sa v kat. ú. T. T., zapísanej na LV č. XX, vedenom Správou katastra Poprad) prenajal uvedenú nehnuteľnosť odporcovi (neziskovej organizácii pôsobiacej v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti) za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane ubytovania. Zmluvou z 1.1.2008 bol dojednaný nájom na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2014, s možnosťou automatického predĺženia o ďalších 5 rokov. Nájomca - odporca listom zo dňa 30.3.2012 oznámil navrhovateľovi jednostranné ukončenie nájomnej zmluvy s odôvodnením svojej nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje pokračovať v neefektívnom záväzkovom vzťahu na ťarchu verejných prostriedkov a vlastného zadlžovania sa. Výpoveď bola prenajímateľovi odoslaná doporučenou poštovou zásielkou do miesta jeho sídla dňa 24.4.2012. Z fotokópie doručenky súd zistil, že túto výpoveď si navrhovateľ prevzal dňa 24.4.2012. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí objektu „Pavilónu pre matku a dieťa“ X. T. spísaného dňa 24.10.2012 medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že uvedeného dňa navrhovateľ prevzal predmet nájmu spolu s príslušenstvom s tým, že zároveň do protokolu uviedol svoje vyjadrenie, že nájom nebol ukončený platne a teda nájomná zmluva je platná

a účinná a nájom trvá. Napriek tejto skutočnosti v snahe predísť škodám na predmete nájmu prevzal predmet nájmu.

Po citácii ust. 80 písm. c/, a Obč. zák. súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodnutie o dôvodnosti žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu a určenia, že nájomný vzťah účastníkov trvá, záviselo od posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje ust. . Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že určovaciu žalobu môže navrhovateľ podať, ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, či v čase rozhodovania súdu má tento naliehavý právny záujem. Ak takýto právny záujem nepreukáže, nemôže byť navrhovateľ úspešný a žaloba musí byť zamietnutá a to aj v prípade ak by inak podmienky na požadovanom určení v zmysle hmotného práva boli. Z hľadiska citovaného ustanovenia nie je rozhodujúce, či pri určení neplatnosti právneho úkonu ide o relatívnu alebo absolútnu neplatnosť, pretože aj absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať len ten, kto má na takomto určení naliehavý záujem.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodňoval tým, že sa žalobou o určenie dá predísť žalobe o plnenie podľa ust. , čo možno podľa navrhovateľa jednoznačne subsumovať aj pod tento prípad. Odporca sa v zmysle článku VI. bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal platiť mesačné nájomné pre rok 2011 v súlade s dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 20.3.2011 vo výške 8.888,90 eur. Za zásadnú skutočnosť považoval navrhovateľ to, že nehnuteľnosť, ktorá je v nájme odporcu je z dôvodu poskytnutia úveru navrhovateľovi založená ním v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. ako záložného veriteľa, pričom splácanie predmetného úveru je v prevažnej väčšine zabezpečené prostredníctvom nájomného, ktoré odporca každomesačne poukazuje v prospech účtu navrhovateľa. Navrhovateľ má preto eminentný záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom, nakoľko v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu s odporcom sa reálne vystavuje hrozbe realizácie záložného práva zo strany záložného veriteľa. Poukazoval aj na to, že má informácie, že odporca v súčasnosti podniká všetky kroky súvisiace s ukončením nájomného vzťahu, vrátane rozväzovania pracovného pomeru so svojimi zamestnancami, preto podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo strany navrhovateľa v danom prípade jednoznačne napĺňa podľa neho jej preventívnu funkciu. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. . Určovací návrh je tak prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr než toto jeho postavenie bolo porušené, jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, ak už bolo právo navrhovateľa porušené, kde jeho cieľom je reparácia. Ako náhle však bolo právo navrhovateľa porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať naliehavý právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu, resp. na určení, že tu dané právo alebo právny vzťah nie je. V tom zmysle jeho návrh na určenie je neprípustný. Navrhovateľ má v tomto prípade právny záujem len na odstránení následkov údajného porušenia práva, teda na plnení. Uvedená zásada, že v prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe však neplatí vtedy, ak navrhovateľ napriek možnosti domáhať sa priamo plnenia povinnosti, v tomto prípade zaplatenia nájomného, preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu; v takom prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci sám navrhovateľ odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem snahou získať nájomné od odporcu, ktoré v prevažnej miere zabezpečuje návratnosť úveru poskytnutého navrhovateľovi bankou. Ak však odporca túto nehnuteľnosť už vypratal a odovzdal navrhovateľovi, požadovaná určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanie navrhovateľa o zachovaní alebo obnovení pôvodného právneho vzťahu účastníkov, ktorým bol nájomný vzťah a teda neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu, pretože aj v prípade, ak by súd žalobe úplne alebo čo i len čiastočne vyhovel a určil by, že nájomný vzťah účastníkov trvá, neodstránila by sa tým spornosť nároku, ale došlo by tým len k zbytočnému vyvolaniu ďalšieho konania o zaplatenie nájomného. Súd by

aj v konaní o zaplatenie nájomného ako prejudiciálnu otázku riešil nielen to, či nájomný pomer skutočne trvá, ale aj iné otázky vzťahujúce sa k základu nároku navrhovateľa na zaplatenie nájomného a následne určenia jeho výšky, pričom vychádzajúc z prípadného určovacieho rozsudku by bolo deklarované len to, že tento nájomný pomer trval ku dňu vyhlásenia tohto určovacieho rozsudku, nie však to, že tento nájomný pomer trvá aj v čase rozhodnutia súdu vo veci, v ktorej by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného, nakoľko táto vec by nasledovala až po rozhodnutí súdu o tom, že nájomný pomer trvá. To znamená, že súd by musel aj v prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal žalobou zaplatenia nájomného od odporcu, opätovne zaoberať sa otázkou, či v období medzi prípadným vyhlásením rozsudku ,ktorým by určil, že nájomný pomer trvá, až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci požadovaného nájomného, nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu na základe skutočnosti vzniknutej v tomto období, keď v zmysle ust. 154 je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom skutkový stav v čase vyhlásenia určovacieho rozsudku a následne rozsudku na plnenie by sa vzhľadom k tomu, že neboli vyhlásené naraz mohol líšiť. Navrhovateľ preto nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nájomný pomer trvá, lebo tým by sa neodstránila spornosť nároku, ak navrhovateľ priamo v žalobe o určenie uvádza svoj naliehavý právny záujem budúcim požadovaným plnením. Aj prípadný výrok, ktorým by bolo návrhu vyhovené by podľa vyjadrenia samotnej žalujúcej strany bol podkladom pre ďalšie žalobné návrhy, ktorým by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného žalobou na plnenie povinnosti podľa ust. . Prípadným vyhovením návrhu by boli vyvolané len ďalšie súdne spory, ktorých predmetom konania by bolo peňažné plnenie. Absentuje aj ďalší navrhovateľom uvádzaný dôvod spočívajúci v existencii objektívneho stavu neistoty, nakoľko nevie, či je aktuálne v zmluvnom vzťahu s odporcom alebo nie. Ak dňa 24.10.2012 došlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu navrhovateľovi, spolu so všetkým príslušenstvom vrátane kľúčov, a odporca budovu už viac ako pol roka neužíva, nie je na mieste sa domnievať, že odporca, ktorý sám vypovedal túto nájomnú zmluvu, sa bude domáhať neplatnosti výpovede z nájmu, pretože neplatnosti právneho úkonu sa v zmysle ust. druhá veta môže domáhať len ten, kto ju sám nespôsobil a nakoľko ide o jednostranný právny úkon odporcu, je vylúčené, aby sa sám odporca domáhal určenia neplatnosti výpovede.

Ak nebola splnená základná podmienka uvedená v ust. , podmieňujúca prípadný úspech určovacej žaloby, prvostupňový súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keď dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach spočívajúcich v prejednávanej veci najmä vo vzájomnom personálnom a majetkovom prepojení účastníkov tohto konania. Považoval za neprimerane tvrdé, ak by neúspešný navrhovateľ, ktorý si na kúpu predmetu nájmu od právneho predchodcu odporcu zobral úver, splácaný do doby ukončenia nájmu nájomným od odporcu, musel úspešnému odporcovi hradiť trovy konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody, tak ako sú upravené v ust. , . Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že na žiadanom určení niet naliehavého právneho záujmu. Existenciu naliehavého právneho záujmu dostatočne odôvodnil a súčasne aj preukázal v priebehu prvostupňového konania. V konaní sa domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu uskutočnenej listom zo dňa 30.3.2012 a zároveň určenia, že nájomný vzťah medzi ním a odporcom naďalej trvá. Hlavný argument, o ktorý navrhovateľ oprel svoj návrh, je ten, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu neplatnú odporujúcu ust. a Obč. zák.. Obava navrhovateľa je zvýraznená tým, že aktuálne nevie, či si odporca svoj postoj nerozmyslí a nebude sa opätovne dožadovať trvania nájomného vzťahu. V nadväznosti na to navrhovateľ aktuálne nie je schopný garantovať tretím subjektom, ktoré prejavia záujem o prenájom predmetu nájmu jeho prenajatie bez právnych vád. Práve v dôsledku tejto skutočnosti je právne postavenie navrhovateľa značne neisté. Nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva. Záujem navrhovateľa od počiatku smeroval prioritne k odstráneniu spornosti jeho nároku, a teda k vyriešeniu otázky platnosti výpovede a v nadväznosti na to otázky, či právny vzťah založený zmluvou o nájme naďalej trvá alebo nie. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že aj určenie trvania nájomného vzťahu by neodstránilo spornosť nároku, ale by viedlo len k vzniku ďalších zbytočných konaní o zaplatenie nájomného. Podstata spornosti nároku navrhovateľa je však v

tom, či nájomný vzťah medzi účastníkmi bol platne ukončený alebo nie. Obsah nájomného vzťahu vo všeobecnosti nie je možné zužovať len na jednu z čiastkových povinností jednej zmluvnej strany, napr. povinnosti nájomcu platiť dojednané nájomné, ale zahŕňa aj ďalšie vzájomne si korelujúce povinnosti oboch zmluvných strán, a teda aj prípadné povinnosti navrhovateľa ako prenajímateľa vo vzťahu k odporcovi ako nájomcovi, ktorých plnenia by sa odporca mohol v budúcnosti eventuálne dožadovať. Preto v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a určil, že sporná výpoveď z nájmu je neplatná a nájomný vzťah účastníkov konania naďalej trvá, spornosť navrhovateľom uplatňovaného nároku by sa v celom rozsahu vyriešila. Irelevantné sú úvahy o tom, či po tomto konaní bude nasledovať ďalšie konanie o zaplatenie nájomného iniciovaného navrhovateľom a čo by bolo predmetom jeho dokazovania. Je totiž minimálne rovnako pravdepodobné, že odporca práve na základe určujúceho rozhodnutia súdu svoj postoj prehodnotí a nájomné navrhovateľovi dobrovoľne zaplatí. Pre predmetnú žalobu je bezpredmetným aj to, že dňa 24.10.2012 došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a že odporca budovu už viac ako pol roka neužíva. Podmienkou trvania nájomného vzťahu totiž nie je faktické užívanie predmetu nájomcom. Je vecou odporcu, či predmet nájmu užíva alebo nie. Významným je len skutočnosť, že navrhovateľ odporcovi užívanie predmetu nájmu nijakým spôsobom nebráni. V odovzdávacom protokole z 24.10.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že prevzatím predmetu nájmu neuznáva platnosť výpovede z 30.12.2012 a k prevzatiu predmetu nájmu pristúpil výlučne z dôvodu, aby ochránil predmet nájmu pred možným vznikom škôd. Poukazuje aj na judikát NS SR a z neho najmä zdôrazňuje tú skutočnosť, ktorá sa viaže na požiadavku určenia trvania právneho vzťahu. V predmetnej veci ide práve o takúto situáciu. Nič preto nebránilo súdu prvého stupňa zaoberať sa po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa aj samotným meritom veci. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že výpoveď z nájmu uskutočnená listom z 30.3.2012, doručeným navrhovateľovi 24.4.2012 je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov konania, ktorý vyčísľuje celkom na sumu 1.258,22 eur v prvostupňovom konaní a na sumu 180,45 eur v odvolacom konaní.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že už pred súdom prvého stupňa sa vyjadril k žalobe písomne i ústne na pojednávaní. Súdu predložil aj dôkazy, že na základe jednostranného právneho úkonu zo dňa 30.3.2012 nehnuteľnosť vypratal a dňom uplynutia výpovednej lehoty predmet nájmu dňa 24.10.2012 protokolárne riadne odovzdal do úplnej dispozície prenajímateľa, vrátane vyrovnania všetkých svojich peňažných záväzkov, ktoré mu v príčinnej súvislosti s nájmom podľa predmetnej zmluvy vznikli. Určovacia žaloba má primárne preventívny charakter a naliehavý právny záujem na nej nie je daný v prípadoch, ak nemožno očakávať, že sa takýmto rozsudkom predíde ďalším sporom medzi účastníkmi konania alebo ak sa ochrany svojich práv môže navrhovateľ domáhať žalobou na plnenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby, pretože preskúmavanie iných právnych otázok sa stáva bezpredmetným. Navrhovateľom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR svedčí práve o správnom právnom posúdení predmetu sporu prvostupňovým súdom. Odporca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza teda zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedajúco ust. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa ust. , a oznámil na úradnej tabuli súdu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. . Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je tak určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. , , . Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť, pred samotným posúdením platnosti alebo neplatnosti výpovede z nájmu a existencie trvania nájomného vzťahu bolo, či navrhovateľ má na podanej určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia .

Súd prvého stupňa zodpovedajúco procesnej iniciatíve strán (, , ) aj pre účely zodpovedania tejto základnej otázky vychádzal z toho, čo produkoval pre takéto zdôvodnenie samotný navrhovateľ. Odvolací súd nezistil, že by z takýchto tvrdení o dôkazoch o nich súd prvého stupňa vyvodil záver odporujúci ust. . S argumentáciou navrhovateľa týkajúcou sa príjmov z nájmu potrebného pre plnenie povinnosti úverového dlžníka k banke, plnenia povinnosti nájomcu v nadväznosti aj na protokol o odovzdaní priestorov z 24.10.2012, či tvrdenej neistoty súvisiacej s „neplatnou“ výpoveďou sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal. Nemôže byť preto naplnený odvolací dôvod podľa ust. spočívajúci v tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam. Možno v tejto súvislostí uviesť aj to, že tento uplatnený odvolací dôvod navrhovateľ v podstate ani bližšie nekonkretizuje. Zameriava sa skôr na otázky právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu a pre ten účel okrem nároku na nájomné uvádza aj neistotu jeho právneho postavenia pre prípad založenia nových nájomných vzťahov s potencionálnymi (nekonkretizovanými) tretími osobami. Preto treba posudzovať skutočnosti, ktorými odôvodňoval pred súdom prvého stupňa naliehavosť právneho záujmu samotný navrhovateľ.

Pri aplikácii ust. aj odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ pred súdom prvého stupňa nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede a ani na určení trvania nájomného vzťahu.

Platný upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať, čiže aké sú právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [ ], nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia Os.p. žiadny zmysel a význam. Zodpovedajúco týmto záverom (totožne aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ) posudzoval súd prvého stupňa predmetnú vec.

Obsah podanej žaloby svedčí o tom, že navrhovateľ prakticky uplatňuje dva určovacie návrhy. Vo vzťahu k neplatnosti výpovede z nájmu je potrebné uviesť to, že ak je posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom ukončený, potom na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ust. . O takýto prípad ide zásadne aj vtedy, ak sa domáha žalobca určenia neplatnosti výpovede z nájmu. Už táto skutočnosť by bola teda dôvodom pre zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu, ak navrhovateľ súčasne žiada o určenie trvania nájomného vzťahu.

Vo vzťahu k určeniu trvania nájomného vzťahu je potrebné tiež mať na zreteli, že určovacia žaloba podľa je preventívneho charakteru a má miesto na jednej strane tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, tak aj v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno

dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Ak v konkrétnom prípade nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude tieto funkcie plniť, nemôže byť ani daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Záver o tom, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení v žiadanom zmysle môže súd prijať len na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že naliehavosť právneho záujmu na žiadanom určení nemôže byť založená na tom, že navrhovateľ ako prenajímateľ má z trvajúceho nájomného vzťahu nárok na nájomné, ktoré môže použiť na splnenie svojich povinností vo vzťahu k tretiemu subjektu. Ohrozenie splnenia povinnosti navrhovateľa k banke nemôže byť takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala naliehavosť určenia trvania tohto vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. Odporca sa nedomáha užívania predmetu nájmu podľa predmetnej nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že predmet nájmu protokolárne navrhovateľovi odovzdal. Za takéhoto stavu nemožno súhlasiť ani s tvrdenou neistotou právneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu k ďalším prípadným záujemcom o nájom tejto nehnuteľnosti. V neposlednom rade navrhovateľ ani neodôvodňuje a nekonkretizuje, akí prípadní záujemcovia by boli a práve pre vedené súdne konanie, či pre výpoveď z nájmu, ktorá je predmetom tohto konania, by bol v neistote, akú tvrdí v podanom odvolaní. O naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo povedané inými slovami znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Navrhovateľ takúto konkrétnu ujmu, ktorej by bol vystavený alebo ujmu, ktorá by mu hrozila pred súdom prvého stupňa ba ani v podanom odvolaní netvrdí. Za takú nemožno považovať tvrdenie o tom, čo navrhovateľ uvádza, ak odkazuje na možné neistoty, ktoré by súviseli s prípadným uzatvorením nájomných zmlúv s inými nekonkretizovanými subjektmi.

Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vec aj správne právne posúdil, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa , potvrdil a v ostatnom teda odkazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolanie nepodal vo veci odporca, preto odvolací súd nemal priestor preto, aby preskúmaval bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania odporcovi. Vychádzajúc z viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania nebol preto priestor na to, aby odvolací súd bližšie preskúmaval výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Preto aj v tomto súvisiacom výroku odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný. V odvolacom konaní úspešný odporca nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto pri aplikácii , a odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.