Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-75-2013.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci žalobcu: Who is who Verlag für Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, Ch-6304 Zug, Švajčiarsko, CH-170.3.004.856-5, daňové číslo 1011-075-52, právne zastúpeného Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, IČO : 36 799 688, proti žalovanému : S. C. - SOLIDSTAV, C. X, XXX XX C., IČO: 10 770 771, právne zastúpenému JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 2.326,59 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3 Cb/33/2012 - 100 z 11. júna 2013, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., nahradiť trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 119,02 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.326,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 18 % ročne počnúc od 30.6.2009 do zaplatenia, a tiež uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.023,77 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 139,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 884,27 eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil v konaní nároky odvádzané od objednávky žalovaného zo dňa 15.5.2009, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal štyri kusy encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike ( ďalej len „encyklopédia“), jednorazové uverejnenie portrétovej fotografie v encyklopédii a tri kusy osvedčenia, ktoré potvrdia zaradenie žalovaného do encyklopédie. Podmienky predaja encyklopédií a poskytnutia služieb boli uvedené v predmetnej objednávke, pričom žalobca na základe nej vystavil žalovanému faktúru za objednané encyklopédie a služby na sumu 2.326,59 eur s lehotou splatnosti dňa 29.6.2009. Žalovaný predmetnú faktúru v lehote splatnosti neuhradil, preto ho žalobca vyzval prostredníctvom štyroch upomienok a výzvy právneho zástupcu na jej úhradu, čo však žalovaný neučinil. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa bodu 5 Všeobecných obchodných podmienok, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, čiže od 30.6.2009.
Súd predmetnému návrhu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č. k. 3Cb/33/2012-23 zo dňa 31.7.2012, proti ktorému však podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k žiadnej dohode, na základe ktorej mu mal žalobca predať encyklopédie a takisto nedošlo k objednávke, na základe ktorej mal poskytnúť žalobca žalovanému služby za podmienok uvedených v objednávke. Zarámované certifikáty v počte 3 kusy žalovaný vrátil žalobcovi. Z týchto dôvodov a tiež preto, že neeviduje pohľadávku žalobcu vo svojom účtovníctve, považuje nárok žalobcu za neodôvodnený a neopodstatnený.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu objednávky č. 61025 zo dňa 15.5.2009, na základe ktorej si žalovaný objednal dodanie 2 kusov encyklopédie v prevedení pravá koža s trojstranným zlatým rezom, 2 kusov encyklopédie v prevedení plátenná väzba a uverejnenie portrétnej fotografie v encyklopédii za cenu uvedenú v objednávke. Žalovaný si zvolil spôsob platby vopred, pričom po zaplatení dohodnutej ceny mu mali byť predmetné encyklopédie dodané. Taktiež si žalovaný objednal aj 3 kusy osvedčenia za cenu uvedenú v objednávke, ktoré mu mali byť zaslané spolu s faktúrou za dodanie. Uzavretím predmetnej objednávky došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzavretá medzi podnikateľmi. Žalovaný počas konania tvrdil, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k žiadnej dohode, resp. že si žiadnu encyklopédiu neobjednal a žalobca mu pri spisovaní objednávky tvrdil, že sa týka inej veci ako bolo objednanie encyklopédií a služieb tvoriacich predmet sporu. Žalovaný však tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal ani nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, čiže neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto naň súd pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Žalobca si svoje povinnosti z predmetnej objednávky splnil. Jeho redaktor vykonal so žalovaným interview, na základe týchto informácii zverejnil životopisné údaje žalobcu v encyklopédii, čím mu vznikol nárok na úhradu ceny uvedenej v objednávke. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. SK2009-7025, ktorú však žalovaný neuhradil v lehote splatnosti a to ani sčasti. Celkový dlh žalovaného tak dosahuje sumu 2.326,59 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplnil svoje povinnosti voči žalobcovi, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu kúpnej ceny a ceny za poskytnuté služby v celkovej výške 2.326,59 eur. Právne nároky žalobcu posúdil ako nároky zo zmluvy o dielo podľa § 536 ods.1, 2, 3, § 546 ods. 1 veta prvá Obch. zák.. Priznanie úrokov z omeškania odôvodnil aplikáciou ust. § 365 a § 369 Obch. zák. a bodom 5 štvrtej vety VOP, podľa ktorého v prípade omeškania platby je objednávateľ povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 18 % p.a.. Faktúra č. SK2009-7025 zo dňa 15.6.2009 mala určený dátum splatnosti ku dňu 29.6.2009, jej nezaplatením sa žalovaný dostal dňom 30.6.2009 do omeškania. Medzi účastníkmi konania bol úrok z omeškania dohodnutý v bode 5 VOP vo výške 18 % ročne z dlžnej sumy. Nakoľko mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú istinu, súd zaviazal žalovaného aj k úhrade úroku z omeškania v žalovanej výške.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 139,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 884,27 eur, pozostávajúcich z odmeny za štyri úkony právnej pomoci á 101,25 eur, zo štyroch tzv. režijných paušálov 1 x 7,21 eur, 2 x 7,63 eur, 1 x 7,81 eur, cestovných náhrad vo výške 217,51 eur podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti so zastúpením žalobcu na pojednávaní na Okresnom súde v Starej Ľubovni zo dňa 11.12.2012 a zo dňa 12.6.2013 a aj náhrady za stratu času vo výške 114,39 eur podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. V podaní doručenom súdu ešte v odvolacej lehote oznámil len to, že podáva proti rozsudku odvolanie z dôvodov v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. V tomto podaní teda uvádza, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň konštatuje, že na základe výzvy súdu v zmysle ust. § 209 ods. 1 O.s.p. doplní ďalšie obligatórne náležitosti odvolania.
Na základe výzvy súdu prvého stupňa realizovanej uznesením 3Cb/33/2012 - 103 zo dňa 20.8.2013 už po odvolacej lehote žalovaný doručil súdu prvého stupňa doplnenie dôvodov odvolania, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal výsluch účastníka konania - žalovaného S. C., ktorého účasť bola potrebná, a nevykonal v tejto súvislosti ani konfrontáciu medzi žalovaným a žalobcom. Tvrdí, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k žiadnej dohode ani k prejavu vôle zo strany žalovaného s úmyslom zakúpenia alebo získania predmetnej encyklopédie. Takisto nedošlo k prejavu vôle zo strany žalovaného s úmyslom objednať si služby za podmienok uvedených v objednávke, pretože celé stretnutie, resp. rozhovor so zástupcom žalobcu bol prezentovaný ako nezáväzný, bez akýchkoľvek finančných zaťažení pre žalovaného, čo mala preukázať navrhovaná konfrontácia žalovaného a zástupcu žalobcu. Žalovaný zaslal žalobcovi späť zarámované certifikáty v počte 3 ks a vrátil žalobcovi aj vystavenú faktúru na sumu 2.326,59 eur za encyklopédie a služby, ktoré žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Celé konanie žalobcu chápe žalovaný ako cielené, nekalé, podvodné, s úmyslom nie ponúknuť určité služby, ale vylákať od žalovaného plnenie za služby, ktoré sú bez reálneho významu a odporujúce dobrým mravom. Preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako dvojstranný právny úkon je absolútne neplatný podľa § 39 Obč. zák.. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, alternatívne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že už pred súdom prvého stupňa žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v súvislosti s nariadením pojednávania na deň 11.6.2013 oznámil súdu, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie. Navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako navrhovali v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe záväznej objednávky záväzkový vzťah, z ktorého si žalobca svoje povinnosti splnil. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru neuhradil. Žalovaný si obdobný tovar a služby s obdobnou alternatívou platby u žalobcu objednal aj v roku 2006. Po zaplatení dohodnutej sumy mu bol objednaný tovar doručený a služby poskytnuté. Nie je teda zrejmé, na základe akých skutočností sa žalovaný domnieval, že podpisuje nezáväznú objednávku tak, ako to tvrdí v podanom odvolaní. Objednané encyklopédie obsahujú množstvo informácií o významných osobnostiach z kultúrneho, politického a podnikateľského prostredia, teda množstvo informácií o potencionálnych obchodných partneroch žalovaného, ktoré môže využiť pri podnikateľskej činnosti. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,02 eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedajúco ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku podľa ust. § 214 ods. 2, § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli súdu.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je tak určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2, 3, § 205a O.s.p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
V zmysle tohto ustanovenia skutkový základ rozhodnutia je určený skutkovým stavom, ktorý sa tvorí v sporovom konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Súd teda rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaných dôkazov, ako aj z tých skutočností, ktoré akceptoval z prednesov účastníkov. Vo veci ide o typické sporové konanie, v ktorom významnú úlohu zohráva predovšetkým to, ako a v akom rozsahu účastník, ktorý uplatňuje či bráni svoje práva na súde, splní svoje povinnosti, ktoré sú mu uložené už pri tvrdení rozhodujúcich skutočností v priebehu predovšetkým prvostupňového konania. V občianskom súdnom sporovom konaní ide o rozhodnutie sporu o právo medzi účastníkmi. Procesná iniciatíva v súlade so zásadou dispozičnou je daná do rúk účastníkov konania. Úlohou procesných strán je teda pravdivo a úplne opísať podstatné okolnosti prípadu. Okruh tvrdených skutočností je daný hypotézou hmotno-právnej normy, o ktorú účastník opiera svoj nárok alebo žalovaný svoju obranu. Táto právna norma predurčuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena. K uvádzaným tvrdeniam potom sú strany povinné navrhnúť dôkazy, ktoré uvedené tvrdenia preukazujú. Dôkazné bremeno postihuje toho účastníka konania, v ktorého záujme je preukázať určitú skutočnosť, ktorá má význam pre posúdenie veci samej. Účastník konania naplní bremeno dôkazné tým, že označí dôkazy a oznámi súdu, akým spôsobom môžu prispieť k objasneniu rozhodujúcej skutočnosti. V dôsledku uplatnenia zásady prejednacej je skutkový stav zisťovaný len v rozsahu tvrdenom účastníkmi za pomoci navrhnutých dôkazov. Vychádza sa z predpokladu idem est non esse aut non probari (čo nie je dokázané, ako keby nebolo).
Žalovaný sa pred súdom prvého stupňa vyjadril prakticky k veci samej v zásade len v odpore proti platobnému rozkazu. Následne sa mu dostalo poučenia o procesných právach a povinnostiach uznesením 3Cb/33/2012 - 31 zo dňa 10.9.2012, ktorým bol okrem iného vyzvaný na vyjadrenie k žalobe a jej prílohám, a bol poučený aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti produkovať rozhodujúce skutočnosti a dôkazy o nich už pred súdom prvého stupňa. Žalovaný okrem už spomenutého odporu proti platobnému rozkazu v ďalšom konaní už písomné podanie, týkajúce sa veci samej, pred súdom prvého stupňa nedoručil. Na pojednávaní realizovanom dňa 11.12.2012 jeho splnomocnený zástupca v rámci obrany proti žalobe uviedol len to, že si žalovaný žiadnu encyklopédiu neobjednal. Spísal niečo, čo žalobca tvrdil, že je úplne niečo iné, že nepotreboval žiadne encyklopédie, ani služby takého charakteru, aké sú predmetom tohto konania, neobjednával. Navrhol, aby pojednávanie bolo odročené a aby súd vypočul žalovaného aj žalobcu, aby sa mohli navzájom konfrontovať. Ďalších pojednávaní sa žalovaný ani jeho zástupca nezúčastňovali. Súd prvého stupňa vyhovoval žiadostiam o odročenie pojednávania, ktoré boli realizované žalovaným. Posledné pojednávanie pred súdom prvého stupňa bolo nariadené na deň 11.6.2013. Žalobca sa tohto pojednávania zúčastnil, ale žalovaný písomným podaním (č.l. 84 spisu) požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie právnych úkonov právneho zástupcu. V tomto podaní sa však výslovne uvádza, aby súd pojednával v ich neprítomnosti, nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov a navrhujú, aby súd rozhodol tak, ako navrhovali v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
Za takéhoto stavu aj odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil realizované dôkazy v konaní. V hodnotení dôkazov nie sú ani podľa odvolacieho súdu zistené také závady, ktoré by svedčili hodnoteniu dôkazov v rozpore s ust. § 132 O.s.p.. Skutkový záver súdu prvého stupňa má oporu v aplikácii ust. 153 ods. 1 O.s.p., citovaného vyššie. Ak žalovaný sám pred posledným pojednávaním vo veci oznámil súdu, že už nenavrhuje vykonať ďalšie dôkazy, nemôže obstáť ani odvolací dôvod založený na tom, že súd prvého stupňa nevykonal vo veci navrhované dôkazy, a preto nesprávne zistil skutkový stav veci. Obsah posledného podania žalobcu pred súdom prvého stupňa (pred posledným pojednávaním) svedčí o tom, že sám ďalšie návrhy na dôkazy nemal, žiadal vo veci rozhodnúť. Za takéhoto stavu nie je daný ani ďalší uplatnený odvolací dôvod založený na nesprávnych skutkových zisteniach, ku ktorým mal dospieť súd na základe vykonaných dôkazov. V tomto smere treba odkázať už na vyššie uvedenú aplikáciu ust. § 153 ods. 1 O.s.p..
Vo včas podanom odvolaní (v podaní, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa ešte v odvolacej lehote) žalovaný nekonkretizuje výhrady voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tomto smere je len všeobecný. Žiada sa preto uviesť aj to, čo vyplýva z ust. § 205 ods. 3 O.s.p., o ktorom bol žalovaný poučený v poučení obsiahnutom v napadnutom rozsudku, keď sa zdôrazňuje, že rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Vo včas podanom odvolaní teda neuplatnil žalovaný ani výhrady, ktoré sa týkajú aplikácie ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a skutočnosti, ktoré žalovaný tvrdí v doplnení odvolania, po uplynutí odvolacej lehoty, nemôžu byť dôvodmi, na ktoré by mal odvolací súd brať zreteľ. V neposlednom rade aj tieto konštatácie, ktoré žalovaný žiada posúdiť pri aplikácii § 39 Obč. zák. ako odporujúce dobrým mravom, neboli produkované už pred súdom prvého stupňa, a tak na tieto novoprodukované skutočnosti aj pri systéme neúplnej apelácie v zmysle ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p. nemožno v odvolacom konaní prihliadať.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní žalovaný úspech nemal. Žalobca úspešný v odvolacom konaní pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. má nárok na náhradu uplatnených trov právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z odmeny za realizované vyjadrenie k podanému odvolaniu, pričom tarifná odmena advokáta za tento úkon právnej služby zodpovedajúco ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje výšku 111,21 eur a po pripočítaní tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., t.j. sumy 7,81 eur, to predstavuje celkom 119,02 eur. Takúto náhradu trov odvolacieho konania preto súd žalobcovi proti žalovanému priznal.
Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.