Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sd-103-2013.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sd/103/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa JUDr. E. D., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. októbra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e odporkyňu nahradiť trovy konania vo výške 167,78 Eur, ktoré je povinná odporkyňa zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Lukáča, advokáta do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 28. augusta 2010 zamietla.
Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že poukázala na žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 28. augusta 2013, ktorou navrhovateľ žiadal priznanie starobného dôchodku od 28. augusta 2010. V odôvodnení ďalej poukázala na to, že v konaní o starobnom dôchodku v zmysle potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-34536-11/2013-VZ zo dňa 16. augusta 2013 preukázal navrhovateľ, že mu bol od 01. decembra 1999 priznaný podľa § 210 ods. 1 a § 211 ods. 4 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže a železničnej polície v znení neskorších predpisov výsluhový príspevok, ktorý od 01. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. sa považuje za výsluhový dôchodok. Na nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 05. augusta 1965 do 29. septembra 1967 a doba služobného pomeru od 24. novembra 1967 do 30. novembra 1999 zaradená do I. kategórii funkcií.
Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. kategórii funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 10. decembra 2011, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. Zároveň odporkyňa v odôvodnení citovala ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a poukázala na ustanovenie § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. b) a zdôraznila, že nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu preto nárok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi nevznikol. Zároveň odporkyňa poukázala na to, že Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, o ktorej žiadosti je príslušné rozhodovať Ministerstvom vnútra SR.
Včas podaným návrhom na preskúmanie sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že vzhľadom na doklady pripojené k jeho žiadosti je presvedčený o tom, že nebolo zhodnotené jeho pôsobenie vo sfére ako živnostníka, ako aj odvádzanie poistného do všeobecného systému poistenia z jeho strany, ako aj stredoškolské vzdelanie pred nástupom na základnú vojenskú službu.
Na pojednávaní pred súdom zotrval na podanom návrhu na preskúmanie a žiadal aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ nesúhlasí s dôvodmi, ktoré sú uvádzané v napadnutom rozhodnutí, ktorým mu bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok v zásade z toho dôvodu, že jeho nárok vznikol ešte pred 01. januárom 2004. Poukázal na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a zdôraznil, že pracoval aj potom čo mu bol priznaný výsluhový dôchodok a prácu vykonával ako podnikateľ od 26. septembra 2001 nepretržite až do 19. decembra 2012. Z uvedeného dôvodu preto navrhol napadnuté rozhodnutie ako nesprávne a nezákonné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom vyjadrila odporkyňa dňa 04. decembra 2013, pričom poukázala na dôvodov napadnutého rozhodnutia a navrhla toto ako vecne správne potvrdiť.
Poverený zástupca odporkyne na pojednávaní sa stotožnil so stanoviskom odporkyne a tak isto navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v návrhu na preskúmanie a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie je dôvodný preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z jednak z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z obsahu predloženého dávkového spisu.
Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Podľa § 255 ods. 1 a 5 citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpis a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 261 ods. 1 citovaného zákona, suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63 ods. 1 až 8 platia rovnako.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 174 ods. 1 citovaného zákona, Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, 5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 7, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 citovaného zákona, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods.1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
Krajský súd po posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že pri rozhodovaní odporkyňa musí posudzovať nárok navrhovateľa na starobný dôchodok s poukazom na preukázanú dobu výkonu funkcií v I., resp. II. kategórií funkcií, do ktorých bol zaradený navrhovateľ, avšak nie rozhodujúce či mu bol skutočne priznaný výsluhový dôchodok alebo výsluhový príspevok, resp. nie je dôležitý druh priznanej výsluhovej dávky, ale rozsah výkonu služby zakladajúci nárok na tento výsluhový dôchodok.
Ako vyplýva z dávkového spisu, služobný pomer navrhovateľa skončil 30. novembra 1999 a tento bol zaradený do I. kategórii funkcií. Bolo zároveň preukázané z dávkového spisu, že získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere, pričom vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórii funkcií a vznikol mu teda nárok na starobný dôchodok podľa príslušných ustanovení § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Z vyššie citovaných ustanovení § 255 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v súvislosti so započítaním doby služby v osobitnom systéme je možné znížiť za doby zamestnania získané vo všeobecnom systéme I. a II. kategórie, preto s poukazom na príslušné ustanovenia uvedené v § 21 ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení tieto zvýhodnenia dôchodkového veku sa viažu k započítaniu doby zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii podľa § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
S poukazom na obsah ustanovenia §261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné výšku starobného dôchodku navrhovateľa prepočítať, nakoľko navrhovateľ podľa názoru súdu splnil podmienky nároku na tento prepočet, pretože pracoval aj po 31. decembri 2003.
Z uvedených dôvodov sa preto súd stotožňuje s námietkami navrhovateľa, že pri rozhodovaní o jeho nároku na starobný dôchodok sociálna poisťovňa nerešpektovala v celom rozsahu súčasný právny stav a svoje rozhodnutie zakladá na nedostatočne zistenom stave veci a rozhodnutie je odôvodnené nedostatočne, pričom nerešpektovala ani právny názor vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach pod sp. zn. 7So 138/2011, 9 So 165/2011, ako aj 1So 41/2012, z ktorých jednoznačne vyplýva, že posudzovanie zaradení do I. resp. II. pracovnej kategórie u poistencov, u ktorých nebolo vykonané v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami účinnými v čase podania ich žiadosti, podľa ktorých je potrebné postupovať.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd vzhľadom na nerešpektovanie odporkyňou vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj zákona č. 100/1988 Zb. napadnuté rozhodnutie zo dňa 25. októbra 2013 pod č. XXX XXX XXXX X pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatok dôvodov ako nepreskúmateľné zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude po dostatočne zistenom skutkovom stave opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 28. augusta 2010 s dôrazom na obsah ustanovení § 274 ods. 1,2, ako aj vzhľadom na príslušné ustanovenia § 65 ods. 1,2 a § 255 ods. 2 a 5 a § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a toto následne s poukazom na ustanovenie § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj riadne odôvodniť, pričom je odporkyňa viazaná rešpektovaním právneho názoru vysloveného súdom s poukazom na ustanovenie § 250r O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na právne zastúpenie navrhovateľa podľa § 250k ods. 1 a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania, ktoré spočívajú v právnom zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, ktoré pozostávajú z týchto úkonov :
- prevzatie a príprava zastúpenia v sume 61,87 Eur,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 26. marca 2014 v sume 61,87 Eur,
- 2 x režijný paušál 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur,
- 20% DPH v sume 27,96 Eur
Trovy právneho zastúpenia vo výške 167,78 Eur je povinná odporkyňa zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Lukáča v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ( § 250s O.s.p. )