Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_14C-82-2014.pdf
PDF · 69.19 KB
Case nature
Subarea
14C/82/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom T. XX, D., o zaplatenie 256,73 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žiadosti odporcu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu n e v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeného tunajšiemu súdu dňa 09.08.2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 256,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania ako aj náhrady trov konania, titulom dlžného poistného z poistnej zmluvy č. 7460500524.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 39Ro 1805/2013-13 zo dňa 21.11.2013, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol spolu s návrhom na začatie konania, vrátane jeho príloh a s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníka konania odporcovi účinne doručený dňa 23.12.2013.
Písomným podaním, podaným na tunajšom súde dňa 10.01.2014, požiadal odporca o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odporu podľa § 58 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a zároveň podal voči predmetnému platobnému rozkazu odôvodnený odpor. Na preukázanie opodstatnenosti svojej žiadosti uviedol, že mu platobný rozkaz bol doručený dňa 23.12.2013, avšak v ten istý deň nastupoval na dlhodobo plánovanú dovolenku, ktorá mu skončila dňa 08.01.2014 a tak nebolo možné z jeho strany doručiť súdu včas kvalifikovane odôvodnený odpor proti platobnému rozkazu. Mal za to, že sú splnené všetky procesnoprávne podmienky na odpustenie zmeškania lehoty, keďže žiadosť spolu so zmeškaným úkonom podal v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky.
Podľa § 58 ods. 1 O.s.p., súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
Zákon v tomto ustanovení umožňuje súdu odpustiť zmeškanie lehoty určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, že 1.) odpustenie zákon nevylučuje (viď napr. § 240 ods. 2 O.s.p.), 2.) dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, 3.) dôvod zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, 4.) ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky, 5.) v lehote 15 dní po odpadnutí prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú stanovené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. „Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť
úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 58 ods. 1 O.s.p. len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú splnené uvedené podmienky (viď vyššie 1. až 5.), rozhoduje súd na základe preukázaných skutkových okolností.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 155/2010).
Súd po posúdení okolností daného prípadu ako aj samotnej žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu, okrem iného aj z dôvodu, že skutočnosť, že sa v rozhodnej dobe od 23.12.2011 do 08.01.2014 bol odporca na dlhodobo plánovanej dovolenke síce tvrdil, avšak žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje odporcu, pričom nespočíva len v povinnosti tvrdenia ale aj v povinnosti tvrdené skutočnosti preukázať.
Účelom inštitútu procesných lehôt je zavedenie právnej istoty v súdnom konaní. Účastníci občianskeho súdneho konania robia úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu (§ 41 ods. 1 O.s.p.). Robia ich spravidla v čase podľa svojho uváženia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon urobiť, z lehoty určenej zákonom (viď napr. § 172 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania sa môže dostať do situácie, že z určitého dôvodu (ním zavineného alebo aj nezavineného) zmešká urobenie úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodržaní ktorej už úkon nemôže s úspechom urobiť. Pre takéto prípady súd umožňuje aby za splnenia zákonnom požadovaných predpokladov, zmeškanie takejto lehoty odpustil a zvrátil následky toho, že z ospravedlniteľného dôvodu nemohol určitý úkon vykonať.
Dôvod, ktorý navrhovateľ vo svojej žiadosti uvádza však nie je taký, aký má na mysli súdna prax. Zákon za ospravedlniteľný dôvod považuje taký dôvod, pre ktorý účastník objektívne nemôže úkon vykonať, pretože bol z neho vylýčený. Je nepochybné, že navrhovateľ platobný rozkaz ako osobitný druh meritórneho rozhodnutia prevzal. Skutočnosť, že sa rozhodol voči nemu podať opravný prostriedok až po tom, keď sa vrátil z dovolenky bolo jeho slobodným rozhodnutím, pričom si musel byť vedomý prípadných následkov svojho konania (t.j. že predmetný platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a stane vykonateľným/exekučným titulom). Súd má za to, že v danom prípade neišlo o taký dôvod, ktorý odporcovi objektívne bránil vo vykonaní úkonu a pre samotnú skutočnosť, že odporca išiel na dlhodobo plánovanú dovolenku nebol z úkonu vylúčený, a to aj napriek tomu, že si je súd vedomý toho, že podanie odporu bolo za daných okolností spojené s určitými ťažkosťami. Mohol však podať odpor ešte v ten istý deň, ako mu bol doručený platobný rozkaz, resp. zabezpečiť jeho doručenie počas jeho pobytu na dovolenke. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. V danom prípade však nebola medzi dôvodom nevykonania úkonu a zmeškaním lehoty daná priama príčinná súvislosť, nakoľko bola prerušená subjektívnym rozhodnutím odporcu vykonať tento úkon až po vrátení sa z dovolenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené a na skutočnosť, že v danom prípade neišlo o ospravedlniteľný dôvod zmeškania úkonu ako aj pre nepreukázanie odporcových tvrdení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žiadosti odporcu na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné v zmysle (§ 202 ods. 3 písm. e) O. s. p.).