Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/396/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ I. A., 2/ F.. Y. A., obaja bytom K., I. X, proti odporkyni Z.. S. Z., bytom K., I. XX/XX, zast. A3 advokátskou kanceláriou, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Horný Šianec 232, o vrátenie daru, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. mája 2013, č.k. -147, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni vydať navrhovateľom 1/ a 2/ (navrhovatelia) spoluvlastnícky podiel 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k.ú. I. X., a to na parc. č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 337 m2, na parc. č. XX, záhrady o výmere 273 m2 a na rodinnom dome č. súpisné XXX, nachádzajúcom sa na parc. č. XX (nehnuteľnosti). Vyhovel tak návrhu navrhovateľov, ktorí sa ako darcovia domáhali na základe ust. uloženia uvedenej povinnosti titulom vrátenia daru od odporkyne ako obdarovanej, a to z dôvodu jej správania sa voči navrhovateľom, ktoré malo byť v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Takéto správanie sa odporkyne, okresný súd konštatoval na základe vykonaného dokazovania a videl ho v tom, že odporkyňa s navrhovateľmi nekomunikuje, nezaujíma sa o nich, ignoruje ich a neprejavila žiadny záujem ani o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane. Tento stav trvá nepretržite od augusta 2004. Navrhovateľov považuje za cudzie osoby, matku oslovuje pani A., a navrhovateľom vyčíta ich správanie sa z minulosti. Písomné prejavy odporkyne sú urážlivé, a to napr. list z 11.07.2006 s obsahom: „...dajte si hoci v montážnej jame vybudovať hrobku...“ a vyjadrenie odporkyne z 28.10.2010: „...keby sa nechovali ako hyeny, mohli sa mať dobre dodnes“ ako aj vyjadrenie odporkyne z 05.04.2011: „Majú presne takú starobu akú si zaslúžili.“ Súčasne okresný súd nezistil také nevhodné správanie navrhovateľov, ktoré by zadávalo príčinu pre správanie sa odporkyne v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd uvádza, že za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi považovali navrhovatelia oprávnene aj podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany navrhovateľky uskutočnené dňa 16.04.2010. Konštatuje, že podanie takéhoto návrhu je výkonom práva spoluvlastníka a samo o sebe nemôže byť hrubým porušením dobrých mravov, no v danom prípade tu boli ďalšie okolnosti, za ktorých možno záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a jeho iniciovanie považovať za správanie hrubo porušujúce dobré mravy. Darovanie nehnuteľností bolo totiž motivované záujmom utužiť rodinné vzťahy a v súvislosti s darovaním prijala odporkyňa záväzok zabezpečiť navrhovateľom bezplatné doživotné bývanie na nehnuteľnostiach. Zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva však odporkyňa prejavila záujem zbaviť sa uvedeného záväzku, predísť hrozbe vrátenia daru a pretransformovať svoje spoluvlastnícke právo na financie. Tento záver si okresný súd osvojil z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o odvolaní vo veci OS Prievidza sp. zn. , ktorým bolo potvrdené zamietnutie návrhu odporkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Napokon sa okresný súd vysporiadal aj s námietkou premlčania vznesenou odporkyňou a uviedol, že správanie odporkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi je sústavné, pretrváva v období posledných troch rokov pred podaním návrhu a aj do súčasnosti. V

priebehu rokov sa dokonca zhoršovalo. Odporkyňa až do súčasnosti s navrhovateľmi nekomunikovala, nezaujímala sa o nich, ignorovala ich a neprejavila žiadny záujem ani o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane. Popri tom bol dôvodom pre vrátenie daru aj spomenutý návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a tiež podanie trestného oznámenia zo strany odporkyne na navrhovateľa 1/ súvisiace s jeho vyjadrením v súdnom konaní, že ho odporkyňa okradla. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd totožne s návrhom ustanovením . O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa ust. a úspešným navrhovateľom priznal plnú náhradu trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, že krajský súd návrh zamietne a odporkyni prizná náhradu trov konania. Odvolanie podala z dôvodov, že okresný súd vydal nevykonateľný rozsudok, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon vec i nesprávne právne posúdil. V prvom rade si okresný súd neuvedomil, že navrhovatelia podali žalobu na vydanie veci, ktorou mal byť spoluvlastnícky podiel odporkyne. Spoluvlastnícky podiel však vyjadruje iba mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na výkone práv a povinností k spoločnej veci, nie je ho možné uchopiť, a preto nie je spôsobilým predmetom na vydanie, ako fyzické odovzdanie. Výrok napadnutého rozhodnutia akceptujúci navrhovateľmi formulovanú žalobu je nevykonateľný. Na jeho základe nie je možné vykonať zápis do katastra nehnuteľností a ani splniť uloženú povinnosť, pretože odporkyňa nehnuteľnosti ani len v časti neužíva, a to dlhodobo. Dlhodobé neužívanie nehnuteľnosti a nenavštevovanie navrhovateľov tam bývajúcich, boli ostatne jedny zo základných skutkových zistení okresného súdu. Popri uvedených pochybeniach vyplývajúcich z obsahu samotného výroku napadnutého rozhodnutia vytýkala odporkyňa okresnému súdu aj nesprávne vyhodnotenie jej správania ako správania hrubo porušujúceho dobré mravy. Za takéto konanie nemožno považovať nenavštevovanie darcu, ani podanie neopodstatneného podnetu na začatie trestného konania darcu, čo podporila citovaním judikatúry s týmito závermi. Rovnako mal okresný súd pochybiť pri vykonávaní dokazovania, pretože tvrdenia navrhovateľov mal pri protichodnom tvrdení odporkyne za preukázané bez ďalšieho dôkazu podporujúceho jedno z týchto rovnocenných protichodných tvrdení. Dokonca tu boli aj tvrdenia navrhovateľov, ktorých nepravdivosť vyplývala z iných dôkazov, no okresný súd žiadny z týchto dôkazov nevykonal. Jednalo sa o priestupkový spis, z ktorého vyplýva že navrhovatelia odporkyňu nepravdivo obvinili z krádeže, zdravotnú kartu odporkyne, v ktorej poznámka „casus socialis“ preukazuje nedostatočnú starostlivosť navrhovateľov ako rodičov o odporkyňu v detstve. Okresný súd sa podľa odporkyne tiež nedostatočne zaoberal príčinou odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti s navrhovateľmi a tak opomenul skúmať, či porušovanie dobrých mravov odporkyňou nebolo reakciou na predchádzajúce obdobné konanie navrhovateľov. Napríklad urážlivé podania odporkyne boli reakciou na predchádzajúce urážlivé vyjadrenia navrhovateľov. Odporkyňa poukázala aj na to, že sami navrhovatelia nemajú záujem aby ich navštevovala, čo platí i naopak a jedná sa opäť o reciprocitu. Okresný súd mal nesprávne vyhodnotiť aj plnenie záväzku odporkyne k doživotnému bývaniu navrhovateľov na nehnuteľnostiach, keď nezohľadnil znenie zmluvy smerujúce k umožneniu bývania v minimálne jednej izbe. To odporkyňa nadštandardne plní, keďže navrhovatelia a aj ich syn majú k dispozícii celý dom.

Za nesprávne právne posúdenú považovala odporkyňa otázku premlčania. Pokiaľ totiž okresný súd považoval za hrubé porušovanie dobrých mravov to, že odporkyňa s navrhovateľmi nekomunikuje, nezaujíma sa o nich a nenavštevuje ich, toto všetko nastalo podstatne skôr ako 3 roky pred podaním žaloby, a tak trojročná premlčacia doba podľa ust. uplynula. Nárok na vrátenie daru mohli totiž navrhovatelia uplatniť do troch rokov ako stav nezáujmu a ukončenia kontaktov účastníkov nastal.

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

V dôsledku včas podaného odvolania preskúmal krajský súd vec v zmysle ust. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť podľa ust. .

Rozhodnutie okresného súdu je založené na ustanovení , podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Okresný súd správne vyložil pojem dobrých mravov, no vrátenie daru podľa citovaného ustanovenia možno žiadať iba pri ich hrubom porušení. tu teda výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu formu porušenia dobrých mravov ako je tomu

v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“ porušení dobrých mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za závažné konanie v zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno dovodiť zo závažnosti jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. ) alebo možnosť vydedenia (ust. 469a ods. 1 písm. a) ). Pod pojem hrubé porušenie dobrých mravov tak spadajú skutočne najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Nezáujem o darcov, ich ignorácia a ani nezáujem o darované nehnuteľnosti, ich údržbu a platenie dane, tak ako boli zistené okresným súdom takýmto konaním v danom prípade nie je. Rovnako okresným súdom konštatované vyjadrenia odporkyne na adresu navrhovateľov, i keď neslušné, nie sú hrubým porušením dobrých mravov a právo na uplatnenie žalovaného nároku pre vyjadrenie odporkyne z 11.07.2006 bola v čase podania návrhu (29.09.2011) premlčaná. Rozhodne za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať podanie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva no ani stav, ktorý by vyhovením takémuto návrhu vznikol. Tento potenciálny stav bol kvalifikovaný ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva vyhovené. „Sankciou“ za nepriaznivé následky prípadného zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, i keď by nastali na základe iniciatívy obdarovaného, však nemôže byť vrátenie daru podľa ust. , ale iba zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ku ktorému ostatne aj v predmetnom konaní došlo. A napokon ani podanie trestného oznámenia odporkyňou na jedného z darcov, ktoré sa ukáže ako neopodstatnené nemožno podradiť pod hrubé porušenie dobrých mravov a možno tu odkázať na totožný záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.11.2010 (Zo súdnej praxe 56/2010 alebo ASPI ID: JUD55492SK), na ktorý odkazuje aj odporkyňa vo svojom odvolaní. Skutkové závery okresného súdu tak ako boli zistené, teda nenapĺňajú pojem hrubého porušenia dobrých mravov a nemôžu napĺňať hypotézu právnej normy obsiahnutej v ustanovení .

Čo sa týka právneho posúdenia otázky premlčania, táto bola okresným súdom posúdená správne a pri rozhodovaní podľa ust. môže súd ako na nepremlčané prihliadať aj na také pretrvávajúce správanie obdarovaného, ktoré síce začalo pred viac ako tromi rokmi pred začatím konania, no aspoň čiastočne trvalo aj po tomto okamihu. Popri vyššie uvedenom je súčasne potrebné zohľadniť aj špecifické požiadavky na petit tohto druhu žaloby, a teda aj z neho vyplývajúci výrok rozhodnutia, tak ako na to správne poukazuje odporkyňa vo svojom odvolaní.

Vzhľadom na uvedené okresný súd v danom prípade na zistený skutkový stav nepoužil ustanovenie správne, keď za hrubé porušenie dobrých mravov považoval správanie odporkyne, ktoré takúto intenzitu nedosahuje a súčasne vo vzťahu k uplatnenému petitu nezohľadnil špecifiká predmetu daru, ktorým bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom je vysloveným názorom krajského súdu viazaný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .