Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/22/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Janka Benkovičová a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XXXX/XX, E., proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. G. XXXX/ XX, E., o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -4 zo dňa 23.01.2023, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , a , , , a , a a (ďalej len „“).

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným na súde dňa 18.01.2023 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom scudziť spoluvlastnícky podiel 1/3 na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre okres Trnava, obec E. a kat. úz. E. ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu - parc. č. 1858/1 - orná pôda vo výmere 61248 m2 a parc. č. 1858/2 - orná pôda vo výmere 15353 m2, a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné právo alebo záväzkové právo. Zároveň žiadala, aby jej súd uložil povinnosť v lehote do 30 dní podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/3 k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam. Súčasne sa domáhala náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že bola podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu 1/3 na predmetných nehnuteľnostiach. Darovacou zmluvou zo dňa 11.11.2022 previedla svoj podiel na žalovaného, pričom poukázala na to, že nikdy nemala v úmysle predmetnú zmluvu uzatvoriť, urobila tak v omyle spôsobenom žalovaným. Po právnej stránke poukázala na ustanovenia a a . K návrhu žalobkyňa nepripojila žiadne listinné dôkazy, hoci na ne vo svojom podaní poukazovala.

Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobkyňou uvedeným listom vlastníctva, na ktorom sú zapísané sporné nehnuteľnosti a ktorý je verejne prístupný na portáli katastra nehnuteľností, pričom zistil,

že žalovaný sporný podiel vo veľkosti 1/3 nadobudol darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 16.12.2022.

Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom žalobkyne a príslušným listom vlastníctva dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom návrhu vôbec neuviedla, z čoho vyvodzuje potrebu a naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď sa domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať s podielom na nehnuteľnosti, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že previedla na žalovaného darovacou zmluvou svoj podiel na nehnuteľnosti, avšak konala v omyle. Neuviedla však, z čoho vyplývajú jej obavy a potreba nariadiť neodkladné opatrenie, neosvedčila tak reálnosť akejkoľvek obavy, teda ani rozhodujúce skutočnosti, zákonodarcom predpokladané ako nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené skutočnosti a tvrdenia v návrhu neboli spôsobilé pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa nepreukázala naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Naviac súd oboznámením sa s listom vlastníctva, na ktorom je prevedený podiel zapísaný, nezistil žiadne skutočnosti týkajúce sa snahy o možný ďalší prevod nehnuteľnosti zo strany žalovaného na inú osobu. Súd tak nemal preukázanú existenciu akýchkoľvek dôvodov, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadala žalobkyňa. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že vzhľadom na zistený skutkový stav by nariadenie neodkladného opatrenia bolo neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalovaného s tým, že žalobkyňa sa môže vo veci samej domáhať súdnej ochrany. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a . Žalovaný bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže mu ale žiadne trovy konania nevznikli, v súlade s článkom 17 základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, mu súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie v ňou požadovanom znení. Odvolanie odôvodnila tým, že podľa jej názoru súd prvej inštancie prehliadol, že je to práve žalovaný, ktorý postupoval protiprávne pri nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti označenej v žalobe. Za tejto situácie považuje za nespravodlivé, aby bola poskytovaná ochrana domnelému (spolu)vlastníckemu právu žalovaného na úkor žalobkyne. Nie ona, ale žalovaný konal v rozpore s platnou právnou úpravou a s dobrými mravmi, a teda práve žalovaný musí niesť následky za takéto svoje konanie, vrátane prípadného obmedzenia pri nakladaní s predmetným spoluvlastníckym podielom. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti, v ktorej súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo preukázané konanie žalovaného smerujúce k nakladaniu s príslušným spoluvlastníckym podielom. Zdôraznila, že účelom a zmyslom neodkladného opatrenia je aj preventívna funkcia. Žalobkyňa nemá k dispozícii iný účinnejší a vhodnejší prostriedok na ochranu jej práv, ako domáhať sa voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu. Za situácie, ak prevod vlastníckeho práva formou tzv. zrýchleného vkladu môže byť realizovaný vo veľmi krátkom časovom období, nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie o potrebe „vyčkania“ na takýto postup žalovaného. V čase, kedy by sa totiž i v teoretickej rovine dozvedela o úmysle žalovaného nakladať s daným spoluvlastníckym podielom, je viac ako pravdepodobné, že s ohľadom na plynutie lehôt by už nebola objektívne schopná a spôsobilá prevodu vlastníckeho práva zákonnými prostriedkami zabrániť. Nie je totižto možné očakávať, že by žalovaný o svojich úmysloch ohľadne nakladania s príslušným spoluvlastníckym podielom vopred informoval a poskytol tak dôkaz, ktorého sa dovoláva súd prvej inštancie. Žalobkyňa poukázala na to, že prakticky pri každom konaní týkajúcom sa vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Takáto nevyhnutnosť vyplýva už z logickej potreby zachovania stavu veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Potreba dočasnej úpravy je totiž daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby zúčastnenej v konaní na jeho počiatku, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej návrhom vo veci samej nemohol viesť k vyznačeniu nového stavu v katastri nehnuteľností, nakoľko by tomu mohol zabrániť práve

nedostatok účastníctva v konaní osoby, na ktorú by žalovaný ešte pred právoplatným skončením veci samej previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Požiadavku na zákaz nakladania s predmetom vlastníctva treba vzťahovať nielen na samotný záujem previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale aj na také úkony, ktoré by strane sporu domáhajúcej sa súdnej ochrany mohli v prípade úspechu jej požiadavky spôsobiť iné ťažkosti pri reálnom výkone jej vlastníckeho práva, ktorými ďalšími úkonmi sú najmä úkony smerujúce k zriadeniu takých práv k nehnuteľnostiam, ktoré by obsah vlastníckeho práva strany sporu mohli zredukovať na úroveň tzv. holého vlastníctva. Žalobkyňa uviedla, že pri jej veku nie je možné predpokladať, že bude denne sledovať katastrálny portál, aby zistila, či dochádza zo strany žalovaného k nakladaniu s daným spoluvlastníckym podielom. Rovnako tak nie je možné predpokladať, že by podstupovala súdne konanie a iniciovala trestné konanie prostredníctvom podaného trestného oznámenia, ak by nebola skalopevne presvedčená o podvode spáchanom na jej osobe zo strany žalovaného a o jeho absolútne neakceptovateľnom postupe pri nadobúdaní vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobkyňa použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo s prihliadnutím k odvolacím argumentom žalobkyne posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi žalobkyne a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Pri rozhodovaní o dočasnej úprave vzťahov medzi stranami sporu sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.

Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016).

Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe (ktorú podal alebo mieni podať) je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

Z obsahu spisu je potom zrejmé, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, z ktorého dôvodu nebola splnená zákonom stanovená podmienka, a to existencia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana. Uvedené sa týka žalobkyňou uvádzaných okolností prevodu jej spoluvlastníckeho podielu na žalovaného ako aj

jej požiadavky na preventívny zásah súdu za účelom zamedzenia ďalšieho prevodu alebo zaťaženia nehnuteľností. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie netvrdila, teda ani neosvedčila, že žalovaný reálne vykonáva úkony smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. V dôsledku uvedeného nebola osvedčená ani existencia hrozby bezprostrednej ujmy na právach žalobkyne. K odvolacej argumentácii žalobkyne poukazujúcej na dôležitosť inštitútu neodkladného opatrenia spojeného s cieľom dosiahnutia požadovanej súdnej ochrany do doby definitívnej právnej ochrany uplatňovaného nároku, je potrebné uviesť, že poskytnutie procesnej ochrany porušeného alebo ohrozeného práva neodkladným opatrením, do doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, je možné len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v posudzovanej veci splnené neboli.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci žalovaný), má síce nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalobkyňa), avšak žalovaný nebol vôbec do konania zapojený, žiadne trovy mu podľa obsahu spisu nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )