Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/4/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX - W. U., N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o vymoženie 418,24 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. -28 zo dňa 16.10.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len ,, Združenie“) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného. Exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poverením č. 5701 026665* zo dňa 24.01.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Bezaniuka, vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 3824/06 zo dňa 14.09.2006 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Exekučné konanie sa začalo dňa 11.01.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením č.k. zo dňa 20.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2011, súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava.

Ďalej uviedol, že podaním zo dňa 24.08.2011 oznámilo Združenie, že prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vstupuje s poukazom na ust. do konania ako vedľajší účastník na podporu povinného.

Následne súd citoval ust. , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , písm. r, , , Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) a poukázal na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa mal za to, že vedľajšie účastníctvo je zo svojej podstaty pojmovo vylúčené v exekučnom konaní a uviedol, že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Mal za preukázané, že rozhodcovská doložka, ktorú si spotrebiteľ individuálne nevyjednal, bola súčasťou obsahu formulárovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 10.02.2006, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Bol toho názoru, že spotrebiteľ nemal možnosť meniť ju a v konaní vystupoval ako slabšia strana. Dospel k záveru, že takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je v rozpore s ust. a nasl. ako aj v rozpore s ust. Smernice Rady 93/13/EHS. Z tohto dôvodu exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (predtým JUDr. Erikou Beňovou, nástupkyňou JUDr. Ladislava Bezaniuka) pod č. EX 41/2007, postupujúc podľa v spojení s Exekučného poriadku, druhým výrokom napadnutého uznesenia zastavil.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka vyplýva, že podal odvolanie len proti prvému výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd nepripustil jeho vstup do konania na podporu povinného. Uviedol, že z uznesenia nevyplýva, že by niektorý z účastníkov namietal neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. Poznamenal, že s účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Na záver uviedol, že ak by mal súd aj napriek tomu pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhuje toto konanie podľa prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, formuláciu ktorej na výzvu súdu predloží. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie aj oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený v podaní zo dňa 16.04.2013 uviedol, že považuje rozhodnutie o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní za právne správne a plne sa s ním stotožňuje.

Zákonný sudca podaným odvolaniam nevyhovel v súlade s ust. .

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné a odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 10.02.2006 zmluvu o úvere. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v čl. 17 bola zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodca bol presne stanovený v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi. Takže ani alternatívne dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v súlade s ust. na ochranu spotrebiteľa.

Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Odvolací súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným . Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky aj v súlade s ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše je v rozpore s ust. Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky nie je podpísané účastníkmi zmluvy. Ani v tejto časti odvolanie oprávneného nebolo opodstatnené.

Navyše aj Exekučný poriadok umožňuje zastaviť exekúciu aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Postupom súdu nebolo porušené právo účastníkov na súdnu ochranu zaručené , článok 46 a nasl., lebo posúdenie právneho vzťahu účastníkov a neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade s ustanovením na ochranu spotrebiteľa, ako aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že možnosť voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom v štandardnej rozhodcovskej doložke už bez ďalšieho odstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá v súlade s ust. § 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, a preto neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať. Rozhodca je súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc prejednania prípadného sporu.

Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci , , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV.55/2011, a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 01.11.2011. Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len konkrétne určený rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu, zaručeným SR“.

Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa nebol dôsledný pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh a z obsahu spisu takýto návrh nevyplýva ( in fine ). Naviac argumenty o nepripustení vstupu Asociácie sa zdajú byť vo svetle práva Európskej únie neudržateľné. Súd prvého stupňa pojmovo vylúčil v exekučných veciach vedľajšieho účastníka.

Záver súdu prvého stupňa by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Všetky známe závery z teórie a praxe na túto právnu problematiku vychádzali z právnej úpravy pred 15. októbrom 2008, t.j. pred účinnosťou novely procesného kódexu vykonanej zákonom č.384/208 Z. z.. Nové ustanovenie však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k . Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení a zákona , v o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Za dôležitú považuje odvolací súd aj povahu právnej veci. V exekučnej veci vedenej na základe rozhodcovského rozsudku je možné dosiahnuť prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a ,,ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné; § 45 ZRK). Nedá sa preto súhlasiť so súdom prvého stupňa ani v jednej z argumentácii proti vedľajšiemu účastníctvu právnickej osoby, ktorej ochrana je opodstatnená aj v exekučnej právnej veci založenej na rozhodcovskom rozsudku, ktorý záver plne opodstatňujú okolnosti predmetnej veci.

S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a zrušil napadnuté uznesenie podľa , , vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že súčasťou podaného odvolania oprávneného bol aj návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c), o ktorom je potrebné ešte rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.