Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-122-2013.pdf
PDF · 72.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/122/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. XXX/X, proti žalovanému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. XXX/XX, o zaplatenie 80 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.03.2013 č.k. 13C 197/2012 - 32 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80 Eur s 9 % -ným ročným úrokom z omeškania od 14.01.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca dňa 09.02.2009 išiel so svojim motorovým vozidlom zo X. do O. a späť a to na základe telefonickej dohody so žalovaným. Obaja účastníci túto skutočnosť potvrdili, keď zároveň žalobca tvrdil, že sa dohodli na odplate 80 Eur. Aj keď medzi účastníkmi vznikali rozpory, aká suma bola dohodnutá ako odplata za vykonanú cestu, žalovaný nespochybňoval, že žalobcovi má zaplatiť ešte sumu 80 Eur, keďže takéto cesty boli medzi nimi vykonané v minulosti viackrát. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, bolo potrebné vo veci ustáliť, akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť tohto dlhu. Žalobca tvrdil, že si so žalovaným nedohodli presný deň splatnosti dlhu, ale táto bola viazaná na okamih, kedy sa žalovaný zamestná. Žalovaný tvrdil, že bol ochotný žalobcovi zaplatiť dohodnutú odplatu hneď po ukončení cesty, túto skutočnosť však nepreukázal a neskôr vo svojich výpovediach potvrdil, že žalobcovi prisľúbil odovzdať zvyšok peňazí, teda sumu 80 Eur, keď sa zamestná. Podľa súdu prvého stupňa tak si účastníci konania dohodli splatnosť dlhu na okamih, keď sa žalovaný zamestná, k čomu došlo 01.08.2009. Na nárok uplatnený v tomto konaní sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť týmto dňom, uplynula 01.08.2012, keďže žaloba bola podaná 15.05.2012, stalo sa tak pred uplynutím premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa preto žalobe vyhovel, rozhodnutie o príslušenstve pohľadávky odôvodnil § 517 ods. 2 OZ a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sumu 80 Eur nezaplatil z dôvodu, že od žalobcu žiadal doklad o zaplatení a ten mu potvrdil, že mu ho nedá. Žalobca ho urážal, ústne napádal, vyhrážal sa mu zastrelením, po jeho vyhrážkach bol viackrát na Polícii
vo Svite. Po vyše troch rokoch žiada o zaplatenie sumy 80 Eur, pričom žalovaný tvrdí, že on túto situáciu nezavinil, keďže mu nebol vydaný doklad s uvedením sumy potrebnej na úhradu a teda neexistuje ani právny dôvod, aby žalobcovi zaplatil požadované plnenie.
Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.
Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).
Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka.
Ako potvrdilo vo veci vykonané dokazovanie, žalobca dňa 09.02.2009 vykonal so svojim osobným motorovým vozidlom zo X. do O. a späť cestu, a to na základe telefonickej dohody so žalovaným. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola a napokon bola zistená aj výška účastníkmi dohodnutej odplaty za takto vykonanú cestu v sume 80 Eur.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého možno nárok odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Vychádzajúc z výpovedí oboch účastníkov konania súd prvého stupňa správne ustálil, že splatnosť takto vzniknutého dlhu žalovaného bola dohodnutá na okamih, keď sa žalovaný zamestná, k čomu podľa predloženej pracovnej zmluvy došlo dňom 01.08.2009. Od tohto obdobia tak začala plynúť všeobecná zákonom určená trojročná premlčacia lehota, koniec ktorej pripadá na deň 01.08.2012 a žaloba vo veci samej bola doručená súdu prvého stupňa 15.05.2012. Súd prvého stupňa tak správne uzavrel, že žalovaný neuhradil žalobcovi dohodnutú dlžnú sumu 80 Eur, v dôsledku čoho žalobe vyhovel a správnym spôsobom rozhodol aj o príslušenstve pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Za situácie, že správne je aj rozhodnutie o trovách konania účastníkov, odvolací súd poukazujúc na uvedené rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.