Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/197/2012

Potvrdené rozhodnutím 2Co/122/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O. XXX/X, proti žalovanému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. XXX/XX, o zaplatenie 80 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.03.2013 č.k. 13C 197/2012 - 32 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľa P. C., A.. X.X.XXXX, W. X., O. XXX/X, proti odporcovi Q. Š., A.. XX.X.XXXX, W. X., U. XXX/XX, o zaplatenie sumy 80,-- eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 80,- eur 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 16,50 eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom zo dňa 15.5.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 80,-- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.1.2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom číslo konania - 10 zo dňa 27.6.2012, proti ktorému podal odporca včas odpor, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil.

Navrhovateľ trval na podanom návrhu a uviedol, že dňa 9.2.2009 vykonal cestu do Krakowa na základe požiadavky odporcu. S odporcom sa dohodli na cene 80,-- eur. Už pri telefonickom rozhovore mu odporca povedal, že nemá peniaze, a že za cestu mu zaplatí keď začne pracovať. V tom čase boli s odporcom kamaráti, tak to navrhovateľ akceptoval, avšak potom, keď sa odporca zamestnal v Žiline, pýtal odporcu, aby mu žalovanú sumu zaplatil, ale odporca stále tvrdil, že nemá peniaze. K tvrdeniu odporcu, že mu nezaplatil iba preto, lebo mu nechcel dať doklad, navrhovateľ uviedol, že doklad o zaplatení mu chcel vystaviť až potom, čo mu odporca za cestu zaplatí.

Odporca uviedol, že nie je ochotný žalovanú sumu uhradiť. Potvrdil, že v uvedený deň navrhovateľ bol po neho v Krakowe. Na cene sa nedohodli, ale navrhovateľ bol po neho v Krakowe viackrát, pričom v zime si účtoval za cestu 3 000,-- Sk a v lete 2 500,-- Sk, takže odporca vedel, že takúto čiastku bude chcieť od neho aj za túto jazdu. Tvrdil, že bol ochotný zaplatiť navrhovateľovi hneď po ukončení cesty, ale chcel doklad o zaplatení, ktorý mu navrhovateľ nechcel vystaviť. Ďalej tvrdil, že keď sa stretávali pri cvičení, tak mu postupne navrhovateľovi dal nejaké menšie čiastky a aj gastro lístky a spolu takto uhradil asi 20,-- eur. Potvrdil, že potom navrhovateľovi povedal, že keď sa zamestná, tak mu dá aj zvyšok peňazí. Vzniesol námietku premlčania a z tohto dôvodu, žiadal návrh zamietnuť.

Z výpovedi účastníkov konania a z pripojených listinných dôkazov najmä z obsahu zápisnice konfrontácie zo dňa 30.4.2012, výzvy na zaplatenie dlhu, pracovnej zmluvy odporcu, vyjadrenia zamestnávateľa odporcu, súd zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ dňa 9.2.2009 vykonal cestu zo Svitu do Krakowa a späť a to na základe požiadavky odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že za túto cestu požadoval od odporcu sumu

80,-- eur, čo odporca neurobil. Tvrdil, že sa s odporcom dohodli, že mu za cestu zaplatí keď sa zamestná. Podľa predloženej pracovnej zmluvy sa odporca dňom 1.8.2009 zamestnal v spoločnosti C. - O., X.. H.. E.., Žilina.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu ktorá nieje osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu.

Podľa , splnením dlh zanikne.

Podľa , dlh musí byť splatený riadne a včas.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne, len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania, súd ma preukázané, že navrhovateľ dňa 9.2.2009 išiel svojím motorovým vozidlom zo Svitu do Krakowa a späť, a to na základe telefonickej dohody s odporcom. Obaja účastníci túto skutočnosť potvrdili. Navrhovateľ tvrdil, že sa dohodli na odplate v sume 80,-- eur. Odporca tvrdil, že navrhovateľ s ktorým boli v kamarátskom vzťahu bol po neho takto viackrát a za cenu v zime si pýtal 3 000,-- Sk, t. j. cca 100,-- eur a z tejto čiastky mu postupne splatil sumu 20,-- eur. Navrhovateľ k uvedenej čiastke uvádzal, že táto sa týkala ďalšej cesty, ktorá sa uskutočnila asi týždeň predtým. Aj keď medzi účastníkmi vznikli rozpory, aká suma bola dohodnutá ako odplata za vykonanú cestu, odporca nespochybňoval, že navrhovateľovi má zaplatiť ešte sumu 80,-- eur, čo potvrdil aj pri konfrontácii v rámci konania vedeného na OO PZ vo Svite pod číslom ČVS: ORP - 2356/ST -PP-2010 dňa 30.4.2012. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd ustálil, že dlh odporcu voči navrhovateľovi je vo výške 80,-- eur.

Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom bolo potrebné vo veci ustáliť, akým spôsobom bola dohodnutá splatnosť dlhu, a teda kedy navrhovateľ mohol svoje právo uplatniť po prvý raz, pretože od tohto momentu začína plynúť premlčacia lehota. Inštitút premlčania nespôsobuje zánik záväzku, avšak v prípade, že sa dlžník premlčania dovolá, nemožno veriteľovi premlčané právo priznať. Navrhovateľ tvrdil, že si s odporcom nedohodli presný deň splatnosti dlhu, ale splatnosť dlhu bola viazaná na okamih, keď sa odporca zamestná. Odporca tvrdil, že bol ochotný navrhovateľovi zaplatiť dohodnutú odplatu hneď po ukončení cesty, túto skutočnosť však ničím nepreukázal a neskôr vo svojich výpovediach potvrdil, že povedal navrhovateľovi, že keď sa zamestná, tak mu dá aj zvyšok peňazí, t. j. sumu 80,-- eur. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd považoval za preukázané, že účastníci konania si splatnosť dlhu dohodli na okamih keď sa odporca zamestná, k čomu podľa priloženej pracovnej zmluvy došlo dňom 1.8.2009. Na nárok uplatnený v tomto konaní sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť dňom 1.8.2009 a uplynula by dňom 1.8.2012. Keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 15.12.2012, urobil tak pred uplynutím premlčacej lehoty, teda súd námietku premlčania znesenú odporcom vyhodnotil ako nedôvodnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za preukázané, že odporca doposiaľ neuhradil navrhovateľovi dlžnú sumu 80,-- eur, a keďže dlh odporcu nie je premlčaný, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení, zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 80,-- eur.

Podľa , ods. 2, , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Keďže odporca v dohodnutej lehote splatnosti neuhradil svoj peňažný záväzok voči navrhovateľovi, dostal sa do omeškania s plnením dlhu, preto súd priznal navrhovateľovi v zmysle citovaného zákona úrok z omeškania. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatňoval až od 14.1.2012, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené sa záväzok odporcu stal splatným dňom 1.8.2009. Súd je však viazaný návrhom na začatie konania, preto úrok z omeškania priznal až odo dňa 14.1.2012. Výška úroku z omeškania je v zmysle § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, č. 87/1995 Zz, o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle , ods. 1, tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal náhradu trov konania v sume 16,50 eur, ktoré vznikli zaplatením súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3, (t. j. musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ods. 1, , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).