Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/50/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky V. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom N. F. XXX/XX, XXX XX R., proti odporcovi M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Vierou Rúbaniskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom C. XX, XXX XX N. N., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -170 zo dňa 09. 07. 2013 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV. až VI. týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým I. O., nar. XX. XX. XXXX z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výrokoch I., II., III. a VII. rozsudku o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o výživnom pre maloleté dieťa a o trovách prvostupňového konania zostáva nedotknutý.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol (prvý výrok). Zároveň upravil pomery rodičov k maloletému dieťaťu I. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) na čas po rozvode tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (druhý výrok). Odporcovi uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (tretí výrok). Styk odporcu s maloletým upravil tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým za prítomnosti navrhovateľky každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každý párny týždeň v pondelok v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že prevezme maloleté dieťa pred bydliskom navrhovateľky a navrhovateľke ho na tom istom mieste odovzdá. Odporca je počas styku s maloletým povinný strpieť prítomnosť navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na styk s odporcom riadne a včas pripraviť a odovzdať v stanovený čas (štvrtý až šiesty výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (siedmy výrok). Z odôvodnenia rozhodnutia o úprave styku vyplýva, že rodičia sa o úprave styku nedohodli. Pri úprave styku okresný súd vychádzal z toho, že maloletý je v útlom veku, dosiahol len X roky veku a nepochybne je fixovaný na navrhovateľku ako matku. Maloletý syn má pozitívny vzťah i k odporcovi ako otcovi. Odporca má maloletého syna rád, avšak od 24. 06. 2012 po ukončení spolužitia odporcu s navrhovateľkou je maloletý stále s navrhovateľkou s tým, že na základe predbežného opatrenia bol odporca oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. vždy za prítomnosti matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od júna 2012 maloletý prespal len raz v domácnosti odporcu a to bez prítomnosti navrhovateľky, avšak proti vôli navrhovateľky,

za skutkových okolností, ktoré predchádzali vydaniu predbežných opatrení o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému synovi. Nepochybne išlo o nevhodný spôsob vynucovania si zo strany odporcu kontaktu s maloletým synom, keď konflikt medzi rodičmi bol riešený i za účasti príslušného policajného orgánu. Častejšie styk odporcu s maloletým synom prebieha len od mája roku 2013, a to vždy za prítomnosti navrhovateľky. Podľa okresného súdu je v záujme maloletého dieťaťa, aby si ďalej zvykalo na častejší kontakt s odporcom. Vzhľadom na jeho pomerne útly vek a doterajšiu situáciu je dôvodné, aby tento styk stále prebiehal za prítomnosti navrhovateľky. Odporca sa natrvalo vrátil na územie SR a je v záujme maloletého, aby na jeho výchove sa podieľal aj odporca. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia prvá veta .

Proti výrokom rozsudku okresného súdu týkajúcim sa úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu bude umožnené stýkať sa s maloletým bez prítomnosti navrhovateľky každý týždeň v stredu od 09:00 hod. do štvrtka do 17:00 hod.; každý párny víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; každý prvý júlový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; každý prvý augustový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 09:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.; počas vianočných sviatkov párny rok od 28. 12. od 09:00 hod. do 27. 12. do 17:00 hod. a nepárny rok od 28. 12. od 09:00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17:00 hod.; eventuálne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a nové rozhodnutie s nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie a psychiatrie. Podľa odporcu, z vykonaného dokazovania (napr. z vyjadrenia samotnej navrhovateľky na pojednávaní dňa 09. 05. 2013) vyplýva, že jeho vzťah k maloletému synovi je pozitívny. Práve jej prítomnosť počas jeho styku s maloletým bola dôvodom zvyšovania napätia vo vzťahu medzi rodičmi. Navrhovateľka bez predchádzajúceho upozornenia, respektíve bez vzájomnej dohody a bez jeho vedomia odporcu náhle opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým odišla z miesta pobytu rodiny ku svojim rodičom, pričom mu bezdôvodne odmietala umožniť styk s dieťaťom bez jej prítomnosti. Podľa neho je nepochopiteľná úvaha okresného súdu týkajúca sa potreby maloletého zvykať si na domácnosť jeho rodičov, v ktorej súčasnosti žije, pretože ju maloletý od narodenia navštevoval. Aj kolízny opatrovník odporučil, aby mu súd vytvoril priestor na posilňovanie vzťahov a väzieb s maloletým. Na jeho strane neboli preukázané a zistené žiadne okolnosti, ktoré by ho vylučovali z výchovného procesu maloletého.

Z obsahu písomného vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu vyplýva, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Navrhovateľka potvrdila, že odporca má skutočne pozitívny vzťah k maloletému a maloletý k odporcovi. Jej prítomnosť pri styku je dôvodná, nakoľko maloletý má len niečo cez X roky a v dôsledku jej celodennej starostlivosti je na ňu silno citovo naviazaný. Maloletý málo hovorí, nevie vyjadrovať svoje potreby. Odporca nikdy s maloletým osamote netrávil viac ako len pár hodín, preto nepozná jeho potreby.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.

Počas odvolacieho konania odporca písomným podaním zo dňa 24. 03.2014 oznámil odvolaciemu súdu, že od podania odvolania došlo k zmene pomerov u účastníkov konania. Táto zmena spočíva v tom, že od decembra r. 2013 obnovili spolužitie a o maloletého sa starajú v spoločnej domácnosti. Na jeseň r. 2013 sa psychický stav navrhovateľky zhoršil tak, že bolo nutné jej preliečenie formou hospitalizácie. V tom čase sa o maloletého staral výlučne on. Po návrate navrhovateľky z nemocnice, po vzájomnej dohode obnovili spolužitie v spoločnej domácnosti, oddelenej od domácnosti rodičov oboch účastníkov. V súčasnosti sa stará o navrhovateľku, ako aj o maloletého, preto nevidí dôvod, aby do budúcna bol jeho styk so synom viazaný na prítomnosť navrhovateľky. Už samotná skutočnosť, že v čase hospitalizácie bol maloletý v jeho výlučnej starostlivosti nasvedčuje tomu, že sa vie o maloletého postarať. Naopak prípadné obmedzenie jeho styku s maloletým môže do budúcna vyvolať adaptačné problémy dieťaťa, pokiaľ by nežil s ním v spoločnej domácnosti a navrhovateľka by náhle potrebovala riešiť svoj zdravotný stav. Keďže v časti rozvodu manželstva je rozsudok právoplatný, majú obidvaja účastníci záujem na uzavretí rodičovskej dohody o striedavej výchove maloletého, ktorá je v záujme maloletého s tým, aby vyživovacia povinnosť nebola súdom určená. Z uvedených dôvodov odporca v záujme hospodárnosti konania ako aj s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch, pretože prípadné zrušenie

rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu neprospeje vzťahom medzi rodičmi a psychickému stavu navrhovateľky.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (podľa ustanovenia - ďalej len „“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením , bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovenia a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým podľa ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:

Podľa ustanovenia , o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvod. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode, podľa ustanovenia . Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu s poukazom na ustanovenie . Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, a preto musí byť úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri úprave styku súd postupuje podľa okolností každého prípadu. Musí zvážiť zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov, dopravné spojenie, miesto vhodné na styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností má potom určiť súd frekvenciu styku, prostredie a časové vymedzenie.

Odvolací súd mal preukázané, že v prejednávanej veci k dohode rodičov o spôsobe a rozsahu styku odporcu s maloletým na čas po rozvode nedošlo, preto o tejto otázke rozhodoval okresný súd. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. -170 zo dňa 09. 07. 2013 styk odporcu s maloletým upravil vo vyššie vymedzenom časovom rozpätí a to za prítomnosti navrhovateľky.

Keďže z vyjadrenia odporcu podaného počas odvolacieho konania vyplýva, že rodičia maloletého obnovili spolužitie a spoločne sa začali starať o maloletého, odvolací súd konštatuje, že táto tvrdená okolnosť je takého zásadného charakteru, že podstatným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie súdu v danej veci.

Podľa ustanovenia pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Nakoľko odporca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov, odvolací súd konštatuje, že odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov bez toho, aby ju neposúdil súd prvého stupňa, pretože by tým došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, keď by proti prípadnému rozhodnutiu odvolacieho súdu už nebol prípustný riadny opravný prostriedok.

Odvolací súd vychádzajúc z obsahu znenia dohody rodičov, ktorú odporca navrhol schváliť, zistil, že sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému nebola určená. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je zakotvený v ustanovení , ktorým je determinovaný postup súdu pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v oblasti starostlivosti o maloleté dieťa týkajúcej sa výchovy maloletého dieťaťa v širšom zmysle. Špeciálnu zložku rodičovských práv a povinností - právo stýkať sa s dieťaťom upravuje ustanovenie . Z daného vyplýva, že striedavú osobnú starostlivosť nie je možné stotožňovať s úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov ale jednoznačne neprichádza do úvahy, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, pretože pri striedavej osobnej starostlivosti výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa realizuje vo výchovných podmienkach oddelene vytvorených na strane matky a na strane otca.

Odvolací súd zdôrazňuje, že odporca nenapadol odvolaním (okrem iných) výrok rozsudku II., III. (týkajúci sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživného pre maloleté dieťa), a teda výrok II., III. rozsudku je právoplatný.

Záverom odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. z 14. januára 2010, z ktorého vyplýva, že „rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práva povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“

Pretože v danej veci na základe odporcom tvrdených skutočností o zmene okolností na strane účastníkov konania (rodičov a maloletého dieťaťa) je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov, prešetrením pomerov na strane rodičov a maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktoré presahuje rámec dokazovania na odvolacom súde, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia šiť a vec mu podľa ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd bude zaoberať skutkovou a právnou opodstatnenosťou úpravy styku medzi rodičmi a maloletým.

Ak bolo rozhodnutie šené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.