Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoP-50-2013.pdf
PDF · 82.38 KB
No categories available
12CoP/50/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky V. O., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., právne zastúpenej JUDr. Martinou Bariakovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom N. F. XXX/XX, XXX XX R., proti odporcovi M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., XXX XX Z., právne zastúpenému JUDr. Vierou Rúbaniskou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom C. XX, XXX XX N. N., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. M. XXXX/X, XXX XX R., zastúpenému kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14P/25/2012-170 zo dňa 09. 07. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch IV. až VI. týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým I. O., nar. XX. XX. XXXX z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo výrokoch I., II., III. a VII. rozsudku o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, o výživnom pre maloleté dieťa a o trovách prvostupňového konania zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol (prvý výrok). Zároveň upravil pomery rodičov k maloletému dieťaťu I. O., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletý“) na čas po rozvode tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (druhý výrok). Odporcovi uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (tretí výrok). Styk odporcu s maloletým upravil tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým za prítomnosti navrhovateľky každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod., každý párny týždeň v pondelok v čase od 09:00 hod. do 12:00 hod. a v stredu v čase od 16:00 hod. do 18:30 hod. s tým, že prevezme maloleté dieťa pred bydliskom navrhovateľky a navrhovateľke ho na tom istom mieste odovzdá. Odporca je počas styku s maloletým povinný strpieť prítomnosť navrhovateľky. Navrhovateľka je povinná maloleté dieťa na styk s odporcom riadne a včas pripraviť a odovzdať v stanovený čas (štvrtý až šiesty výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (siedmy výrok). Z odôvodnenia rozhodnutia o úprave styku vyplýva, že rodičia sa o úprave styku nedohodli. Pri úprave styku okresný súd vychádzal z toho, že maloletý je v útlom veku, dosiahol len X roky veku a nepochybne je fixovaný na navrhovateľku ako matku. Maloletý syn má pozitívny vzťah i k odporcovi ako otcovi. Odporca má maloletého syna rád, avšak od 24. 06. 2012 po ukončení spolužitia odporcu s navrhovateľkou je maloletý stále s navrhovateľkou s tým, že na základe predbežného opatrenia bol odporca oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod. vždy za prítomnosti matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od júna 2012 maloletý prespal len raz v domácnosti odporcu a to bez prítomnosti navrhovateľky, avšak proti vôli navrhovateľky,
za skutkových okolností, ktoré predchádzali vydaniu predbežných opatrení o predbežnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému synovi. Nepochybne išlo o nevhodný spôsob vynucovania si zo strany odporcu kontaktu s maloletým synom, keď konflikt medzi rodičmi bol riešený i za účasti príslušného policajného orgánu. Častejšie styk odporcu s maloletým synom prebieha len od mája roku 2013, a to vždy za prítomnosti navrhovateľky. Podľa okresného súdu je v záujme maloletého dieťaťa, aby si ďalej zvykalo na častejší kontakt s odporcom. Vzhľadom na jeho pomerne útly vek a doterajšiu situáciu je dôvodné, aby tento styk stále prebiehal za prítomnosti navrhovateľky. Odporca sa natrvalo vrátil na územie SR a je v záujme maloletého, aby na jeho výchove sa podieľal aj odporca. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.
Proti výrokom rozsudku okresného súdu týkajúcim sa úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že mu bude umožnené stýkať sa s maloletým bez prítomnosti navrhovateľky každý týždeň v stredu od 09:00 hod. do štvrtka do 17:00 hod.; každý párny víkend od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; každý prvý júlový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; každý prvý augustový týždeň od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 17:00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatka od 09:00 hod. do pondelka do 17:00 hod.; počas vianočných sviatkov párny rok od 28. 12. od 09:00 hod. do 27. 12. do 17:00 hod. a nepárny rok od 28. 12. od 09:00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17:00 hod.; eventuálne, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a nové rozhodnutie s nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie a psychiatrie. Podľa odporcu, z vykonaného dokazovania (napr. z vyjadrenia samotnej navrhovateľky na pojednávaní dňa 09. 05. 2013) vyplýva, že jeho vzťah k maloletému synovi je pozitívny. Práve jej prítomnosť počas jeho styku s maloletým bola dôvodom zvyšovania napätia vo vzťahu medzi rodičmi. Navrhovateľka bez predchádzajúceho upozornenia, respektíve bez vzájomnej dohody a bez jeho vedomia odporcu náhle opustila spoločnú domácnosť a spolu s maloletým odišla z miesta pobytu rodiny ku svojim rodičom, pričom mu bezdôvodne odmietala umožniť styk s dieťaťom bez jej prítomnosti. Podľa neho je nepochopiteľná úvaha okresného súdu týkajúca sa potreby maloletého zvykať si na domácnosť jeho rodičov, v ktorej súčasnosti žije, pretože ju maloletý od narodenia navštevoval. Aj kolízny opatrovník odporučil, aby mu súd vytvoril priestor na posilňovanie vzťahov a väzieb s maloletým. Na jeho strane neboli preukázané a zistené žiadne okolnosti, ktoré by ho vylučovali z výchovného procesu maloletého.
Z obsahu písomného vyjadrenia navrhovateľky k odvolaniu odporcu vyplýva, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny. Navrhovateľka potvrdila, že odporca má skutočne pozitívny vzťah k maloletému a maloletý k odporcovi. Jej prítomnosť pri styku je dôvodná, nakoľko maloletý má len niečo cez X roky a v dôsledku jej celodennej starostlivosti je na ňu silno citovo naviazaný. Maloletý málo hovorí, nevie vyjadrovať svoje potreby. Odporca nikdy s maloletým osamote netrávil viac ako len pár hodín, preto nepozná jeho potreby.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Počas odvolacieho konania odporca písomným podaním zo dňa 24. 03.2014 oznámil odvolaciemu súdu, že od podania odvolania došlo k zmene pomerov u účastníkov konania. Táto zmena spočíva v tom, že od decembra r. 2013 obnovili spolužitie a o maloletého sa starajú v spoločnej domácnosti. Na jeseň r. 2013 sa psychický stav navrhovateľky zhoršil tak, že bolo nutné jej preliečenie formou hospitalizácie. V tom čase sa o maloletého staral výlučne on. Po návrate navrhovateľky z nemocnice, po vzájomnej dohode obnovili spolužitie v spoločnej domácnosti, oddelenej od domácnosti rodičov oboch účastníkov. V súčasnosti sa stará o navrhovateľku, ako aj o maloletého, preto nevidí dôvod, aby do budúcna bol jeho styk so synom viazaný na prítomnosť navrhovateľky. Už samotná skutočnosť, že v čase hospitalizácie bol maloletý v jeho výlučnej starostlivosti nasvedčuje tomu, že sa vie o maloletého postarať. Naopak prípadné obmedzenie jeho styku s maloletým môže do budúcna vyvolať adaptačné problémy dieťaťa, pokiaľ by nežil s ním v spoločnej domácnosti a navrhovateľka by náhle potrebovala riešiť svoj zdravotný stav. Keďže v časti rozvodu manželstva je rozsudok právoplatný, majú obidvaja účastníci záujem na uzavretí rodičovskej dohody o striedavej výchove maloletého, ktorá je v záujme maloletého s tým, aby vyživovacia povinnosť nebola súdom určená. Z uvedených dôvodov odporca v záujme hospodárnosti konania ako aj s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch, pretože prípadné zrušenie
rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému súdu neprospeje vzťahom medzi rodičmi a psychickému stavu navrhovateľky.
Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (podľa ustanovenia § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch týkajúcich sa úpravy styku odporcu s maloletým podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvod. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode, podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p.. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v čase rozhodovania súdu s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p.. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, a preto musí byť úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri úprave styku súd postupuje podľa okolností každého prípadu. Musí zvážiť zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim, citový vzťah k rodičom, zamestnanie rodičov, bydlisko rodičov, dopravné spojenie, miesto vhodné na styk a podobne. Na základe všetkých rozhodujúcich skutočností má potom určiť súd frekvenciu styku, prostredie a časové vymedzenie.
Odvolací súd mal preukázané, že v prejednávanej veci k dohode rodičov o spôsobe a rozsahu styku odporcu s maloletým na čas po rozvode nedošlo, preto o tejto otázke rozhodoval okresný súd. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom č. k. 14P/25/2012-170 zo dňa 09. 07. 2013 styk odporcu s maloletým upravil vo vyššie vymedzenom časovom rozpätí a to za prítomnosti navrhovateľky.
Keďže z vyjadrenia odporcu podaného počas odvolacieho konania vyplýva, že rodičia maloletého obnovili spolužitie a spoločne sa začali starať o maloletého, odvolací súd konštatuje, že táto tvrdená okolnosť je takého zásadného charakteru, že podstatným spôsobom ovplyvňuje rozhodnutie súdu v danej veci.
Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Nakoľko odporca navrhol v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov, odvolací súd konštatuje, že odvolací súd nemôže v odvolacom konaní rozhodnúť o schválení dohody rodičov bez toho, aby ju neposúdil súd prvého stupňa, pretože by tým došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania, keď by proti prípadnému rozhodnutiu odvolacieho súdu už nebol prípustný riadny opravný prostriedok.
Odvolací súd vychádzajúc z obsahu znenia dohody rodičov, ktorú odporca navrhol schváliť, zistil, že sa domáha zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, aby vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému nebola určená. Odvolací súd poukazuje na to, že inštitút striedavej osobnej starostlivosti je zakotvený v ustanovení § 24 ods. 2 ZR, ktorým je determinovaný postup súdu pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode v oblasti starostlivosti o maloleté dieťa týkajúcej sa výchovy maloletého dieťaťa v širšom zmysle. Špeciálnu zložku rodičovských práv a povinností - právo stýkať sa s dieťaťom upravuje ustanovenie § 25 ZR. Z daného vyplýva, že striedavú osobnú starostlivosť nie je možné stotožňovať s úpravou styku rodičov s maloletým dieťaťom. Striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov ale jednoznačne neprichádza do úvahy, ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti, pretože pri striedavej osobnej starostlivosti výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa realizuje vo výchovných podmienkach oddelene vytvorených na strane matky a na strane otca.
Odvolací súd zdôrazňuje, že odporca nenapadol odvolaním (okrem iných) výrok rozsudku II., III. (týkajúci sa zverenia maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky a výživného pre maloleté dieťa), a teda výrok II., III. rozsudku je právoplatný.
Záverom odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo 306/2009 z 14. januára 2010, z ktorého vyplýva, že „rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práva povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným. K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982).“
Pretože v danej veci na základe odporcom tvrdených skutočností o zmene okolností na strane účastníkov konania (rodičov a maloletého dieťaťa) je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov, prešetrením pomerov na strane rodičov a maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktoré presahuje rámec dokazovania na odvolacom súde, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušiť a vec mu podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom sa prvostupňový súd bude zaoberať skutkovou a právnou opodstatnenosťou úpravy styku medzi rodičmi a maloletým.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.