Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-2076-2013.pdf
PDF · 118.88 KB
No categories available
4Er/2076/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného B. C., G.. XX. XX. XXXX, A. K. O. A. X, XXX XX K. K., Š. U.Č. A., zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátom so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému 1/ T.. Y. C., G.. XX. XX. XXXX, A. K. E. XX, XXX XX K. K., Š. U. A., zast. JUDr. Martinom Dianiškom, advokátom so sídlom Slnečná 42, 974 04 Banská Bystrica, 2/ O. K., G.. XX. XX. XXXX, A. K. A. X, XXX XX K. K., Š. U. A., zast. ATTORNEYS GROUP s.r.o. so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, na vymoženie pohľadávky vo výške 6.638,78 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 248/13, o námietkach povinného 1/ proti exekúcii, o námietkach povinného 2/ proti exekúcii, o námietkach povinného 1/ proti trovám exekúcie a o námietkach povinného 2/ proti trovám exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného 1/ proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného 2/ proti exekúcii z a m i e t a .
Súd námietky povinného 1/ proti trovám exekúcie z a m i e t a .
Súd námietky povinného 2/ proti trovám exekúcie z a m i e t a .
Súd exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške 1.000,00 Eur z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ na vymoženie pohľadávky vo výške 6.638,78 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/10/2012-40 zo dňa 17. 09. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm/1/2013 zo dňa 30. 05. 2013.
Poverením č. 5601 103897 zo dňa 19. 08. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 248/13.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného 1/, ktorým podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii.
Povinný 1/ v námietkach proti exekúcii zo dňa 14. 10. 2013 prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že dňa 03. 10. 2013 požiadali povinní oprávneného o možnosť uhradenia dlžnej sumy v splátkach, predložili mu splátkový kalendár, ktorý oprávnený odsúhlasil. V zmysle dohody o splátkach povinný
1/ rovnako ako povinný 2/ uhradil dňa 04. 10. 2013 v hotovosti k rukám oprávneného sumu 500,00 Eur. Prevzatie tejto sumy potvrdil oprávnený svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, ktorého fotokópiu v prílohe predkladá. V zmysle uvedeného má povinný 1/ za to, že oprávnený nemá voči povinným nárok na vymoženie sumy tak, ako je uvedená v upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko zo strany povinných došlo k úhrade sumy spolu 1.000,00 Eur. Keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik časti vymáhaného nároku, je daný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v tejto časti zastavená. Povinný 1/ zároveň namieta skutočnosť, že mu bol doručený len odpis upovedomenia o začatí exekúcie, nie originál, ktorý nebol podpísaný súdnym exekútorom, ale len exekútorským koncipientom. Na základe uvedeného povinný 1/ žiada, aby súd uznesením námietkam povinného 1/ vyhovel a následne exekúciu v časti zaplatenej sumy zastavil.
K námietkam proti exekúcii sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že potvrdzuje, že od povinných 1/ a 2/ prevzal dňa 04. 10. 2013 sumu celkom 1.000,00 Eur, ktorá bola nimi určená ako splátka istiny uplatnenej v exekučnom konaní. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak povinní 1/ a 2/ uhradili k rukám oprávneného sumu 1.000,00 Eur, zostáva vymôcť čiastku 5.638,78 Eur spolu s príslušenstvom.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Povinný 1/ vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že dňa 04. 10. 2013 uhradil vymáhanú pohľadávku čiastočne vo výške 500,00 Eur.
Podľa § 36 ods. 2 prevej vety Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko povinný 1/ ani povinný 2/ v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 12. 07. 2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 6.638,78 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný 1/ v podaných námietkach uviedol, že vymáhaný nárok uhradil čiastočne vo výške 500,00 Eur dňa 04. 10. 2013, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj oprávnený.
Súd na základe vyjadrenia povinného 1/, ním predloženého dokladu a vyjadrenia oprávneného konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola v časti istiny vo výške 500,00 Eur uhradená dňa 04. 10. 2013 k rukám oprávneného, teda po dôvodnom začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 12. 07. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže námietky proti exekúcii sú konaním (sporom) o tom, či exekúcia začala oprávnene, súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinný 1/ ani povinný 2/ dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Preto súd námietky povinného 1/ považoval v tejto časti za nedôvodné.
Čo sa týka námietky povinného 1/, že mu bol doručený len odpis upovedomenia o začatí exekúcie, nie originál, ktorý nebol podpísaný súdnym exekútorom, ale len exekútorským koncipientom, súd uvedenú skutočnosť nepovažuje za okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku, bránila jeho vymáhateľnosti alebo bola dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná.
Podľa § 48 Exekučného poriadku, upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie a) exekútora, ktorý ho vydal, b) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, c) oprávneného a povinného, d) vymáhaného nároku, e) poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie a poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3.
Podľa § 18 ods. 1 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. 06. 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, v platnom znení, na účely tohto výnosu sa a) prvopisom rozumie prvý výtlačok písomnosti vyhotovený použitím výpočtovej techniky, na ktorom sú podpisy a odtlačky pečiatok v origináli, a ktorý je zviazaný v spise, b) rovnopisom rozumejú ďalšie výtlačky písomnosti uvedenej v písmene a), c) odpisom rozumie exemplár písomnosti získaný použitím reprografického zariadenia; odpisom písomnosti je aj jej vyhotovenie v elektronickej podobe.
Podľa § 19 ods. 2 výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. 06. 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, v platnom znení, ak sa výslovne nepredpisuje, že rovnopis listiny musí podpísať exekútor, pripojí sa na konci listiny po pravej strane použitím výpočtovej techniky alebo odtlačkom pečiatky meno, priezvisko a akademický titul exekútora, ktorý prvopis (originál) listiny podpísal. Pod označením toho, kto listinu podpísal, alebo po ľavej strane rovnopisu sa pripojí doložka "Za správnosť odpisu", napísaná použitím výpočtovej techniky alebo odtlačkom pečiatky. Túto doložku vlastnoručne čitateľne podpíše poverený zamestnanec exekútora, ktorý zodpovedá za správnosť odpisu.
Súd na základe námietky povinného 1/ nezistil žiadne pochybenie súdneho exekútora pri vyhotovovaní upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku (podpis súdneho exekútora medzi ne nepatrí), obsahuje aj všetky formálne náležitosti v zmysle príslušných ustanovení výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15. 06. 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov, v platnom znení. Preto súd námietky povinného 1/ považoval taktiež v tejto časti za nedôvodné.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný 1/ ani povinný 2/ do začatia exekučného konania dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ dôvodne.
Na základe uvedeného súd o námietkach povinného 1/ proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného 2/, ktorým podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii.
Povinný 2/ v námietkach proti exekúcii zo dňa 14. 10. 2013 prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že v zmysle dohody o splátkach povinný 2/ uhradil dňa 04. 10. 2013 v hotovosti k rukám oprávneného
sumu 500,00 Eur. Prevzatie tejto sumy potvrdil oprávnený svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, ktorého fotokópiu v prílohe predkladá. V zmysle uvedeného má povinný 2/ za to, že oprávnený nemá voči povinnému 2/ nárok na vymoženie sumy tak, ako je uvedená v upovedomení o začatí exekúcie, nakoľko zo strany povinných došlo k úhrade sumy spolu 1.000,00 Eur. Keďže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik časti vymáhaného nároku, je daný dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia v tejto časti zastavená. Na základe uvedeného povinný 2/ navrhuje, aby súd uznesením námietkam povinného 2/ vyhovel a následne exekúciu v časti zaplatenej sumy zastavil. K námietkam proti exekúcii sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že potvrdzuje, že od povinných 1/ a 2/ prevzal dňa 04. 10. 2013 sumu celkom 1.000,00 Eur, ktorá bola nimi určená ako splátka istiny uplatnenej v exekučnom konaní. Po podaní návrhu na vykonanie exekúcie tak povinní 1/ a 2/ uhradili k rukám oprávneného sumu 1.000,00 Eur, zostáva vymôcť čiastku 5.638,78 Eur spolu s príslušenstvom.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú teda procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.
Povinný 2/ vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že dňa 04. 10. 2013 uhradil vymáhanú pohľadávku čiastočne vo výške 500,00 Eur.
Podľa § 36 ods. 2 prevej vety Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko povinný 1/ ani povinný 2/ v lehote stanovenej v rozhodnutí dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podal dňa 12. 07. 2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 6.638,78 Eur spoločne a nerozdielne s príslušenstvom, kedy bolo v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté exekučné konanie. Povinný 2/ v podaných námietkach uviedol, že vymáhaný nárok uhradil čiastočne vo výške 500,00 Eur dňa 04. 10. 2013, t. j. až po dôvodnom začatí exekučného konania, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj oprávnený.
Súd na základe vyjadrenia povinného 2/, ním predloženého dokladu a vyjadrenia oprávneného konštatuje, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola v časti istiny vo výške 500,00 Eur uhradená dňa 04. 10. 2013 k rukám oprávneného, teda po dôvodnom začatí exekučného konania. Exekučné konanie bolo začaté dňom 12. 07. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Keďže námietky proti exekúcii sú konaním (sporom) o tom, či exekúcia začala oprávnene, súd konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ dôvodne, nakoľko v čase podania návrhu
na vykonanie exekúcie povinný 1/ ani povinný 2/ dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Preto súd námietky povinného 2/ považoval za nedôvodné.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný 1/ ani povinný 2/ do začatia exekučného konania dobrovoľne nesplnili to, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému 1/ a 2/ dôvodne.
Na základe uvedeného súd o námietkach povinného 2/ proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného 1/, ktorým podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote námietky proti trovám exekúcie.
Povinný 1/ vo svojich námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nevyčíslil predbežné trovy exekúcie tak, ako mu to ukladá Exekučný poriadok v ustanovení § 201 ods. 1. Z upovedomenia o začatí exekúcie nie je zrejmé, aké spoplatnené úkony súdny exekútor vykonal a aké hotové výdavky mal. Keďže podľa názoru povinného 1/ súdny exekútor nevypočítal trovy exekúcie správne, upovedomenie je v tejto časti nepreskúmateľné a nie je z neho možné určiť, či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou. Preto navrhuje, aby súd upovedomenie o začatí exekúcie ako nepreskúmateľné a nezákonné zrušil a vrátil exekútorovi na ďalšie konanie.
K námietkam proti trovám exekúcie sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že predbežné trovy exekúcie boli z jeho strany určené podľa ustanovenia § 201 (202) Exekučného poriadku v nadväznosti na § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorých výška je presne špecifikovaná v upovedomení o začatí exekúcie. výška skutočných trov konsoliduje so skutočnými nákladmi do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie a výška predbežných trov bola stanovená maximálne úsporne vychádzajúc z praktických skúseností a predpokladaných úkonov, ktoré je nevyhnutné v exekučnom konaní vykonať. Z uvedeného dôvodu je podľa súdneho exekútora zrejmé, že pri určovaní trov exekúcie nedošlo k porušeniu zákona, preto navrhuje, aby súd námietky proti trovám exekúcie zamietol.
Podľa § 243b ods. 1zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Podľa § 201 ods. 1 exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Povinný 1/ v námietkach proti trovám exekúcie namietal, že súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie nevyčíslil predbežné trovy exekúcie podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, nie je zrejmé, aké spoplatnené úkony súdny exekútor vykonal a aké hotové výdavky mal. Keďže podľa názoru povinného 1/ súdny exekútor nevypočítal trovy exekúcie správne, upovedomenie je v tejto časti nepreskúmateľné a nie je z neho možné určiť, či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou.
Na základe podaných námietok proti trovám súd exekúcie súd preskúmal vyúčtovanie predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške spolu 1.246,34 Eur, z toho odmena podľa § 5 ods. 2 vyhlášky má predstavovať 812,00 Eur, hotové výdavky spolu 15,88 Eur (poštovné 9,80 Eur, telekomunikačné - fax, internet, telefón 5,00 Eur a lustrácie banky, autá 1,08 Eur) a 20 % DPH z trov súdneho exekútora 165,58 Eur. Súdny exekútor medzi trovy exekúcie zaradil taktiež súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 236,38 Eur. Súdny exekútor ďalej účastníkov upozornil, že v prípade nesplnenia pohľadávky do vydania exekučného príkazu sa trovy exekúcie zvýšia na nasledovnú predbežnú výšku: odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky môže predstavovať 1.624,00 Eur, odmena podľa § 6 vyhlášky môže predstavovať 33,19 Eur, hotové výdavky 1.000,00 Eur a 20 % DPH z trov súdneho exekútora 531,44 Eur. Spolu so súdnym poplatkom za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 236,38 Eur majú predbežné trovy predstavovať 3.441,51 Eur.
Súd po preskúmaní predbežných trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie na základe námietky povinného 1/ proti trovám exekúcie nezistil žiadny nesúlad s vyššie citovanými ustanoveniami. Povinný 1/ neuviedol žiadny konkrétny argument, pre ktorý považuje vyčíslenú odmenu za nesprávnu. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, a to podľa § 5 ods. 2 v spojení s § 26 vyhlášky, čo v upovedomení uviedol a zároveň pre prípad nesplnenia dlhu odmenu vyčíslil v súlade s § 5 ods. 1 v spojení s § 26 vyhlášky. Odmena je v citovaných ustanoveniach určená percentuálnou sadzbou z výšky pohľadávky, preto nie je potrebné skúmať, aké spoplatnené úkony súdny exekútor vykonal tak, ako to namieta povinný 1/. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, tieto súdny exekútor v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslil v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, pričom špecifikoval z čoho pozostávajú (poštovné, telekomunikačné náklady, elektronické lustrácie). Zároveň povinných upozornil, že ak dlh nesplnia, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Preto súd námietku povinného 1/, že nie je zrejmé, aké spoplatnené úkony súdny exekútor vykonal a aké hotové výdavky mal, považoval za nedôvodnú. Súd na základe vyššie uvedeného taktiež neuznal argument povinného 1/, že upovedomenie o začatí exekúcie je nepreskúmateľné a nie je z neho možné určiť, či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného 1/ vznesené proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súdny exekútor podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 10. 2013, odstúpil súdu na rozhodnutie podanie povinného 2/, ktorým podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote námietky proti trovám exekúcie.
Povinný 2/ vo svojich námietkach proti trovám exekúcie uviedol, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nevyčíslil trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom. Podľa názoru povinného 2/ súdny exekútor nevypočítal trovy exekúcie správne, upovedomenie je preto v tejto časti nepreskúmateľné a nie je z neho možné určiť, či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou.
Preto navrhuje, aby súd upovedomenie o začatí exekúcie ako nepreskúmateľné a nezákonné zrušil a vrátil exekútorovi na ďalšie konanie.
K námietkam proti trovám exekúcie sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že predbežné trovy exekúcie boli z jeho strany určené podľa ustanovenia § 201 (202) Exekučného poriadku v nadväznosti na § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorých výška je presne špecifikovaná v upovedomení o začatí exekúcie. výška skutočných trov konsoliduje so skutočnými nákladmi do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie a výška predbežných trov bola stanovená maximálne úsporne vychádzajúc z praktických skúseností a predpokladaných úkonov, ktoré je nevyhnutné v exekučnom konaní vykonať. Z uvedeného dôvodu je podľa súdneho exekútora zrejmé, že pri určovaní trov exekúcie nedošlo k porušeniu zákona, preto navrhuje, aby súd námietky proti trovám exekúcie zamietol.
Podľa § 243b ods. 1zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45).
Podľa § 201 ods. 1 exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
Povinný 2/ v námietkach proti trovám exekúcie namietal, že súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nevyčíslil trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom. Podľa názoru povinného 2/ súdny exekútor nevypočítal trovy exekúcie správne, upovedomenie je preto v tejto časti nepreskúmateľné a nie je z neho možné určiť, či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou.
Na základe podaných námietok proti trovám súd exekúcie súd preskúmal vyúčtovanie predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie. Súd z upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor v upovedomení vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške spolu 1.246,34 Eur, z toho odmena podľa § 5 ods. 2 vyhlášky má predstavovať 812,00 Eur, hotové výdavky spolu 15,88 Eur (poštovné 9,80 Eur, telekomunikačné - fax, internet, telefón 5,00 Eur a lustrácie banky, autá 1,08 Eur) a 20 % DPH z trov súdneho exekútora 165,58 Eur. Súdny exekútor medzi trovy exekúcie zaradil taktiež súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 236,38 Eur. Súdny exekútor ďalej účastníkov upozornil, že v prípade nesplnenia pohľadávky do vydania exekučného príkazu sa trovy exekúcie zvýšia na nasledovnú predbežnú výšku: odmena podľa § 5 ods. 1 vyhlášky môže predstavovať 1.624,00 Eur, odmena podľa § 6 vyhlášky môže predstavovať 33,19 Eur,
hotové výdavky 1.000,00 Eur a 20 % DPH z trov súdneho exekútora 531,44 Eur. Spolu so súdnym poplatkom za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur a trovami právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 236,38 Eur majú predbežné trovy predstavovať 3.441,51 Eur.
Povinný 2/ v podaných námietkach proti trovám exekúcie neuviedol, v čom konkrétne vidí rozpor vyčíslenia trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie s Exekučným poriadkom, prečo ich považuje za nesprávne vypočítané a nepreskúmateľné. Súd po preskúmaní predbežných trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie na základe takejto námietky povinného 2/ proti trovám exekúcie nezistil žiadny nesúlad s vyššie citovanými ustanoveniami. Súdny exekútor si správne vyčíslil odmenu v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, a to podľa § 5 ods. 2 v spojení s § 26 vyhlášky, čo v upovedomení uviedol a zároveň pre prípad nesplnenia dlhu odmenu vyčíslil v súlade s § 5 ods. 1 v spojení s § 26 vyhlášky. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, tieto súdny exekútor v súlade s § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslil v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, pričom špecifikoval z čoho pozostávajú (poštovné, telekomunikačné náklady, elektronické lustrácie). Keďže súdny exekútor vyčíslené trovy exekúcie rozčlenil na jednotlivé položky, súd ich nepovažoval za nepreskúmateľné. Zároveň povinných upozornil, že ak dlh nesplnia, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. Preto súd námietky povinného 2/ o nesprávnosti, nezákonnosti a nepreskúmateľnosti vyčíslenia trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie považoval za nedôvodné.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd námietky povinného 2/ vznesené proti trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, na základe podnetu súdneho exekútora alebo na návrh účastníka konania, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 199/2009 zo dňa 13. 10. 2009).
Povinný 1/ a povinný 2/ v podaných námietkach proti exekúcii uviedli, že dňa 04. 10. 2013 každý zvlášť uhradili v hotovosti k rukám oprávneného sumu 500,00 Eur, t. j. spolu 1.000,00 Eur, o ktorej úhrade predložili súdu aj dôkazy, ktoré úhrady vo svojom vyjadrení potvrdil aj oprávnený.
Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, súd na základe tvrdenia povinného 1/ a povinného 2/ a nimi predložených dokladov a vyjadrenia oprávneného považuje za preukázané, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané v časti istiny v sume 1.000,00 Eur, a to splnením zo strany povinného 1/ vo výške 500,00 Eur a povinného 2/ vo výške 500,00 Eur po dôvodnom začatí exekúcie. Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol o zastavení exekúcie v príslušnej časti.
Na základe uvedeného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.