Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_5Co-45-2013.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Subarea
5Co/45/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátka kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. XXX/XX, R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštova 2, Košice, o zaplatenie 300,76 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/5/2013 - 39 zo dňa 22. februára 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo výške 16,34 Eur, advokátovi JUDr. Ladislavovi Miklušovi, do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia sumu 51,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50,15 Eur od 21.03.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1,66 Eur od 21.04.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Ďalším výrokom určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2086500, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 15.02.2007, uvedená v bode 4 v znení: "V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu , ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty." je neprijateľná a z toho dôvodu neplatná. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 42,68 Eur k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania vychádzajúc z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. konštatoval, že navrhovateľ i odporca mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k uplatnenej istine vo výške 300,76 Eur úspech navrhovateľa predstavoval 17,20 % (51,81 Eur) a tomu zodpovedajúci úspech odporcu 82,80 % (248,95 Eur). Po odpočítaní úspechu navrhovateľa od úspechu odporcu tak vzniklo odporcovi právo na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 65,60 %. Keďže však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa mu ich náhradu nepriznal.
S prihliadnutím na ust. § 93 ods. 4 O.s.p. mal zároveň za to, že nakoľko vedľajší účastník podporoval v konaní odporcu, prináleží mu právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu, v akom prináleží odporcovi. Z uvedeného dôvodu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania v sume 42,68 Eur titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby - (i) prevzatie a príprava veci dňa 15.04.2012 vo výške 24,90 Eur, k tomu režijný paušál po 7,63 Eur a (ii) podanie odporu dňa 08.06.2012 vo výške 24,90 Eur , k tomu režijný paušál po 7,63 Eur; keď z celkovej sumy trov právneho zastúpenia vo výške 65,06 Eur predstavovalo 65,60 % sumu 42,68 Eur.
Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 42,68 Eur, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania neprizná a zároveň ho zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania. Mal za to, že súd prvého stupňa priznal náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Dôvodil, že jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom v prejednávanej veci nepovažuje trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Poukázal na to, že združenie je založené za účelom ochrany spotrebiteľov, pričom výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pre ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní, z čoho vyplýva, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. V danej súvislosti zdôraznil, že nespochybňuje ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky, a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu v otázke vstupu do konania. Ďalej uviedol, že sám vedľajší účastník v konaní neposkytoval ochranu práv odporcovi ako spotrebiteľovi, na základe čoho mal pri vstupe do konania zákonom priznané favorizované postavenie medzi ostatnými združeniami. Ak by nebola potrebná odborná pripravenosť spotrebiteľského združenia, rovnako ako spotrebiteľské združenie by mohlo poskytnúť ochranu aj iné občianske združenie zastúpené právnym zástupcom, čím by zároveň došlo k porušeniu ústavnej zásady rovnosti subjektov práva, teda občianskych združení. V závere zdôraznil, že vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo, teda nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V uvedenom zmysle vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Taktiež považoval za nevyhnutné uviesť, že Ministerstvo hospodárstva SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi.
K podanému odvolaniu sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdiť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,90 Eur. V úvode zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby sa ktorýkoľvek účastník dal zastúpiť advokátom, pričom už len v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé požadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Mal za to, že aj s prihliadnutím na početnosť sporov iniciovaných navrhovateľom bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho vyjadrenie k návrhu považoval za nanajvýš účelné, pretože návrh navrhovateľa bol nedôvodný a uviedol, že pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi. V danej súvislosti konštatoval, že v tomto prípade išlo o trovy bezprostredne súvisiace s konaním, jeho právny zástupca podal vyjadrenie k návrhu až po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu a jeho príloh, právne a skutkové posúdenie prípadu bolo z jeho strany vykonané pri prvom úkone, ktorý mu patril a toto vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa. Zohľadňujúc vyššie uvedené, ako aj charakter sporového procesu, vyznačujúcim sa prvkami kontradiktórnosti, považoval trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné, nakoľko mu bol daný priestor na vyjadrenie a ochranu práv spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone, ktorý mu patril, urobil. Dôvodil, že účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá, teda či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech účastníka konania, pričom zároveň je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, ako aj Občianskym súdnym poriadkom, má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, deklaruje ho aj rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009. Ďalej konštatoval, že ak by zákonodarca nešpecifikoval občianske združenia predmetom ich činnosti a umožnil by každému združeniu vstúpiť do konania, potom by mohli paradoxne do konania vstupovať aj občianske združenia na podporu dodávateľov proti spotrebiteľom. V súvislosti s účelnosťou vynaložených trov poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012, v ktorom dovolací súd vyjadril názor o rozpore výkladu, v zmysle ktorého by účastník konania zamestnávajúci osoby s právnickým vzdelaním, príp. sám vzdelaný v odbore právo, musel znášať aj trovy právneho zastúpenia sám, s ust. § 25 ods. 1 O.s.p. ako aj ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. Rovnako poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS2257/08 zo dňa 07. júla 2009, ktorý v danom prípade konštatoval právo štátu na náhradu trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu vymedzovať kategóriu subjektov, ktoré by mali z hľadiska právneho zastúpenia odlišné postavenie a tak im de facto toto právo upierať a z hľadiska ostatných subjektov diskriminovať. Pri rozhodovaní o trovách konania musí súd podľa jeho názoru zohľadniť aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si vo viacerých konaniach sústavne a vedome uplatňoval proti spotrebiteľom zmluvnú pokutu, ktorá bola súdmi viackrát právoplatne judikovaná za neprijateľnú. Na záver zdôraznil, že ak by navrhovateľ v spotrebiteľských sporoch proti vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu neriskoval ani náhradu trov konania, resp. ich zníženú náhradu, bude si naďalej uplatňovať nároky takéhoto charakteru, pretože sa mu podávanie takýchto návrhov ekonomicky vyplatí.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolaním navrhovateľa bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý iba vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku a rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu v zmysle citovaného ustanovenia O.s.p. za správny, vychádzajúc z pomeru úspešnosti účastníkov v konaní, keď navrhovateľ bol v konečnom dôsledku úspešný v rozsahu 17,20 % a neúspešný v rozsahu 82,80% (z pôvodne uplatnenej istiny vo výške 300,76 Eur s príslušenstvom bol odporca rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaný k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 51,81 Eur s príslušenstvom). Za danej procesnej situácie je aplikácia ust. § 142 ods. 2 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania aj z pohľadu odvolacieho súdu primeraná, pričom odvolací súd konštatuje, že pri stanovení konečného rozsahu, v ktorom má odporca a vedľajší účastník na strane odporcu právo na náhradu trov konania, postupoval súd prvého stupňa správne, keď vyššie špecifikované percentuálne hodnoty procesného úspechu navrhovateľa a odporcu od seba odpočítal. Uvedeným spôsobom správne dospel ku končenému rozsahu 65,60 %, ktorým následne vynásobil pôvodne uplatnenú sumu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu (65,06 Eur) a vypočítal tak sumu náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 42,68 Eur.
Odvolací súd sa teda nestotožnil s námietkami navrhovateľa, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie musí nevyhnutne disponovať personálnym aparátom, u ktorého je daná odbornosť v oblasti právo, čo má byť dôvodom na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci. Odvolací súd tak nepovažoval za správnu jeho právnu úvahu, v zmysle ktorej trovy konania vedľajšieho účastníka, aj s prihliadnutím vyhodnotenú jednoduchosť sporu, nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak aj vedľajší účastník vo svojich podaniach používa opakujúce sa argumenty vychádzajúce zo súdnej praxe, Občiansky súdny poriadok takýto spôsob obrany nevylučuje a zároveň nemožno prehliadnuť, že druhá procesná strana v obdobných právnych sporoch na uplatnenie svojho práva používa rovnakú (takmer totožnú) argumentáciu, čo je odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti. Okrem uvedeného je samotnú účelnosť trov podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať aj vo väzbe na výsledok sporového konania, v ktorom odporca po intervencii vedľajšieho účastníka v konečnom dôsledku zaznamenal väčšiu mieru procesného úspechu ako navrhovateľ.
Odvolací súd konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by tak, ako správne konštatoval vedľajší účastník vo svojom odvolaní, znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, ktoré podľa jeho názoru nespĺňa znaky právne zložitejšieho sporu, a v prípade svojho procesného úspechu, prípadne zavinenia zastavenia konania odporcom, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ak tu nie sú iné okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom takéto iné okolnosti v prejednávanej veci odvolacím súdom zistené neboli.
Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu ako vecne správny potvrdený.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kedy vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný a trovy odvolacieho konania si riadne uplatnil, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi vo výške 16,34 Eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.04.2013 podľa ust. § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov - vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. vo výške 8,30 Eur (v danom prípade odvolanie bolo podané len proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, teda rozhodujúca je suma, ktorú žiadal ako nárok uplatňovaný v odvolaní, a to trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 42,68 Eur), k tomu príslušný režijný paušál vo výške 8,04 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .