Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/235/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa 1/ G.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S. a 2/ W.. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, S., obaja zastúpení JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom v Trenčíne, Legionárska 2 proti odporcovi H. U., bytom W. XXX, zastúpenému JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 4.450,77 Eur istiny a prísl., na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. februára 2013, č.k. -59, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia 1/, 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť odporcovi solidárne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,58 Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Fraňu, advokáta.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o zaplatenie 4.450,77 Eur. Navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 867,14 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že navrhovatelia 1/, 2/ si ako poškodení uplatnili v trestnom konaní vedenom proti odporcovi na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom náhradu škody na zdraví, ako aj na veciach a nemajetkovú ujmu. Odporca bol síce uznaný vinným na základe schválenej dohody o vine a treste vo veci sp.zn. Okresného súdu Trenčín, avšak navrhovatelia 1/, 2/ ako poškodení boli so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie, a to z dôvodu, že za škodu poškodených zodpovedá zamestnávateľ vodiča, t.j. odporcu. Odporcu nepovažoval za pasívne legitimovaného, keďže navrhovatelia si nemohli uplatniť nárok na náhradu škody voči odporcovi ako vodičovi, ktorý plnil úlohy NOWACO Slovakia, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, a za škodu spôsobenú odporcom zodpovedá daný subjekt ako prevádzkovateľ nákladného motorového vozidla v zmysle ust. .

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovatelia 1/, 2/, ktorí navrhli jeho zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania. V odvolaní vyčítali súdu prvého stupňa, že návrhy oboch navrhovateľov zamietol, bez toho, aby sa zaoberal každým z nich samostatne a pokiaľ zistil, že sú nedôvodné, mal túto skutočnosť vyjadriť vo výroku tak, že sa zamietajú návrhy oboch navrhovateľov. Ďalej vyčítali súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie, s tým, že pre vec nie je rozhodujúca skutočnosť, či s nárokom na náhradu škody boli voči odporcovi v trestnom konaní úspešní alebo nie, ale jedinou podstatou je zaplatenie odmeny advokátovi ako splnomocnencovi poškodených za zastupovanie v trestnom konaní, a preto si môžu uplatniť tento nárok tak voči odporcovi ako osobe trestne zodpovednej a odsúdenej za ublíženie na zdraví, rovnako aj voči

jeho zamestnávateľovi. Uplatňované peňažné nároky sú pritom odmenou advokáta, ktorú mu zaplatili za ich zastupovanie ako poškodení v trestnom konaní, vedenom proti odporcovi. Poukázal aj na ust. , z ktorého vyplýva, že poškodeným možno priznať náhradu trov konania, spojených s pribratím splnomocnenca aj v prípade, ak týmto nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Navrhovatelia vo vyjadrení, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť z jeho správnych dôvodov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovatelia vo svojom odvolaní výslovne neoznačujú ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčítajú nesprávne právne posúdenie, čo je dôvodnom na odvolanie podľa

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie veci považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Za nesprávne právne posúdenie v danej veci nie je možné považovať taký postup súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal nárok navrhovateľov predstavujúci náhradu trov konania v trestnej veci podľa , na ktorý poukazujú navrhovatelia v závere svojho odvolania. Podľa citovaného zákonného ustanovenia rozhodoval Okresný súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 28. januára 2013, č.k. -282 a návrh právneho zástupcu navrhovateľov na uloženie povinnosti odsúdenému H. U. nahradiť poškodeným trovy vzniknuté pribratím splnomocnenca v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. zamietol.

Podľa ustálenej judikatúry súdov sa trovy poškodeného, ktoré mu vznikli v trestnom konaní v súvislosti s právnym zastupovaním, považujú za škodu. Následne v občianskom súdnom konaní teda môže poškodený uplatňovať náhradu škody v rámci občianskeho súdneho konania, ktoré nasleduje po tom, keď v trestnom konaní o náhrade uplatnenej škody rozhodnuté nebolo, pretože trestné konanie vedené proti žalovanému bolo zastavené, resp. náhrada nebola priznaná.

Predpoklady zodpovednosti žalovaného sa aj v takomto prípade posudzujú v zmysle ust. , podľa ktorého aj danú vec súd prvého stupňa posudzoval.

Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle ust. je existencia škody, čo v danom prípade naplnené bolo, keď navrhovateľom vznikla škoda predstavujúca zmenšenie ich majetku v rozsahu, v akom vynaložili svoje prostriedky na odmenu za zastupovanie v trestnom konaní. Ďalšími predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti odporcu a príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. , na ktorý aj poukazujú navrhovatelia, vyplýva, že odporca bol uznaný vinným, a to na základe schválenej dohody o vine a treste uzatvorenej medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trenčíne a ním za spáchaný skutok na

tom skutkovom základe, že dňa 17.05.2007 viedol nákladné motorové vozidlo zn. G., po ceste 1/50 v smere od Drietomy do Bánoviec nad Bebravou tak, že pri odbočovaní vľavo cez cestu na miesto ležiace mimo cesty nedal prednosť v tom čase jazdiacemu motorovému vozidlu, ktoré viedol Stanislav Třetina, čím došlo k zrážke, následkom ktorej navrhovatelia utrpeli značné zranenia. Navrhovatelia však v rámci tohto konania boli odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie s odôvodnením, že za škodu zodpovedá zamestnávateľ odporcu, ktorý je aj prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená.

Medzi účastníkmi nie sú pochybnosti o tom, že poisťovateľ zamestnávateľa odporcu, a to Kooperativa poisťovňa, a.s. navrhovateľom poskytla plnenie za nároky vyplývajúce z ublíženia na zdraví.

Zo zistených skutočností súd prvého stupňa vyvodil správny záver a správne aplikoval ust. , pretože je nepochybné, že žalobcovi vznikli náklady pri uplatnení jeho práva v trestnom konaní vedenom proti žalovanému, čím mu vznikla majetková ujma, spočívajúca v zmenšení jeho majetku. Nie je však daný ďalší predpoklad zodpovednosti žalovaného za takúto škodu, a to, že by navrhovatelia boli so svojimi nárokmi voči trestnej veci, prípadne aj následných občianskoprávnych konaniach týkajúcich sa náhrady škody, úspešní. Odporca totiž nezodpovedá, z dôvodov uvedených v trestnom, ako aj následných občianskych súdnych konaniach, za škodu, ktorú utrpeli v súvislosti s dopravnou nehodou navrhovatelia z dôvodu, že za túto škodu zodpovedá v zmysle ust. jeho zamestnávateľ, t.j. Nowaco Slovakia. Za uvedený subjekt plnila navrhovateľom Kooperativa poisťovňa podľa , a to čiastočne aj za ich trovy, ktoré im vznikli v trestnom konaní, vedenom proti nemu.

Záver súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu v danej veci je preto správny, keďže odporca tu nie je nositeľom povinnosti, týkajúcej sa náhrady škody, ktorá spočíva v trovách poškodených, ktoré im vznikli v trestnom konaní.

Odvolací súd preto nepovažoval za opodstatnene uplatnený dôvod na odvolanie podľa

Odvolací súd nezistil v konaní ani dôvodnosť inej vady, ktorá má spočívať v tom, že súd prvého stupňa neposudzoval oddelene a nerozhodol oddelene o nároku navrhovateľa 1/ a navrhovateľky 2/. Navrhovatelia totiž uplatňujú svoj nárok na základe tých istých skutkových tvrdení, pričom jedná sa o rovnaký právny nárok a jeho opodstatnenosť bola posudzovaná vo vzťahu k odporcovi, pričom rovnaké skutkové aj právne závery sa týkali opodstatnenosti ako nároku navrhovateľa 1/, tak aj navrhovateľky 2/.

Súd prvého stupňa sa nedopustil pochybenia ani tým, že navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, pričom pre založenie takéhoto solidárneho záväzku nie je nevyhnutné, aby účastníci boli v postavení nerozlučných spoločníkov.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má v zmysle ust. v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za 1 úkon právnej pomoci podľa Vyhlášky č. + režijný paušál + DPH.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .