Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky: Mgr. M. D., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom G. T. D., Y. X, zast. JUDr. Jánom Zoričákom, advokátom so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, proti odporcovi: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. D., nar. XX.XX.XXXX pre čas po rozvode manželstva s príslušenstvom, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -35 zo dňa 02.12.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o rozvode manželstva účastníkov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov Mgr. M. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a M. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zv. XX, roč. XXXX, str. XXX, por. Č. XXX.

Pre čas po rozvode manželstva zveril maloletú U. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi M. D. určil výživné na maloletú v sume 50,- eur mesačne s povinnosťou platiť výživné matke vždy do 15. Dňa každého mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozvodu manželstva až do doby, kým sa nezmenia pomery.

Upravil styk otca s maloletou U. pre čas po rozvode manželstva rodičov tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom v 1., 2. a 3. víkend v každom mesiaci od piatku od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na každý styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať dieťa otcovi, ktorý si ho prevezme od matky v mieste bydliska matky a dieťaťa pred začatím každého upraveného styku a otec je povinný odovzdať maloleté dieťa matke v mieste bydliska matky a dieťaťa po ukončení každého upraveného styku.

Obom rodičom určil povinnosť navzájom sa vopred informovať o vážnej prekážke, pre ktorú v konkrétnom prípade k upravenému styku nemôže dôjsť.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; 19; 22; 23 ods. 1 až 3; 24; 25 ods. 1, 2; 26; 62; 75; 76 ods. 1; 78 ods. 3 Zákona o rodine, , pričom konštatoval, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že v manželstve účastníkov nastal vážny a trvalý rozvrat a nie je reálna perspektíva, aby toto manželstvo v budúcnosti riadne fungovalo a plnilo svoj účel. Navrhovateľka na rozvode manželstva trvala, pretože s manželom ďalej nechce zotrvať v manželstve a odporca napokon s rozvodom súhlasil.

Podľa prvostupňového súdu hlavnými príčinami rozvratu manželstva sú ukončenie manželského spolužitia zo strany manželky a tomu predchádzajúce nezhody medzi manželmi vrátane útokov zo strany manžela na manželku.

Pre vyššie uvedené a pre nefunkčnosť manželstva súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol.

O úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva účastníkov pre čas po rozvode manželstva rozhodol súd prvého stupňa na základe zhodných prejavov oboch rodičov a kolízneho opatrovníka tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi určil platiť výživné na maloleté dieťa po 50 Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozvodu a bol upravil styk otca s dieťaťom, ktorý sa aj doteraz reálne uskutočňuje.

Tento styk považoval súd prvého stupňa za prospešný pre otca a aj v záujme maloletej, aby táto naďalej s otcom upevňovala svoje rodinné a citové väzby.

Vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom súd prvého stupňa konštatoval, že s prihliadnutím na vec a potreby dieťaťa, ako aj na tú skutočnosť, že obaja rodičia sú zamestnaní a majú pravidelný príjem, určil otcovi platiť výživné podľa návrhu matky a kolízneho opatrovníka sumou 50,- eur mesačne, v ktorej zohľadnil, že ďalšie výdavky budú otcovi vznikať, keď bude mať dieťa u seba počas upraveného styku. Pri určení výživného vychádzal tiež z príjmov otca a matky, pričom čistý mesačný príjem otca je 512,- eur a čistý mesačný príjem matky je 515,- eur.

Otcom navrhované výživné 30,- eur považoval súd prvého stupňa vzhľadom na pravidelný príjem otca za nízke a súhlasil s kolíznym opatrovníkom, že taká výška výživného sa určuje sociálne odkázanému rodičovi ako minimálne zákonné výživné. Keďže otec je zamestnaný, nemožno mu určiť také nízke výživné, lebo by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine a v rozpore so záujmami dieťaťa. Súd prvého stupňa pritom vychádzal zo skutočnosti, že pri určovaní výživného nie je viazaný návrhom otca z procesnoprávneho hľadiska a o výške výživného rozhoduje sám, pričom je viazaný len hmotnoprávnym predpisom, t. j. Zákonom o rodine.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. veta prvá a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o rozvode manželstva, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že odôvodnenie sa nezhoduje s jeho výpoveďou na pojednávaní, na ktorom tiež doložil písomné dôkazy, prečo nastal rozvrat v rodine, čo sudca neuviedol v rozsudku. Súd bol zaujatý. Odporkyňa (správne má byť navrhovateľka) klamala, keď podala oznámenie na polícii, ktoré záhadne stiahla. Odporca žiada súd, aby tieto podrobnosti vyžiadal na OR PZ Poprad. Tiež žiada predvolať svedka I. C., ktorý bol svedkom toho, ako odporkyňa (správne navrhovateľka) zabránila odporcovi styk s dcérou, ktorú 3 týždne nevidel v období I.. Dňa 08.12.2013 odporcovi otec navrhovateľky zakázal styk s dcérou. Navrhovateľka zatajila, že má dve zamestnania, čím dokázala, že nie je schopná venovať viac ako 50 % času výchove maloletej. Preto odporca žiadal striedavú

starostlivosť. Navrhovateľka sa mu vyhrážala a na Polícii v Poprade je nahlásené, že voči odporcovi nastal v januári útok neznámym páchateľom. Všetky povinnosti voči maloletej si plní, hoci ešte nie je právoplatný rozsudok, platí výživné.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka a kolízny opatrovník. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a odvolanie odporcu považuje za účelové. Žiadala odvolanie odporcu v celom rozsahu ako nedôvodné zamietnuť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že v priebehu konania odporúčal v prípade rozvodu manželstva zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazať na výživné v sume 50,- eur mesačne. Otcom navrhovanú výšku výživného 30,- eur nepovažoval za zodpovedajúcu potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam otca, pretože minimálna výška výživného sa určuje sociálne odkázanému rodičovi, ktorý má nulový príjem, čo otec nespĺňa, keďže je riadne zamestnaný. Navrhované výživné vo výške 50,- eur mesačne zodpovedá veku a potrebám maloletého dieťaťa. Úpravu styku navrhol kolízny opatrovník podľa zhodných návrhov oboch rodičov prednesených na pojednávaní. Súd rozhodol v prospech maloletého dieťaťa, keď ho zveril do osobnej starostlivosti matky, s ktorou doposiaľ žilo a žije v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnom konaní dostatočné dokazovanie, pričom otec bol v konaní riadne vypočutý a v rámci konania mal možnosť navrhnúť aj dôkazy. V súvislosti s návrhom otca na striedavú starostlivosť, otec na pojednávaní súhlasil s rozvodom aj so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Výhrady mal len voči výške výživného a súhlasil aj s úpravou styku. Ostatné skutočnosti uvádzané odporcom nie sú predmetom konania.

Na základe uvedeného kolízny opatrovník žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 05.03.2014 a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania boli vzhľadom na obsah odvolania len výroky o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a o výživnom a súvisiace výroky o úprave styku otca s maloletou a o vzájomnej informačnej povinnosti rodičov o prekážke styku.

Pretože výrok o rozvode manželstva odvolaním napadnutý nebol, stal sa rozsudok v tejto časti právoplatným v súlade s ust. .

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 Zákona o rodine).

Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (§ 25 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (§ 25 ods. 2 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1 až 4 Zákona o rodine).

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).

Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.09.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom, zverenia maloletej U. do jej osobnej starostlivosti, určenia výživného na maloletú U. na čas po rozvode manželstva vo výške 100,- eur mesačne a úpravy styku otca s maloletou na základe vzájomnej dohody, resp. tak, ako bude určený súdom.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu prvého stupňa dňa 25.10.2013 nesúhlasil s návrhom na rozvod manželstva tvrdiac, že ide len o dočasnú krízu.

Kolízny opatrovník maloletej sa k návrhu matky vyjadril v správe doručenej súdu prvého stupňa dňa 04.11.2013.

Na pojednávaní vytýčenom na 06.11.2013 vypočul súd prvého stupňa navrhovateľku aj odporcu. Navrhovateľka sa vyjadrila k vyjadreniu odporcu a uviedla, že zotrváva na svojom návrhu. Odporca uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Nesúhlasil ani s matkou navrhovaným výživným vo výške 100,- eur mesačne, ktoré považoval za vysoké vzhľadom na svoj príjem a výdavky.

Z Potvrdenia o príjme zo dňa 22.11.2013 Nemocnice C., a.s., C. vyplýva, že priemerný čistá mesačná mzda navrhovateľky za obdobie od 11/2012 do 10/2013 bola 515,03 eur a čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 11/2012 do 10/2013 bol 516,82 eur.

Z potvrdenia o príjme odporcu od jeho zamestnávateľa Geis SK s.r.o., vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem odporcu je 512,- eur.

Navrhovateľka žiadala upraviť styk otca s maloletou na prvé tri víkendy v mesiaci od piatku od 17.00 hod. do 18.00 hod v nedeľu a uviedla, že trvá na výživnom vo výške 100,- eur mesačne.

Odporca sa na pojednávaní dňa 02.12.2013 vyjadril, že súhlasí s rozvodom aj so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a navrhol určiť výživné vo výške 30,- eur mesačne. Zároveň súhlasil s navrhovanou úpravou styku na prvé tri víkendy v mesiaci v navrhovanom čase.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania v konaní pred ním, správne vec tak skutkovo, ako aj právne vyhodnotil.

Ako to zo spisu vyplýva, otec je toho času liečený psychiatrom z dôvodu, že má problémy s alkoholom, pod jeho vplyvom je agresívny a nič si nepamätá, čo za danej situácie je treba vyhodnotiť ako prekážku na rozhodnutie o striedavej starostlivosti, o ktorú požiadal otec vo svojom odvolaní.

Súd prvého stupňa pri určení výživného správne vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a jednak zo schopností a možností oboch rodičov, pričom správne ustálil, že obaja rodičia sú zamestnaní a majú pravidelný príjem, matka v priemernej mesačnej výške 515,- eur a otec v priemernej mesačnej výške 512,- eur.

Na základe tohto komplexného posúdenie okolností, rozhodujúcich pre určenie výživného súd prvého stupňa správne konštatoval, že otcom navrhované výživné vo výške 30,- eur je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a tiež v rozpore so Zákonom o rodine vzhľadom k tomu, že otec je zamestnaný a výživné vo výške 30,- eur mesačne je minimálnym zákonným výživným, ktoré sa určuje sociálne odkázanému rodičovi.

Vychádzajúc z uvedeného správneho záveru súd prvého stupňa určil výživné vo výške 50,- eur mesačne s prihliadnutím aj na skutočnosť, že otcovi vzniknú výdavky na maloletú v súvislosti s tým, že v rámci úpravy jeho styku s maloletou ju bude mať u seba.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takýmto záverom prvostupňového súdu a konštatuje, že výživné vo výške 50,- eur mesačne považuje vzhľadom na všetky rozhodujúce okolnosti za primerané.

K odvolacím námietkam odporcu odvolací súd uvádza, že tieto považuje v celom rozsahu za nedôvodné, nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutej časti rozsudku.

K odvolacej námietke odporcu, že súdu prvého stupňa predložil dôkazy preukazujúce príčinu rozvratu manželstva a súd to neuviedol v rozsudku, odvolací súd konštatuje, že ide námietku vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, lebo odporca samotné rozhodnutie o rozvode manželstva nenapáda. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je pritom prípustné ( ).

Pokiaľ ide o žiadosť otca, aby súd vyžiadal podrobnosti týkajúce sa údajného podania oznámenia na polícii navrhovateľkou, odvolací súd konštatuje, že je vo vzťahu ku skúmaniu správnosti odporcom napadnutej časti rozsudku nepodstatné.

Vyššie uvedené sa vzťahuje aj k odvolacej námietke otca, že navrhovateľka bráni odporcovi v styku s maloletou. Takáto prípadné okolnosť, ktorá dokonca mala nastať až po vyhlásení napadnutého rozsudku, nie je relevantnou pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou. Pokiaľ odporca namieta, že otec navrhovateľky mu bráni v styku s dcérou, ani táto okolnosť nemôže byť predmetom tohto konania, nakoľko otec navrhovateľky nemôže rodičovi brániť v styku s dieťaťom a prípadné takéto konanie je

potrebné riešiť iným spôsobom, než v konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv k maloletému dieťaťu.

Vo vzťahu k námietke, že navrhovateľka má dve zamestnania a nie je schopná venovať sa maloletej viac ako 50 % času, a preto odporca žiada určiť striedavú starostlivosť, odvolací súd uvádza, že odporca nepreukázal, že by v danom prípade boli spochybnené schopnosti matky osobne sa o maloletú starať a v konečnom dôsledku je potrebné konštatovať, že odporca so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil.

K ďalším odvolacím námietka odporcu odvolací súd konštatuje, že tieto sú vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné, preto sa nimi nezaoberal.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že odvolanie otca je nedôvodné v celom rozsahu.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o rozvode manželstva, v súlade s ustanovením ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. veta prvá a , keďže konanie o výkone rodičovských práv a povinností, ktoré by bolo možné začať aj bez návrhu, ale ktoré bolo spojené s konaním o rozvod manželstva ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.